Mami, tati! Môžem ísť dnes spať ku kamarátovi?
Nová situácia a zároveň výzva pre rodičov. Pre väčšinu rodičov totiž nie je jednoduché, pustiť po prvýkrát svoje dieťa na noc ku kamarátovi. No kedy je ten správny čas pre dieťa?
Prespať po prvýkrát u kamaráta alebo kamarátky – to je veľký krok k samostatnosti, no pre rodičov vôbec nie ľahký...
Trojročné dieťa sa cez deň rado hrá so svojimi kamarátmi a zdá sa, akoby vôbec mamu nepotrebovalo. Ale keď sa blíži čas večerného spania, vyzerá to väčšinou úplne inak. Čo sa týka zaspávania, sú deti niekedy veľmi citlivé, hovoria psychológovia. Vtedy sa môže z päťročného „drzého“ chlapca stať zrazu malý chlapček, ktorý nevie zaspať bez mamy.
Prečítajte si aj: Prví kamaráti: Učiť sa hrať – učiť sa hádať
S pribúdajúcim vekom stúpa počet detí, ktoré prespávajú u kamaráta. Deti sa stávajú postupne samostatnejšími. Kým z deväťročných detí prespalo už u kamaráta asi 10 %, tri zo štyroch šestnásťročných detí pravidelne trávi noc u priateľov.
Ak sa to podarí, dieťa je hrdé a stáva sa sebavedomejším. A to deti potrebujú – byť pyšné na niečo, čo už zvládnu. A presne to zažívajú aj Martin a Peťko, päť a šesťročný, ktorí prespali spolu v byte Peťkových rodičov a teraz jednoznačne tvrdia: „Veď to je celkom jednoduché.“ Preto chce aj Peťko stráviť noc čoskoro u Martina, lebo takto sa môžu spolu celý večer a ráno hrať, spolu si stavať stavebnice, rozprávať si príhody – a predovšetkým sa spolu blázniť.
Ak dieťa neprespí doma, prežívajú tento proces odlúčenia nielen deti, ale i rodičia dosť bezprostredne. „Naša svadobná cesta bola hrozná, lebo sme našu dcéru, ktorá ešte nemala ani jeden rok, nechali u mojej mamy a bolo to prvýkrát, čo sme boli niekde bez nej,“ hovorí Simona z Bratislavy. „Každý deň som za ňou plakala.“
Mohlo by vás zaujímať: Prvá noc bez mamy a otca: 5 tipov, aby ju drobci zvládli
Časom sa z počiatočného dobrodružstva stáva príjemný zvyk. Zuzane sa páči, že šesťročný Peťko prenocúva s jej synom Martinom, pretože „obaja sa vtedy dokážu hrať dlhé hodiny úplne v pohode a bez akýchkoľvek problémov“.
Iná rodina, iné spolužitie v nej
Jasné, že v cudzom dome je všetko iné a v tme aj najväčší odvážlivec ani nedýcha, keď počuje kroky alebo zvuky splachovania. Väčšinou sú prenocovania u kamarátov korunované úspechom približne od ôsmeho roku dieťaťa, keď je sebavedomie dieťaťa také silné, že zvládne požiadavku existencie bez rodičov v cudzom prostredí aj v noci. Vtedy si užívajú deti svoju samostatnosť a využívajú možnosť nahliadnutia do hosťujúcej rodiny.
Koľko času trávia iní rodičia so svojimi deťmi? O čom sa spolu zhovárajú? Kto sa stará o jedlo, kto ukladá deti spať? Ak prichádzajú jedináčikovia na návštevu do veľkej rodiny, učia sa veľa o rivalite a o vytváraní vzťahov medzi deťmi rôzneho veku. A možno žije s nimi v rodine dokonca starý otec. Alebo sa po miestnostiach potuluje pes a vyžaduje pohladenie.
Čím je rodina známejšia, o to ľahšie padne potom samotné prenocovanie. I napriek tomu by si mali priniesť hoci aj desaťročné deti svojho obľúbeného plyšáka alebo vlastný vankúšik, aby si u kamaráta vytvorili kúsok domácej atmosféry.
