Keď sa zababušíš do deky a aj tak ti je zima
Poznáš ten pocit?
Keď sa zababušíš do deky a aj tak ti je zima
Nestačia prikrývky, lebo z toho chladu naokolo ti mrzne nielen úsmev, ale aj duša. Sú také dni a obdobia. Je len jeden recept – prežiť ich.
Naučiť sa, že aj na sklamanie a smútok si treba dať čas a precítiť ich, aby si ich mohla pustiť ďalej.
Že sa nemusí každý večer končiť v duchu Dont Worry, Be Happy.
Prijať, že nie všetky príbehy majú šťastný koniec (aspoň v tej danej chvíli).
Je to v poriadku
Je v poriadku nemať poriadok v myšlienkach a občas nimi poriadne zatriasť a poskladať naspäť.
Tiež sa stáva, že sa kdesi stratia slová a ľudia, ktorí by ich mali povedať, aby ti bolo lepšie.
Je to také hluché studené miesto, v ktorom sa občas ocitne každý z nás.
A aj keď sa zababušíš do deky, stále ti je zima.
Keď si práve tam a mrzneš pochybnosťami, smútkom, frustráciou, únavou... Nadýchni sa.
Poriadne zhlboka a vytlač všetky tie ťažoby duše a potom ich pomaly vydýchni a rozlúč sa s nimi. Nechaj ich odísť a teplejšie sa obtoč dekou.
Bude lepšie.
