Mamy radia mamám: „Moja dcéra je zlodejka?!“

Mamy radia mamám: „Moja dcéra je zlodejka?!“
7.3.2017 v kategórii Dieťa, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Danica našla po návrate z obchodu u svojej 6-ročnej dcérky kozmetiku, ktorú jej odmietla kúpiť. Lenže dievčenské srdiečko nedokázalo lícenke a rúžu odolať, a tak sa rozhodlo zaobstarať si ich „iným“ spôsobom, bez maminho vedomia...

„Deň ako ktorýkoľvek iný, vrátili sme sa z obchodu, konkrétne z drogérie. Nič som si nevšimla, ale keď sa Zuzana vyzliekala, z vrecka sa jej náhodne vykotúľala malá okrúhla lícenka. Cielene som siahla do druhého, v ktorom som našla rúž na pery.

Presne taký istý ako ten, ktorý v drogérii drankala, aby som jej ho kúpila. Keďže som striktne odmietla, pretože dievča v jej veku ešte rúž nemusí používať (má 6 rokov), stihla si ho aj s lícenkou zaobstarať inak. Zostala som v šoku!

Ani netuším, kedy to stihla, a ak by ma v predajni zastavili s tým, že moja dcéra kradne, asi by som sa veľmi nepríjemne ohradila, že ona na to určite nie je odkázaná! Ako by ste sa zachovali v podobnej situácii vy, rodičia?

Nechali by ste to bez povšimnutia a dúfali, že rovnaká situácia sa už nezopakuje, alebo by ste jej rázne dohovorili, že sa kradnúť nesmie? Ako postupovať, aby som nezranila jej krehkú dušu, a pritom rázne zdôraznila, že kradnúť v obchode je neprípustné?

Prečítajte si: Keď vám miznú peniaze z peňaženky

Ako riešiť situáciu keď zistíte, že vaše dieťa kradne

Ukradnuté veci by dieťa muselo vrátiť a ospravedlniť sa predavačke

Určite to bolo nepríjemné zistenie, že tvoje dieťa niečo ukradlo. No v žiadnom prípade by som to nenechala bez povšimnutia a určite by som nedúfala, že táto situácia sa nezopakuje. Doma by som jej dohovorila, že sa kradnúť nesmie, možno by som jej vysvetlila, že dospeláci za krádež idú do väzenia a deti do polepšovne.

Záleží na tebe, ako jej to vysvetlíš, ty poznáš svoje dieťa, ty vieš, čo na ňu platí. Ďalšia vec, ktorú by som určite spravila: Pekne by som zbalila rúž aj lícenku, a moje dieťa, ktoré kradlo, by muselo veci vrátiť predavačke a ospravedlniť sa. Myslím si, že po tomto pre dieťa nepríjemnom zážitku sa mu už kradnúť nebude chcieť. Neviem, je to iba môj názor, no ja by som to takto spravila.

Zuzana, syn Peťko (10 mesiacov)

Problém s krádežou by som riešila s chladnou hlavou

Moja dcérka má len 17 mesiacov, čiže z vlastnej skúsenosti ti neporadím. Ale ja by som ,,problém“ riešila s chladnou hlavou. Vysvetlila by som dcérke, že veci, ktoré ukradla, musí vrátiť do obchodu a ospravedlniť sa.

Viem, možno to bude vnímať ako ,,poníženie“, ale dieťaťu treba ukázať, že keď spraví chybu, musí ju aj napraviť. Vtedy má možnosť si uvedomiť, že ukradnúť z obchodu nejakú vec nepatrí medzi správne činnosti.

Detská túžba sa nedá len tak zahnať, preto jej môžeš vysvetliť, že maľovanie je pre ňu ešte nezdravé, nemá na to ešte vek a môže jej vyvolať ekzém na pokožke. Spýtaj sa jej, či sa niektorá jej kamarátka maľuje. A ak jej chceš dovoliť maľovať sa, tak sa dajú kúpiť aj detské šminky.

Dcérky sa chcú dosť podobať mamičkám, tak sa im netreba čudovať, že nás napodobňujú. Ja viem, že mojej dcérke budem v tomto tak troška zakazovať. 6 rokov sa mi zdá dosť priskoro na maľovanie. 

Majka, dcéra Melánka (17 mesiacov)

Už sme krádež zažili a ja len dúfam, že sa to už nikdy nezopakuje

S mojou dcérkou Martinkou sme podobnú situáciu, ako ty, zažili. Bolo to veľmi nepríjemné, nielen pre mňa, ale dúfam, že to bolo ponaučenie aj pre moju dcérku. Ona však neodolala laku na nechty.