A väčšinou si deti želajú spať v izbe kamaráta aj vtedy, ak je v byte či dome k dispozícií hosťovská izba, lebo spoločné šepkanie v tme, spoločné prežitie nezvyčajnej situácie robí prenocovanie atraktívnym a posilňuje priateľstvo. Aj keď to znamená, že iba malá časť noci bude venovaná spánku.
Zaujalo nás: Raz to príde aj u vás: Rodičia zhodení z piedestálu. Rady pre (smutných) rodičov
Dobré naplánovanie je polovičným úspechom
Mária, matka štyroch detí vo veku medzi 14 až 19 rokmi, už prichýlila pod svoju strechu veľa kamarátov svojich detí. „Vždy som dala možnosť všetkým deťom kedykoľvek zavolať domov a dohodla som sa aj s rodičmi, či sú ochotní v prípade potreby vyzdvihnúť si dieťa aj o polnoci. To však ide samozrejme len vtedy, ak rodičia nebývajú ďaleko. Ale často som vedela deti, ktorým sa zacnie po domove, utešiť aj sama.“
Dobré je vedieť, či máva dieťa nočné mory alebo sa v tom momente nevysporiadava s ťažkou situáciou. „Smrť domáceho zvieraťa alebo chorobu jedného z rodičov môže dieťa v domácom prostredí celkom dobre zvládať, ale u cudzích ľudí to môže posilniť pocit samoty a opustenosti. Hosťujúca rodina by mala byť upovedomená aj o alergiách, nočnom pomočovaní alebo zvláštnych druhoch strachu. Aby ste náhodou nenechali pozerať dieťa, ktoré sa bojí klaunov, pozerať film o cirkuse a potom strávite polovicu noci utešovaním nariekajúceho dieťaťa,“ radí Mária zo skúseností.
A poskytuje ešte jednu radu na záver: „Rodičia by sa mali s dieťaťom dohodnúť, kedy si poňho prídu – ideálne je to po raňajkách – a toho sa treba aj držať. Oneskorenia si potom môžu deti vysvetľovať ako zradu!“
Aj keď je noc u kamaráta pre všetkých zúčastnených vzrušujúcim zážitkom a pri prvom raze (ale aj druhom či treťom) končí vo vlastnej posteli, mali by rodičia svojim deťom takéto dobrodružstvo dopriať. Ak sa to nepodarí na prvýkrát, dieťa nerezignuje, ale pokúsi sa o to opäť. A nie je nič úžasnejšie, ako keď dieťa posúva svoje hranice a vie, že raz ich zdolá...
Aké je to, prespať u kamaráta?
Dvaja malí chlapci, spoločná noc. Čo môže byť pre nich vzrušujúcejšie?
Sobota ráno, desať hodín. Martin a Peťko prespali opäť spolu ako dvaja kamaráti. Ešte teraz behajú po byte v pyžamách. „Poď, Peťo, ideme bojovať!“, volá Martin svojho kamaráta a ten vzápätí vbehne do spálne, kde skočia obaja na posteľ a bláznia sa, kým nie sú obaja úplne vyšťavení.
Na otázku „Čo ste robili včera večer?“ z jedného z nich vystrelí: „Tam oproti horelo!“ hovorí Peťo a ukazuje na dom na opačnej strane ulice. „Nie, vôbec nehorelo, to len niekto zapálil oheň a ten sa rozšíril,“ vysvetľuje Martin.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Sprievodca detským spánkom v rôznych vekových obdobiach
Príliš rozjašení na spanie
„Toto bola tretia noc, ktorú obaja strávili spolu a bola dosť bohatá na udalosti,“ s úsmevom na tvári vysvetľuje Martinova mama. „Prišli hasiči a išli sme sa všetci pozrieť von, čo sa deje,“ predbiehajú sa chlapci v rozprávaní. „A potom mama povedala, že si ešte urobíme párty,“ hovorí Martin. „To s párty som povedala len tak, zo špásu, a obaja sa hneď toho chytili, mysleli si, že to bude ozajstná párty so všetkým, čo k tomu patrí,“ vysvetľuje Zuzana, Martinova mama. Párty síce nebola, ale na čokoláde trvali obaja. „Potom sme ešte pojedli veľa sladkostí,“ spomínajú si obaja chlapci žiariac šťastím.
