Skutočný príbeh: Diagnóza Torticollis?

Skutočný príbeh, diagnóza, pruh, pôrod, torticollis
12.1.2018 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Torticollis je stav strnutia svalov šije, ktoré môžu sprevádzať bolestivé spazmy krčných svalov. Najčastejšie môže za vznik tohto stavu jednostranné skrátenie svalu, tzv. kývača, ale tiež môže vzniknúť pri pôrode poškodením svalov krku, prípadne ešte počas vnútromaternicového vývoja, kedy má plod zlú polohu.

Objaviť sa však môže aj vplyvom polohovania dieťaťa na jednu stranu. Taktiež je príznakom niektorých nervových porúch, chorôb svalov či chrbtice.

Skutočný príbeh

Tatianine tehotenstvo sa vonkoncom nedalo nazvať bezproblémovým. Ako atopičke sa jej tak zhoršil ekzém, že istý čas ostala ležať v nemocnici a potom niekoľko týždňov doma na PN. Postupne sa škriabala úplne všade, nemohla v noci spávať, a pritom jedál, čo mohla jesť, by vymenovala na prstoch oboch rúk. Doslova rátala dni do pôrodu a v kútiku duše dúfala, že maličké bude v poriadku...

Tatiana: „Celé tehotenstvo skoro vôbec nekopalo, aj preto som sa veľmi bála. Bolo mi tak hrozne, že som musela užívať rôzne lieky, antihistaminiká a miestami aj hormonálne masti. Termín som mala vyrátaný na 30. augusta, no tak trochu som chcela, aby to bolo skôr. Tento stav trval niekoľko mesiacov a pomohla mi až návšteva dermatologičky vo Svidníku. A neskôr dovolenka v Chorvátsku. Tá však zrejme spôsobila, že som v polovici júla skončila v nemocnici, nakoľko mi hrozil predčasný pôrod. Po dvoch týždňoch ma pustili domov, ale bábätko sa o pár dní nato pýtalo na svet.“

Zdravý, ale...

Keďže bábo bolo otočené zadočkom, narodilo sa cisárskym rezom. Kvôli zlej polohe sme do poslednej chvíle nevedeli, či to bude chlapček alebo dievčatko. Náš Janko sa narodil s hmotnosťou 2 550 g a meral 46 cm. Zdal sa mi taký malinký, že som sa ho bála chytiť. Bol zdravý, hoci mal nezostúpené semenníky, nevyvinuté jadierka a mierne zväčšenú obličkovú panvičku, no keďže bol predčasne narodený, nebrala som to tragicky.

Dva dni po príchode z pôrodnice ma však šokoval telefonát pani doktorky, že mi vyšiel pozitívny výter na salmonelózu… Najhoršie bolo, že som si za to mohla sama. Nevšimla som si totiž, že chladnička na izbe bola zle zapojená. Myslím, že vtáčie mlieko už nechcem nikdy vidieť... Umývala som si ruky aspoň stokrát denne a vkuse menila uteráky… Našťastie, choroba nemala taký priebeh, že by som musela ísť na infekčné, a mohla som aj ďalej dojčiť.

Podozrenie a strach

Keď mal malý tri týždne, všimol si manžel na pravej strane jeho krku hrčku. Naša pani doktorka nám povedala, že podľa jej názoru ide o popôrodný hematóm, tzv. torticollis, a vstrebe sa cvičením Vojtovou metódou. Poslala nás na konziliárne vyšetrenie, kde túto diagnózu potvrdili, avšak prijali nás na oddelenie s tým, že nám urobia pre istotu odbery. Prijali nás, no nemali voľnú izbu, a keďže som Janka dojčila, čakala som na jej uvoľnenie šesť hodín. Na izbe, kde okrem môjho boli ďalšie tri bábätká, plačúce na striedačku. To bola trošku silná káva...  