Samozrejme, ja, zamestnaná obrovským nákupom, som nespozorovala, ako jej lak na nechty nebadane vkĺzol do vrecka. No všimol si to pracovník ochranky a pri pokladni sa ma opýtal, či máme celý nákup vyložený na páse pri pokladni. No, skoro som sa od hanby prepadla, keď vyzval Martinku, aby ukázala, čo jej vrecko na nohaviciach ukrýva.

Skutočne som sa dávno tak nečervenala ako v onú chvíľu. Sympatické bolo gesto predavačky, ktorá dcére zdôraznila, že lak si môže nechať len vtedy, ak si ho sama zaplatí. Samozrejme, Martinka žiadne peniaze nemala a lak musela vrátiť tam, kde ho vzala.

Celou cestou domov sme vzniknutú situáciu preberali a ja len dúfam, že sa už nikdy nezopakuje. Myslím, že dcéra dostala dostatočnú príučku, navyše ja som kula želiezko za horúca a dookola vysvetľovala, že aj ja niekedy v obchode zbadám to, čo ma očarí, ale nie vždy si to môžem dovoliť kúpiť, a napriek tomu sa neznížim ku krádeži.

Navyše v jej veku už nie je taká malá, aby nedokázala pochopiť, že človek jednoducho nemôže mať všetko, aj keď sa mu to veľmi páči. Aby som u nej vyvolala z negatívnej emócie pozitívnu, dohodli sme sa, že keď bude veľmi po niečom túžiť, vždy mi to povie a dohodneme sa.

Verím v silu pozitívneho myslenia, preto buď na jednej strane zásadová a kradnutie ako také odmietni vo všetkých podobách, na strane druhej skús načrtnúť pozitívne riešenie, kde obe strany budú spokojné. Držím palce.

Martina, dcéra Martinka (8 rokov)

Dúfam, že zbojníckym chodníčkom sa vyhneme

My sme prežili obdobnú situáciu, rúž na pery, ale aj iné drobnosti, ktoré sme ja a ani manžel nekupovali, som dcére nachádzala postupne. Najprv tvrdila, že to dostala od spolužiačky, no lož má skutočne krátke nohy, a preto som sa rozhodla pre radikálne riešenie.

Dcéru som objednala k psychologičke, lebo som chcela pátrať po príčine vzniknutej situácie hlbšie. Hoci som spočiatku váhala, dnes tento krok neľutujem. Odborníčka zistila, že dcérka, tým, že je medzi súrodencami uprostred, nadobudla pocit, akoby sme o ňu javili menší záujem ako o jej bratov.

Áno, s chalanmi je to náročnejšie, jeden úplný puberťák, s ktorým denno-denne riešime jeho nezáujem o školu, známky a pod., potom najmladší Tadeáš, ktorý sa ešte stále dožaduje maznania i zvýšenej pozornosti, no a ona sa cítila akosi bokom, dobrá žiačka s dobrým správaním...

Ja som sa tak tešila, že je taká, aká je, no zrejme som jej nedala najavo to, čo potrebovala, a preto to riešila kradnutím. Prehodnotila som prístup k nej a dodnes sa snažím nebrať jej správanie, prospech či bezproblémovosť za samozrejmosť.

So psychologičkou sme sa dohodli ešte na niekoľkých sedeniach, aj preto, že dcéra prejavila až nadšenie k nej chodiť, vraj všetko, čo na sedení robia, ju neskutočne baví. Tak ja len dúfam, že už bude iba dobre a zbojníckym chodníčkom sa vyhneme.

Jana, syn Tadeáš (4 roky), dcéra Bianka (9 rokov), nevlastný syn (15 rokov)

Prečítajte si: Čo robiť, keď deti kradnú?

Nákup si zopakujte a uvidíš, či ponaučenie zabralo

Deti túžia po mnohých veciach, a keď nevedia ako ich získať, tak si ich jednoducho vezmú. Bez toho, aby sa zamýšľali nad následkami. Preto by som dcérke rázne vysvetlila, že sa kradnúť nesmie, a keď niečo chceme, peniaze si musíme najskôr v práci zarobiť a až potom si môžeme kúpiť to, čo potrebujeme, no na druhej strane by si jej mala ukázať, že každá chyba je opraviteľná.