Deti a večerné vymýšľanie: poznáte to?
A čo robili chlapci predtým, ako prišli požiarnici? „Ja som vôbec nechcel ísť spať, chcel som sa len hrať,“ rozpráva Martin. A Peťko? „Ja som tiež nechcel spať. Nebol som unavený. Chcel som sa ešte hrať.“
Obaja sa hrali dlhé hodiny s autami a kartami, ruletou a vymýšľali si hry aj sami. Hrali sa tak, akoby sa práve prvýkrát stretli a už sa nemali viac vidieť.
Mama Zuzana uložila pôvodne oboch chlapcov večer do postelí, Martina do svojej postele a Peťka na rozkladací gauč v detskej izbe. „Potom sme ešte počúvali rozprávku na CD. Ale aj tak sme neboli unavení,“ tvrdia obaja. „Chcel som si ísť po hračku do postele a vtom Martin skočil k oknu a hovorí – „Pst, poď sem!“ spomína Peťko. „A tak sme sa prikradli k oknu obaja a videli sme tých hasičov.“ A potom stál Martin so svojím kamarátom Peťom a so svojou mamou zrazu pred domom a pozorovali hasičské auto a požiarnikov.
Lebo z toho máme radosť...
Martin a Peter sú dvaja najlepší kamaráti už od jaslí. „Pani učiteľka mi vždy rozprávala, ako pekne sa vedia obaja spolu hrať“, rozpráva Martinova mama. Odkedy sa Martin odsťahoval a chodí teraz aj do inej škôlky, nevidia sa chlapci tak často. „Je to hlúpe, že Martin býva inde,“ sťažuje sa Peter. Zato však majú teraz víkendy, kedy sa nehrajú len cez deň, ale môžu u seba i navzájom prespať. „Každý druhý piatok prespí on u mňa a každú prvú sobotu zase ja uňho,“ vysvetľuje Martin.
„Lebo z toho máme radosť“ – to je stručná odpoveď na to, prečo Peter u Martina a Martin u Peťa občas prespáva. „Maťo má tóóóľko hračiek. Preto sa tu rád hrám,“ hovorí Peťko. Po strachu alebo myšlienkach, že nie je s mamou, ani stopy.
Prvýkrát... sa nekonal!
Úplne prvýkrát ale prenocovať u kamaráta nebolo vôbec ľahké. Keď chcel Martin prvýkrát prespať u Peťa, predsa nakoniec stratil odvahu a povedal svojej mame, že si ešte neverí. Potom o dva týždne sa konal ďalší pokus, ktorý bol tentokrát úspešný. Ale i tak: „Keď som prvýkrát spal u Peťa, mal som trochu strach. Ale fakt len trochu,“ tvrdí Maťo. „Ale teraz už fakt neviem prečo.“ A vzápätí ukazuje svoju hrdosť na to, čo dokázal: „Bolo to ľahké. Zaspal som tak, že som sa zobudil až o desiatej. Tak dlho som spal.“
Ale keď obaja priatelia spia u seba, len málokedy vstávajú o desiatej. „Keď spal Peťo u nás prvýkrát, bola to sranda. Stále ma budil,“ smeje sa Martin. „Maťo je sedmospáč, on by spal aj celé doobedie,“ hovorí Peťo. „A ja som sa zobudil zavčasu. Potom som sa hral.“
Nasledujúce ráno nesmú chýbať spoločné raňajky. Mama Zuzana prestrie stôl, zatiaľ sa chlapci ešte bláznia. „Poď, budeme bojovať,“ stačí malá výzva a obaja skáču po posteli, bojujú a výskajú od radosti. „Peťo, zahráš si so mnou...?“ pýta sa Martin. A už zase sedia chlapci spokojne na koberci, hádžu kockou a posúvajú figúrky.
