Keď sa budíš piatykrát za noc a ja neviem...
Prečo? Je to moja chyba?
Neviem...
Neviem, či si hladný, alebo smädný,
či sa bojíš, alebo máš zlé sny.
Či nemáš teplotu, alebo bolesti bruška.
Či nie si preťažený, alebo naopak, málo si sa počas dňa hýbal a nie si unavený.
Rozmýšľam, či ti nie je horúco, alebo či nepotrebuješ zakryť.
Nie je v izbe príliš tma, alebo priveľa svetla?
Rozrušila ťa návšteva, či dnešné plávanie?
Nebudeš chorý?
Preniesla som na teba svoju nervozitu a ty teraz nemôžeš spať?
Čo ak ťa uriekli?
Toľko výčitiek
Toľko dôvodov a toľko výčitiek každú podobnú noc, keď sedím pri tvojej postieľke, alebo ťa nosím a chlácholím v náručí. Kde robím chybu?
Neviem, či robím všetko správne a ak nie, odpusť.
Môžem ti len sľúbiť, že budem pri tebe, keď sa zobudíš na zlé sny, bolesť, hlad, zvuky či chlad. Pohladkám ti líčko a tíško budem prosiť: spinkaj.
Som unavená.
Ale voláš ma, lebo vieš, že ja ťa v tom nenechám samého.
A máš pravdu.
Nenechám.