Skús sa dohodnúť s predavačkou a vysvetli jej svoj výchovný zámer, až potom zájdite spolu s dcérkou do predajne ukradnuté veci vráťte. Myslím, že reakcia už vopred pripravenej predavačky bude primeranejšia a navyše pre dieťa veľmi výchovná. O niekoľko dní si spoločný nákup v drogérii zopakujte a ihneď zistíš, ako celá situácia na tvoju dcérku zapôsobila. Držím palce, aby si našla iba správne riešenie.

Klaudia, dcéra Laura (4 roky)

Krádež dieťaťa netreba to brať tragicky

My sme to ešte nezažili, sama mám dvoch bratov a nepamätám si, že by sme ako deti po niečom tak intenzívne túžili, až sme si to museli ukradnúť.  Ja by som to tak tragicky nebrala, sú to iba deti a nevedia odhadnúť následky svojich počinov. 

Je na nás, rodičoch, aby sme im dokázali vštepiť čestnosť do konania, ktorú ocenia v neskoršom veku. Čestných ľudí si väčšina váži, majú viac priateľov, v skupine sú obľúbenejší oproti ostatným. Riešenie tvojej situácie záleží aj od toho, ako sa k tomu sama postavíš.

Ak strčíš hlavu do piesku, ani tvoje dieťa sa nenaučí problémy riešiť a celý život bude zápasiť s vnútornou neistotou. Ak sa vyskytne problém, rieš ho aj za cenu, že sa budeš cítiť trápne (napr. pred predavačkou, alebo za dcérku...), myslím, že je správnym riešením vrátiť sa do obchodu aj s dcérou a ospravedlnením.

Urobila chybu, musí ju riešiť. Ak bývate na dedine, môžeš ju poslať samu, a dodatočne u predavačky preveriť, či sa dcérka za svoj skutok ospravedlnila. Ak bývate v meste, „lup“ by som zašla vrátiť spolu s dieťaťom.

Ak sa situácia nebude opakovať, o nejaký čas by som dcérke dopriala to, po čom jej srdiečko túži, no na detské šminky by som sa asi neorientovala. Nie som si istá, či sú bezpečnejšie, aj keď kúpené v značkových obchodoch, radšej by som zvolila obyčajný lesk na pery na prírodnej báze. Dcéra sa bude cítiť dôležito a ty jej opäť môžeš pripomenúť, že vďaka svojmu čestnému správaniu si môže dopriať malé potešenie.     

Michaela, syn Miško (1 rok)

Prečítajte si: Klame vaše dieťa? Ako tomu zabrániť?

„Netreba ju strašiť, ale mala by vedieť...“

Deti sú dnes úplne iné, ako sme boli my v ich veku. Keď si spomenieš, že ešte na základnej škole si nemohla používať ani lesk na pery, a to už nehovorím o laku na nechtoch... Dnes deti verne kopírujú svojich rodičov, ich návyky a správanie, navyše denné masírovanie reklamných spoločností o kulte tela a krásy nasávajú deti takmer s materským mliekom.

Preto sa ani nečudujem, keď mu malé dievčatká ľahko podľahnú. Mamička sa stará o seba, tak sa chce aj dievčatko, aké prirodzené! Druhou stranou mince je, ak do svojho konania zapojí nečestnosť, v tomto prípade krádež.

Nechcela si jej to kúpiť ty, dcéra sa zariadila po svojom bez toho, aby myslela na dôsledky. Neznalosť neospravedlňuje, a preto ste tu vy, rodičia, aby ste sa s ňou porozprávali o dôsledkoch neuváženého konania.

Netreba ju strašiť polepšovňou alebo väzením, to rozhodne nie, ale dcéra mala by vedieť, že predavačka bude musieť ukradnuté veci nahradiť z vlastného vrecka a raz aj tvoja dcéra bude pracovať alebo vlastniť obchod či butik a so zlodejmi sa môže stretnúť.

Deti v jej veku sú citlivé na nespravodlivosť a krivdu a podľa mňa by to mohlo zabrať natoľko, aby sa situácia neopakovala. Ja by som svojej dcére sem-tam určite niečo kúpila, možno balzam na pery, možno by som jej raz za čas darovala lak na nechty, ktorý už nepoužívam, a ona si mohla zariadiť svoj kozmetický kútik.

Mirka s dcérou 

Prečítajte si: Pravda, či lož? Čo vám prezradí mimika vášho dieťaťa?