Lekár radí: Čas po pôrode – kedy sa môžu objaviť komplikácie?
Vytúžené bábätko je konečne na svete a pre ženu by malo nastať najkrajšie obdobie. Ale čo ak to nejde? Organizmus ženy sa má po pôrode postupne dostávať do pôvodnej kondície, no mamička v tomto citlivom období častokrát siaha na dno svojich fyzických a často i psychických síl. Viete, čo všetko jej hrozí počas šestonedelia?
Maternica sa nechce „scvrknúť“
Bezprostredne po pôrode je maternica veľmi veľká – môže vážiť až okolo 1 kg. Po odlúčení placenty vznikne v maternici pomerne veľká plocha, ktorá je zdrojom krvácania. Vďaka tomu, že takmer okamžite začína proces zmenšovania (zvinovania, involúcie) maternice, zmenšuje sa i táto „rana“, čím sa uzatvárajú cievy a krvácanie postupne ustáva. V niektorých prípadoch sa však tento proces spomalí. Príčinou môže byť veľmi veľký plod či viacplodová tehotnosť, kedy je maternica o čosi väčšia, a tak aj zvinovanie môže nastúpiť pomalšie a trvať dlhšie. Inokedy je na príčine „únava“ maternice, napr. pri veľmi dlho trvajúcom pôrode, kedy sa maternica už „nevládze zmobilizovať“ ku kontrakciám, ktoré vedú k jej zvinutiu. Riziko nedostatočného zvinovania maternice hrozí relatívne silným krvácaním. Aby sa podporil proces involúcie, podávajú sa tzv. uterotoniká. Ak by sa tomuto javu nevenovala dostatočná pozornosť, hrozí strata krvi, ktorá môže rodičku zbytočne vyčerpať. Väčšie straty krvi môžu viesť k vyčerpaniu faktorov, ktoré sú zodpovedné za zrážanie krvi, preto sa v niektorých prípadoch podáva krvná transfúzia.
Niečo o hygiene počas šestonedelia: Intímna hygiena v najcitlivejšom období
Nadmerné krvácanie
Poznáme však aj iné príčiny nadmerného krvácania, napr. ak na stene maternice ostane kúsok placenty. Funguje ako otvorená rana, ktorá sa nevie zaceliť a je zdrojom pomerne silného krvácania. Podobne môžu pôsobiť aj krvné zrazeniny (koagulá) prichytené na stene maternice, ktoré bránia jej zvinutiu. V oboch prípadoch je potrebné tieto zvyšky placenty alebo nahromadené koagulá šetrne odstrániť, na čo sa používa tzv. tupá kyreta. Tento nástroj neporaní steny maternice, iba jemne odlúpne to, čo ostalo na stenách maternice prichytené. Tieto prípady sa vyskytujú bezprostredne či zakrátko po pôrode. V praxi sa však stretávame aj s prípadmi, keď sa vyskytne masívnejšie krvácanie až v 2. či 3. týždni po pôrode. Vyskytuje sa u žien s endometritídou (zápalom endometria), kde sa endometrium nedostatočne epitelizuje, čiže sa nevytvára potrebná vnútorná výstelka maternice tak, ako by to malo byť. Podobné typy krvácania sa vyskytujú aj v neskorom šestonedelí, kde je však na príčine hormonálna porucha. Liečba týchto typov krvácania závisí od príčiny – môže byť antibiotická, hormonálna alebo sa podávajú uterotoniká.
Prsníky – áááu!
