Mama v Dubaji: Nevedela som, do čoho idem, ale neľutujem to
Keď sa Eva Dvoráčková vybrala pred 20 rokmi do Spojených arabských emirátov za svojou láskou, netušila, čo ju čaká. Zažila Dubaj ešte taký, akým už dávno nie je. Čím ju očaril vo svojich začiatkoch a dnes? Ako sa tam žije rodinám a prečo v lete všetci utekajú z Dubaja preč?
Prezradí nám Eva (42 r.) sama, ktorá si život v tomto kozmopolitnom meste spolu so svojím manželom a 7-ročnými dvojičkami Adamom a Davidom nevie vynachváliť.
Dubaj
Dubaj, metropola plná chutí, farieb a kultúr. Vôňa mora sa tu mieša s vôňou všakovakých jedál zo všetkých kútov sveta a s vôňou ťažkých arabských parfumov. Tradície sa veľmi nenútene prelínajú s moderným spôsobom života, rovnako ako sa s ľahkosťou mieša tradičná architektúra s hypermodernou. Stojí tu najvyššia budova sveta – Burj Khalifa, ktorá vyrastala priamo pred mojimi oknami. A veru, bolo čo sledovať.
Na stavbách sa tu pracuje 24 hodín denne a Dubaj sa vám doslova mení pred očami. Ak ste ho navštívili povedzme pred 10 rokmi, je veľmi pravdepodobné, že mnohé jeho štvrte by ste buď vôbec nespoznali, prípadne pred tými 10 rokmi ešte absolútne neexistovali. Na ich mieste bola pravdepodobne iba púšť. Poďme ale pekne po poriadku...
Mama v Austrálii: Pôvodne sme mali kúpenú spiatočnú letenku
Do Dubaja ma zaviala láska
Nevedela som, do čoho idem, ale neľutujem to. Nikdy som netúžila po živote v zahraničí, nikdy som nemala pocit, že chcem odísť. Slovensko som vždy mala a mám veľmi rada. Stretla som však muža môjho života, Slováka, dnes už mnoho rokov môjho manžela a bola som taká zamilovaná, že by som za ním išla kamkoľvek. No a v našom prípade to bol práve Dubaj.
Prišla som ako mladé dievča, na prelome rokov 2003 a 2004 a priznám sa, v tom čase som o tomto meste takmer nič netušila, čo asi nikto z nás. Vôbec som nevedela, do čoho idem, nepoznala som jazyk, nevedela som veľa o kultúre. Vedela som len jedno – musím byť s ním. To ešte nebola doba, kedy sa tam bežne chodilo zo Slovenska na dovolenky, tak ako dnes. Niečo sa vedelo, väčšina z toho však nebola pravda.
Búrala som mýty
Keď si vybavím prvé roky môjho života a následné návraty cez leto na Slovensko, vždy sa pousmejem nad otázkami, ktoré mi ľudia bežne kládli. Väčšinou sa týkali arabského sveta a jeho vzťahu k ženám. Ten vôbec nie je taký zlý, ako si asi väčšina ľudí v Európe myslí, aj keď, samozrejme, určité kultúrne odlišnosti tam sú. Tie sa však týkajú v prvom rade moslimov a ich zvyklostí, pravidiel a celkového prístupu k životu. Od nás nemoslimov sa vyžaduje jediné – rešpektovať ich a správať sa v určitých normách, čo by sa dalo vyjadriť aj ako rešpektovanie zákona a základná ľudská slušnosť. Ako keď idem k niekomu domov na návštevu, rešpektujem, čo domáci považuje za normálne a ako sa doma správa tým, že sa povedzme vyzujem a nevykladám si nohy na stôl.
A my sme tam v podstate všetci na návšteve. V Emirátoch je väčšina ľudí expatov. Emirátčanov je iba niečo cez 11 %, všetci ostatní sú prisťahovalci. Najviac ľudí je z Indie, Pakistanu a Bangladéša či Filipín, žije tu však aj mnoho Európanov. Úradným jazykom je arabčina, úplne bez problémov si však vystačíte s angličtinou a to aj v oficiálnych komunikáciách a na úradoch.
Ženy sú v Dubaji ochraňované
Aj keď si mnoho ľudí myslí presný opak, ženy sú tu ochraňované a v úcte. Nikdy som za tých 20 rokov nemala pocit, že by som ako žena bola nejako utláčaná alebo v nevýhode, práve naopak. V autobusoch a metre sú špeciálne oddelenia či celé vozne pre ženy – to však neznamená, že vy ako žena musíte ísť práve tam. Práve naopak – vy môžete ísť kamkoľvek, ale ak chcete byť uchránená od pohľadov mužov, máte rezervované práve tieto prvé miesta v autobusoch a cele vozne v metre, kam majú muži vstup zakázaný. Rovnako v bankách a na úradoch bývajú zvlášť čakárne či rady pre ženy.