A potom, po nekonečných volaniach a vysvetľovaniach, že raňajky sú dôležité, sedia obaja za stolom. Každý má v ruke chlieb s marmeládou a tá zanecháva stopy na ústach oboch šarvancov. Obaja sa chichúňajú ako dievčatá. A či by Martin prespal aj u nejakého dievčaťa? „Nie, ony sú hrozné,“ povie a ide sa popučiť od smiechu. „Stále len za nami doliezajú,“ povie Maťo a zatacká sa, čím chce napodobniť, ako dievčatá kráčajú a prenasledujú ich. „Poď, ideme bojovať?“ pýta sa Martin svojho priateľa. „Jasné, super nápad!“ a Peťo uteká na posteľ. A už sa zase obaja bláznia a skáču po posteliach. Kým nepríde Petrova mama a Peter nemusí odísť. „Radšej by som ešte ostal,“ povie smutne, keď sa musí rozlúčiť so svojím kamarátom. Ale rozlúčka nie je nadlho, to vedia obaja. Najneskôr o 7 dní bude Martin opäť hosťom u Peťa.
Mohlo by vás zaujímať: Prázdniny u starých rodičov: desatoro pre rodičov
Odpovede na najčastejšie otázky, ktoré si rodičia kladú v súvislosti s prenocovaním detí u kamarátov:
Od akého veku je prianím detí prespať u kamaráta alebo kamarátky?
To je rôzne. Môže to byť v troch rokoch, ale sú aj deti, ktoré ešte v ôsmich rokoch dostanú obrovský strach, keď majú zaspať bez mamy.
Je dobré pre deti, ak sem-tam prenocujú aj mimo domova?
V každom prípade je to pozitívne.
Prečo je to pre deti dobré?
Je to dôležitý krok k samostatnosti a nezávislosti od rodičov. Dojča je ešte úplne závislé od svojich rodičov. Je to, takpovediac, úloha detstva oslobodiť sa od tejto závislosti. Prespať niekde inde je významný krok, lebo skúsenosť, že sa dieťa musí uložiť na večerný spánok samo, bez rodičov, je oveľa ťažšia, ako hrať sa celé poobedie s kamarátom v cudzom prostredí.
Ako sa cítia deti, keď zvládnu prespanie bez rodičov?
Ak to zvládnu samé, sú hrdé a stúpa ich sebavedomie. A to deti potrebujú. Hrdosť na niečo, čo už dokážu. A zistia, že si môžu dôverovať, a ak si dôverujú, všetko sa dá zvládnuť. Je to niečo podobné, ako keď ide dospelý človek prvýkrát na ďalekú cestu. Tiež má určitý strach. A tiež je potom na seba hrdý, keď zistí, že sa všade vynájde, že všetko zvládne.
Ako zistia rodičia, že je ich dieťa už zrelé na to, aby zvládlo novú situáciu?
To rodičia nikdy presne nevedia. Ak chce troj alebo štvorročné dieťa náhle prenocovať u niekoho, kto býva polhodinu (alebo i viac) cesty autom, stojí to za zváženie. Ale ak chce dieťa stráviť noc u niekoho, kto býva o tri domy ďalej, potom je tu tá výhoda, že ho môže rodič večer vyzdvihnúť, ak nebude vedieť zaspať alebo sa vyskytnú iné problémy.
Je dobré dieťa vyzdvihnúť a vziať domov?
Áno, ak je dieťa skutočne nešťastné, vtedy by to rodičia mali urobiť. Ak dieťa trochu plače, ale o desať minút prestane, potom to nie je žiaden problém. Ak dieťa v posteli dlho vzlyká, potom by malo ísť späť domov. Inak sa môže stať, že dieťa nebude chcieť nikdy nikde inde ako doma prespať (ani ak to bude nevyhnutné).