Zakrátko po pôrode nastúpi laktácia – najskôr pozvoľna, neskôr výrazne. Vtedy sa môže objaviť bolesť, ktorá sa spája s naliatím prsníkov. Pokiaľ nadmerná citlivosť prsníkov sťažuje dojčenie bábätka či obťažuje matku, môžu sa krátko podávať vlhké teplé obklady, prípadne oxytocín aplikáciou do nosa alebo ako injekcia do svalu, spravidla 15 minút pred dojčením. Oxytocín uľahčí odtekanie mlieka a tým aj dojčenie, vďaka čomu sa zníži bolesť a napätie v prsníkoch. Pokiaľ je tvorba mlieka priveľká a dieťatko nedokáže prsník „vyprázdniť“, je vhodné pristúpiť k odstriekavaniu mlieka. Takto získané a zmrazené v sterilných nádobách sa môže ponechať na neskôr alebo pre iné bábätká, ktoré nemôžu byť dojčené vlastnými matkami. Materské mlieko je príliš cenná tekutina, aby vyšlo nazmar. Pomerne často sa vyskytuje úkaz, keď pri dojčení mlieko samovoľne vyteká aj z druhého prsníka. Mlieko môže niekedy dokonca odtekať samovoľne aj mimo dojčenia. Spravidla sa to čoskoro upraví – rovnako ako množstvo mlieka, ktoré sa bude produkovať adekvátne potrebám dieťatka. Pozornosť však treba venovať udržiavaniu bradaviek v suchu a čistote. Preto treba častejšie vymieňať tampóny na prsníkoch, prípadne častejšie prsníky opláchnuť, pretože rozkladajúce sa mlieko ich zbytočne dráždi a podporuje rozmnožovanie mikroorganizmov, ktoré môžu viesť k infikovaniu prsníka.
Ak dojčíte, čítajte: Strava dojčiacej matky
Zápal prsníka
Patrí k najvážnejším komplikáciám vo vzťahu k dojčeniu – obťažuje a ohrozuje nielen matku, ale aj dieťa. Zápal vzniká prenosom infekcie na rodičku. Prsník opuchne, objaví sa začervenanie kože, môže dôjsť k zdureniu lymfatických uzlín v podpazuší a stúpne teplota, ktorá môže byť dokonca sprevádzaná triaškou. Väčšina žien so zápalom prsníka trpí aj bolesťami. Vo vážnejších prípadoch môže vzniknúť hnisavé ložisko – absces, ktorý sa musí chirurgicky odstrániť. Liečba je antibiotická, pomáhajú studené obklady. Niektoré mamičky majú opačný problém – tvorba mlieka sa oneskoruje. Ako stimulačný prostriedok sa využíva pravidelné prikladanie dieťatka k prsníku, vďaka čomu by sa mala stimulovať tvorba „hormónu dojčenia“ – prolaktínu. Iná overená liečba na podporu tvorby mlieka v súčasnosti neexistuje a nefungujú ani „zázračné“ polievky či potraviny, hoci v odbornej literatúre je popísaný prípad, keď laktácia nastúpila po akupunktúrnej liečbe.
Horúčka šestonedieľok
Tento pojem celé veky strašil ženy, ktoré mali rodiť. Išlo o obávané ochorenie, ktoré spravidla končilo smrťou. Až v 19. storočí Ignác Semmelweis prvý poukázal na súvis medzi hygienou pri ošetrovaní rodičky a výskytom horúčky. Dr. Semmelweis vyslovil teóriu, že túto horúčku prenášajú medzi rodičkami samotní lekári a ošetrovateľský personál. Na základe určitých pozorovaní stanovil hygienické zásady na potlačenie epidémie. Aj keď trvalo dlhé roky, kým sa odborná verejnosť presvedčila o správnosti jeho názorov a jeho opatrenia boli uvedené do praxe, nikdy sa nezabudlo, že práve Semmelweis bol iniciátorom týchto opatrení, a preto bol oprávnene označený za záchrancu matiek. Zdalo by sa, že to, čo bolo známe v 19. storočí, už nemôže byť problémom na začiatku 3. tisícročia. Pravda je taká, že aj pri maximálnych hygienických opatreniach môže dôjsť k infikovaniu pohlavných orgánov rodičky či k infikovaniu reznej rany pri cisárskom reze – rozdiel je v tom, že infekciu už neprenáša zdravotnícky personál nedostatočne očistenými rukami či nástrojmi. Treba si uvedomiť, že v moderných nemocniciach je síce hygiena pôrodnej či operačnej sály na mimoriadne vysokej úrovni, napriek tomu môže dôjsť k znečisteniu rany vzniknutej pri pôrode. Okrem tzv. nemocničných choroboplodných zárodkov sa na vzniku infekcie podieľajú aj ďalšie – najmä pretrvávajúce neliečené vaginálne infekcie zapríčinené baktériami či chlamýdiami, príp. inými mikroorganizmami. Aj keď sa poraneniu pôrodných ciest pri pôrode nedá vždy predísť, lekári sa snažia v čo najvyššej miere predchádzať nielen týmto poraneniam, ale aj ďalším vnútrovaginálnym zákrokom.