Opäť platí, že vy ako žena si môžete sadnúť či postaviť sa kamkoľvek a sú to práve muži, ktorí majú zakázané sadnúť si na miesta pre ženy. Čiže nie, žiadne utláčanie žien, práve naopak. A za ťavu vás tiež nikto nevymení. Ženy môžu všetko, čo muži a ešte majú aj rôzne výhody.
Modelingový úlet v Dubaji
Keď som prišla pred 20 rokmi do Dubaja, potrebovala som pracovať a predovšetkým naučiť sa jazyk. Anglicky som totiž v tom čase nevedela. Pár dní po mojom príchode som sa ocitla v modelingovej agentúre a nasledujúcich osem rokov som pracovala ako modelka. Fotila som módu, reklamné kampane, natáčala reklamy a chodila na prehliadky. Dodnes to považujem za úlet, nakoľko som relatívne nízka a nikdy som, snáď okrem krátkeho času, keď som mala 15 rokov, netúžila po tomto type práce.
Postupom času som po rokoch v modelingu zatúžila po zmene, a keďže ma vždy bavilo cvičiť a venovať sa zdraviu a strave, bolo pre mňa veľmi prirodzené posunúť sa týmto smerom. Spravila som si školu a od roku 2012 pracujem ako trénerka. Práca ma veľmi baví a napĺňa. Pomáham ľuďom byť lepšou verziou samých seba.
Mama v MALAJZII: Chod rodiny tu určujú otcovia
Manžel prestrihával pupočné šnúry
Z našej veľkej lásky bola svadba, precestovali sme spolu kus sveta a pred takmer 8 rokmi sa nám narodili dvojičky. Rodila som v Dubaji v súkromnej nemocnici cisárskym rezom. Veľmi som dúfala a chcela rodiť prirodzenou cestou, žiaľ, mojim deťom sa nechcelo von a tak mi po 37 týždňoch ukončili tehotenstvo. V Emirátoch nie je zvykom vyvolávať pôrod dvojičiek, v prípade, že pôrod neprebehne prirodzene, volí sa cisársky rez. Manžel pri pôrode prestrihoval pupočné šnúry. Domov som išla na vlastnú žiadosť až po piatich dňoch (bežne sa ide po troch).
Ultra krátka materská vs. výpomoc v domácnosti
Na materskú dovolenku môžu ísť iba ženy a je veľmi krátka. Žena má nárok na 60 dní materskej dovolenky, z čoho je 45 dní plne platených a zvyšných 15 dní dostáva už len polovicu. Preto mnoho žien po narodení detí buď úplne prestáva na pár rokov pracovať, alebo si najíma opatrovateľku a vracia sa do práce veľmi skoro po pôrode. Vždy to záleží od konkrétnej rodiny.
Tým, že je Dubaj tak demograficky rôznorodý, je v ňom pochopiteľne mnoho kultúr a každá má svoje zvyklosti. Pre arabské či indické rodiny je napríklad úplne bežné mať doma zamestnancov žijúcich s danou rodinou pod jednou strechou. Bežne majú „maid“ (chyžnú), ktorá varí, upratuje, stará sa o deti, chodí so psom von. Bohaté rodiny majú „maid“ aj niekoľko a nie je výnimočné zamestnávať aj záhradníka či šoféra. Rovnako bežné je, ak žena nepracuje a je v domácnosti. Nám sa to zdá možno zvláštne, pre iné kultúry je to, naopak, úplne bežné. Iný kraj, iný mrav. Opatrovateľky sú najmä z Filipín, Indie, Srí Lanky alebo Afriky.
Ja som po pôrode zostala doma, až kým chlapci začali predškolskú dochádzku, keď mali asi 3,5 roka. Dovtedy boli so mnou a do škôlky nikdy nechodili. Bola to naša voľba. Škôlky sú však úplne bežné, berú však iba deti do 4 rokov, potom nasleduje predškolská dochádzka. Rovnako bežné je, že deti zostávajú doma, až kým nezačnú chodiť do školy. Opäť je to vecou konkrétnej rodiny. Nakoľko som bola ďaleko od rodiny a s dvojičkami je práce viac ako dosť, mala som aj ja výpomoc. Nechcela som však opatrovateľku z inej kultúry, mala som fantastické dievčatá zo Slovenska. Rok bola u nás Ivka a potom dva roky Hanka. Hanka je dodnes ako mladšia sestra a stále sme v intenzívnom kontakte.