Čo je ľahšie: Ak dieťa prespí u kamaráta alebo keď príde kamarát prespať k dieťaťu?
Je jednoduchšie, ak priateľ prespí u dieťaťa. Tu má dieťa výhodu domáceho prostredia. Môže sa ale stať, že to zapríčiní to, že sa dieťa bude správať ako „z divých vajec“.
Čo by mali rodičia urobiť, ak chcú nechať dieťa prvýkrát prespať u kamaráta?
Netreba v dieťati vzbudzovať pochybnosť, či to zvládne. To v ňom vzbudí dojem, že sa jedná o ťažkú situáciu. Ak dieťa povie rozhodne „urobím to“, rodičia si majú rozpaky nechať pre seba. Súhlasiť by však mali len vtedy, ak kamarát nebýva ďaleko.
Ak to nakoniec dieťa nezvládne, netreba okolo toho robiť veľké „haló“. Dieťa to vyskúšalo a nevyšlo to, nič zlé na tom ale nie je. Namiesto výčitiek by mali rodičia dieťa poľutovať a povedať mu, že ich mrzí, že to nevyšlo.
Do akej miery by mali rodičia bojazlivým deťom dodávať odvahu?
Deti väčšinou vedia samy, kedy to chcú. Netreba im príliš dohovárať, najmä nie vtedy, ak zistíme, že dieťa má k tomu odpor. Ide naozaj o veľmi citlivú záležitosť rozhodnúť, či dieťa potrebuje len malé „nakopnutie“ alebo ešte naozaj nechce. Nútením nič nedosiahneme.
Ako vnímajú situáciu, že dieťa chce spať niekde inde, rodičia?
Tu je často pes zakopaný. Mnohí rodičia to vnímajú ako „úder pod pás“, keď zistia, že ich dieťaťu je jedno, či spí doma alebo nie. Alebo sa rodičia cítia zrazu osamelí, pretože je doma tak ticho.
Do akej miery by mali hosťujúci rodičia dodržiavať zvyčajné rituály pri ukladaní na spánok?
V princípe je vhodné dodržiavať vlastné rituály. Ak ale zistíme, že to alebo ono sa nehodí, potom treba urobiť výnimku. Ak máme na návšteve napr. dieťa, ktoré je večer zvyknuté sa modliť, prečo by sme sa nemohli pomodliť? Veď aj tým získa naše dieťa nové znalosti. Vidí, ako sa správajú iní ľudia a učí sa, že samozrejmé a správne nie je len to, čo sa robí doma.
Môžu hosťujúci rodičia hrešiť dieťa na návšteve?
Počas dňa to prežíva dieťa inak ako večer. Večer musíme byť v takýchto veciach opatrnejší. Keď sa blíži čas spánku, sú deti niekedy oveľa citlivejšie.
Čo má mať dieťa zbalené v ruksaku?
Je len samozrejmé, že tam nesmie chýbať obľúbený macko alebo iná vec, používaná pri zaspávaní. To je dôležité. Najmä vtedy, ak si dieťa nie je veľmi isté, môže byť užitočné, ak mu navrhnete: „Vezmi si tento môj šál, ten máš tak rada a ten si daj pod hlavu, uvidíš, hneď ti bude ľahšie.“ Takýto kúsok od mamy môže pomôcť.
Rodičia a hosťujúci rodičia: O čom sa majú porozprávať?
Rodičia by sa mali hosťujúcich rodičov spýtať, čo robievajú večer a ponúknuť, že pribalia dieťaťu obľúbenú knihu. Možno čítajú niečo úplne iné alebo spievajú pesničky. Často dieťa považuje to, čo sa robí na návšteve, za napínavé a zábavné, lebo to môže byť niečo úplne iné ako doma. V každom prípade by si mali o tom rodičia oboch detí vopred pohovoriť.
Na záver by vás mohlo zaujímať: PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí
Aký štýl výchovy máte u vás doma? : Výchovné štýly v rodine: akou cestou vediete vaše deti vy?