Dobre vedieť: Na čo sa pripraviť v šestonedelí?
Nárast počtu infekcií
Je vždy vyšší pri operačných ranách (podobné infekcie sa vyskytujú aj pri operáciách v ďalších chirurgických odboroch), preto nie je rozumné, ak rodička za každú cenu chce pôrod sekciou – je dokázané, že riziko infekcie je niekoľkonásobne vyššie v porovnaní s bežným pôrodom. Okrem podceňovania bežných vaginálnych infekcií, ktoré sa často neliečia a postupne prechádzajú do tzv. chronickej formy, hrá v neprospech súčasných rodičiek ešte fakt – antibiotická liečba nemusí byť úspešná, pretože vo vyspelých krajinách sa mnohé mikroorganizmy stávajú odolné voči tomuto typu liečby. Príčinou je nesprávne užívanie antibiotík (nepravidelné užívanie alebo nedokončenie liečby), takže v organizme ženy prežijú baktérie, ktoré neskôr na tieto antibiotiká pri ďalšej liečbe nereagujú, alebo nákaza priamo v nemocnici mikroorganizmami, ktoré „prežili a odolali“ rôznym dezinfekčným procedúram, takže bežné antibiotiká ich nedokážu len tak poraziť. Na Slovensku situácia v tomto ohľade nie je až taká vážna, hoci prípady rôznych ochorení nereagujúcich na antibiotickú liečbu sa u nás tiež vyskytujú. Platí, že každý z nás je za svoje zdravie zodpovedný a musí sa oň starať, pričom treba dbať väčšmi na prevenciu pred ochoreniami a posilňovať odolnosť organizmu. Silný organizmus bežné ochorenia zvládne aj bez podpornej liečby, kým oslabený má problém vyrovnať sa s ochorením aj pri podávaní liečiv. Ak sa infekcia včas nepodchytí, môže sa rozšíriť – vzniká syndróm toxického šoku, zjednodušene otrava celého organizmu. Okrem vysokých teplôt je príznakom šok, pokles tlaku, hnačky, výsev na trupe, zlyhanie obličiek a vážna porucha zrážania krvi. Úmrtnosť je v týchto prípadoch vysoká.
Psychóza – len laktačná?
Pravdou je, že mnohé mamičky bývajú po pôrode precitlivené a plačlivé – tak trochu to súvisí s dojatím nad novým človiečikom, ktorého priviedli na svet a trochu i s hormónmi, ktoré pôsobia na náladu. Je prirodzené, že rodičky môžu mať aj obavy, ako svoju úlohu po narodení dieťatka zvládnu a je jedno, či ide o prvorodičku, ktorej ešte chýba určitá prax, alebo ženu, ktorá už doma nejakého potomka má a obáva sa, či zvládne všetko aj po pribudnutí ďalšieho dieťatka. Ak však plačlivosť, depresie, neprimerané obavy, možno aj obava, že svojmu dieťatku ublíži, u mamičky pretrvávajú, treba myslieť na tzv. laktačnú psychózu. Vývoj tohto ochorenia je ťažko predvídateľný, preto pri podozrení treba kontaktovať psychiatra, ktorý v prípade potreby nariadi medikamentóznu liečbu, prípadne hospitalizáciu. Rozhodne je správne radšej psychiatra privolať zbytočne, než ochorenie podceniť. Z praxe sú známe prípady, keď laktačná psychóza viedla k samovražde matky, v niektorých prípadoch aj k zabitiu dieťatka. Ak žena po pôrode prekonala laktačnú psychózu, neznamená to, že by už viackrát radšej rodiť nemala – aj keď je tu určité riziko, že sa ochorenie zopakuje, lekári budú takejto rodičke venovať zvýšenú pozornosť, a ak je potrebné, je možné zastaviť laktáciu, čo mnohým pacientkam pomôže. Dieťatko potom dostáva materské mlieko z mliečnej banky (získané od iných mamičiek, ktoré majú mliečka nadbytok) a neskôr prechádza na „umelú“ výživu.