V Dubaji sú školy od výmyslu sveta
Chlapci navštevovali prvé tri roky americkú školu a teraz chodia do britskej. Školy sú v Dubaji súkromné a riadia sa podľa rôznych učebných osnov. Na výber sú americké, indické, anglické, arabské, či dokonca japonské školy. Mnohé veci majú spoločné a v iných sa odlišujú.
Zaujímavosťou je, že napríklad školský rok nezačínajú všetky školy v jeden deň, tak ako to poznáme zo Slovenska. Každá zo škôl to rieši individuálne, rovnako ako aj prázdniny, predmety či ostatné školské aktivity. Niektoré veci sú povinné (napríklad arabčina, najneskorší možný začiatok a koniec školského roka) a určuje ich KHDA (Knowledge and Human Development Authority), čo je niečo ako ministerstvo školstva. Preto je napríklad v škole s anglickými osnovami viac prázdnin ako v škole s americkými osnovami.
Súkromné školy sú spoplatnené, a ak chcete školu na úrovni, nie sú to žiadne malé čiastky. Existujú však aj lacnejšie školy. Každý si zvolí to, čo si môže dovoliť. Deti chodia do škôl školskými autobusmi alebo ich vozia rodičia či šofér.
Školské uniformy a zákaz orechov
V školách sú povinné uniformy. So stravou je to opäť individuálne, závisí od konkrétnej školy. V škole, kde chodia moje deti, je jedáleň až od tretieho ročníka. Do školy chystám deťom obed ja. Je zákaz nosenia sladkostí, čokolády, absolútne sa nesmú orechy. Je to z toho dôvodu, že dnes má už mnoho detí alergie. Aj kvôli tomu si nesmú navzájom ochutnávať z desiat.
Zaujímavosťou je aj prístup k domácim úlohám, v americkej škole dávali deťom domov úlohy na víkend, v britskej žiadne úlohy domov nenosia. Nosia však knihy, aby precvičovali čítanie. Aj druháci sú hodnotení zatiaľ slovne, nedostávali známky. Nemajú dokonca ani vysvedčenie, ako ho poznáme my. Pred záverom školského roka robila škola pretestovanie všetkých detí, jeho výsledky však neovplyvňujú postup do ďalšieho ročníka. Po uzavretí školského roka poslala rodičom vyhodnotenie so zhodnotením silných a slabých stránok dieťaťa.
Štyri ročné obdobia v Dubaji nehrozia
Dubaj nepozná štyri ročné obdobia. Je vlastne len zima, keď je vonku veľmi príjemne a leto, ktoré je veľmi horúce a vlhké. Počasie je veľmi stabilné a teploty veľmi neklesnú ani v noci. Turistická sezóna trvá od polovice októbra do začiatku mája. Potom už nastupujú horúčavy, a teploty sa neraz vyšplhajú na 50 stupňov v tieni. Zároveň počas leta stále svieti slnko a oblačné dni sú v lete zriedkavé. To iste platí aj o daždi. Prší raz za niekoľko mesiacov. Aj to je dôvod, prečo letá pravidelne trávime v Európe. Kto môže, v lete z Emirátov odchádza.
Dubaj je pulzujúce mesto plné možností. Kriminalita je tu pre vysoké tresty takmer nulová, čo vnímam ako veľké pozitívum. Nie je tu žiadna daň z príjmu a DPH je iba 5 %. Zároveň je tu špičkové zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť, ktorá je však aj veľmi drahá, a preto treba mať dobrú poistku. Zubár či tehotenstvo nie je vždy jej súčasťou. Záleží od výberu zamestnávateľa, ktorý poistku platí.
Mne osobne vyhovuje aj stabilné počasie – vôbec nemusíte pri odchode z domu riešiť, či je potrebné zobrať dáždnik či bundu. Šľapky, šortky, tričko a hotovo. Jednoducho viete, že celý deň bude pekne. Sledovať predpoveď počasia je naozaj zbytočné. Dubaj je úžasný aj v tom, že sa tu stále niečo deje. Koncerty, športové podujatia, reštaurácie od výmyslu sveta, pláže a plážové kluby... V Dubaji to proste žije.
Mám dva domovy
Aj keď Dubaj naozaj milujem a považujem ho za svoj domov, rovnako milujem aj Slovensko a nikdy sa sem neprestanem vracať. Navždy zostane mojou rodnou krajinou. Miestom, ku ktorému sa viažu všetky moje detské spomienky, kde mám mnoho priateľov a svoju rodinu. Prekrásnou krajinou plnou dobrosrdečných ľudí. V podstate môžem povedať, že mám domovy dva. Môj rodný kraj a Dubaj, v ktorom žijem takmer celý svoj dospelý život. A to je vlastne obrovské šťastie. Mať sa stále kam vracať...
Fotogaléria