Spánok a oddych – zázračný lekár
Či už ide o laktačnú psychózu, alebo len plačlivosť či neurčitý smútok, dôležité je, aby si žena mohla po pôrode dostatočne oddýchnuť, spánok pôsobí vyslovene liečivo. Napr. na oddelení s režimom rooming-in v prípade tejto potreby niekedy stačí, ak mamičke na noc zoberú dieťatko a prinesú ho len na dojčenie – je až prekvapujúce, ako zázračne rýchlo sa mamička zbaví plačlivej nálady. Rovnako po príchode z nemocnice domov je dobré, ak má ešte nejaký čas mamička niekoho, kto jej pomôže a odbremení ju od domácich prác. Nedostatok spánku a únava sú spúšťačmi depresií aj u inak zdravých jedincov, nieto u ženy, ktorá je vyčerpaná pôrodom a starostlivosťou o novorodeniatko.
Trombóza
Kombinácia určitých faktorov po pôrode napomáha vzniku trombózy. K týmto faktorom patrí rozšírenie ciev, zmena zrážacích pomerov v krvi, vznik trombov v súvislosti so „zaceľovaním“ pôrodných rán, alebo v súvislosti s pokojovým režimom po pôrode. Vznik trombózy sa môže prejaviť opuchom postihnutej končatiny, mierne zvýšenými teplotami (pozor, môžu byť prekryté zvýšením teplôt v súvislosti s iným problémom po pôrode). Povrchové zápaly žíl sa môžu vyskytnúť na končatinách, hĺbkové trombózy sa vyskytujú okrem končatín aj v oblasti panvy. Veľmi nebezpečné je odtrhnutie týchto trombov (zrazenín), ktoré ak sa dostanú krvným obehom do pľúc, spôsobia pľúcnu embóliu a tá môže ohroziť pacientku na živote. Preto sa v súčasnosti upúšťa od neustáleho pobytu na lôžku a pacientka prvýkrát vstáva už po šiestich hodinách od pôrodu. U predisponovaných pacientok sa podávajú lieky na úpravu krvnej zrážanlivosti a na podporu tonusu ciev.
Problémy s močením
V súvislosti s tehotenstvom a pôrodom sa častejšie vyskytujú aj choroby močových ciest, ktoré súvisia s ich uložením v blízkosti vnútorných a vonkajších genitálií, tehotenstvom podmieneným znížením tonusu svalstva močových ciest, ako aj pri pritlačení na panvovú stenu počas pôrodu. Po pôrode sa vyskytuje zadržiavanie moču, zápal močového mechúra, zápal obličiek a dokonca močová inkontinencia. Vo väčšine prípadov sa po čase (pri zápaloch aj po primeranej liečbe) tieto problémy upravia.
Dôležité vedieť!
Šestonedelie je obdobie, ktoré si vyžaduje pozornosť a ohľaduplnosť voči čerstvej mamičke. Samotná mamička si musí uvedomiť, že ide o náročné obdobie, v ktorom sa jej organizmus postupne vracia do stavu pred tehotenstvom. Preto nesmie svoje sily prepínať. Naopak, nemala by sa ostýchať požiadať svojich blízkych o pomoc, ak ju potrebuje.