Moja mamka je zdravotná sestra a hneď chcela podpísať reverz, no nakoniec sme ostali v nemocnici štyri dni. Keby sme vtedy vedeli, čo všetko nás ešte čaká… 

Urobili nám odbery (zápalové markery a moč), aj kvôli pretrvávajúcej žltačke. Tú sme nakoniec mali vyše dvoch mesiacov. Po štyroch dňoch nás pustili domov s tým, že všetko je v poriadku, ale musíme cvičiť.

Dva dni po prepustení nás neurologička poslala pre istotu na ultrazvuk, keďže sa hrčka zväčšila, pričom ju zarazilo, že som rodila sekciou. Zvyčajne sa totiž torticollis objaví pri prirodzenom pôrode. No a vtedy začal celý kolotoč...

Pán primár nám oznámil, že ide o zväčšenú lymfatickú uzlinu. Neurologička si bola istá svojou diagnózou, keďže aj odbery potvrdili, že v tele nie je žiadny zápal, ale nemohla ísť proti ultrazvuku, tak nás prijali opäť…

torticollis, nemocnica, pôrod, žltačka

Tentoraz nám okrem zápalových markerov robili aj onkomarkery, boli sme na niekoľkých USG krku, nadobličiek, štítku pľúc, zbierali sme 24-hodinový moč.

Stále sme dookola počúvali, že na 99 percent ide o torticollis, ale to 1 percento sa musí vylúčiť. Vraj už mali niekoľko prípadov, kedy na ultrazvuku bolo vidieť uzlinu a v skutočnosti to bol hematóm. Zneistilo nás, že sa synčekovi zväčšili uzliny za uškami, na krku a vzadu na hlavičke. Keď sa však spomenul neuroblastóm, bola som na konci s nervami a myslela na najhoršie.

Pruh ako bonus

Synovi odobrali moč na vyšetrenie. Keď mu asi na štvrtý pokus vyšla zmes baktérií, nasadili mu antibiotiká (mal vtedy len 4 týždne). Na druhý deň  mu ich našťastie pani primárka vysadila s tým, že množstvo baktérií nie je také vysoké a organizmus sa s tým dokáže vysporiadať sám. Mala som pocit, že naše dieťatko je pokusný králik. V deň odchodu z nemocnice sme ešte dvakrát „chytali“ moč do skúmavky. To bolo plaču…

Bola som na pokraji s nervami a dodnes nechápem, ako je možné, že som neprišla o mlieko. Naše predtým spokojné bábätko malo úplne rozhádzaný režim a stále plakalo.

Hemangióm
Prečítajte si tiež:

Hemangióm

Po príchode z nemocnice sme šli na druhý deň do poradne a pani doktorka si všimla, že malý má pruh. Volala hneď do nemocnice, avšak povedali jej, že keď sme odchádzali, pruh nemal. Na chirurgii nám kázali zatláčať mu to, lebo na operáciu v anestéze bol ešte maličký. Vydržali sme 9 dní... Potom mu to prasklo na druhej strane a nešlo to zatlačiť. A keďže v našej nemocnici detičky do piatich rokov neoperujú, lebo nemajú na to anesteziológa, previezli nás do Košíc. Hneď na druhý deň malého operovali. Mal len šesť týždňov. Mimochodom, zoperovali mu aj semenníky, pretože pruh na ne tlačil a báli sa, aby sa nepoškodili.

CT-vyšetrenie

Po návrate z Košíc urobili u nás v nemocnici synovi kontrolný ultrazvuk, ktorý ukázal uzlinu. A to sme si mysleli, že keď sme podstúpili všetky tie odbery a budú negatívne, tak nám už dovolia cvičiť.  Pani primárka nás objednala na CT-vyšetrenie. Vraj pre istotu. Napriek tomu, že predtým sa sama vyjadrila, že touto cestou kvôli vysokému riziku nepôjdeme.

Boli sme objednaní, aj keď sme sa toho veľmi báli. Ale chceli sme mať pokoj a vedieť, na čom sme. Tá neistota bola zo všetkého najhoršia.
Ešte predtým sme však išli na neurologické vyšetrenie a pani doktorka si všimla, že sa hrčka o polovicu zmenšila. To nás povzbudilo a rozhodli sme sa, že začneme rehabilitovať na vlastnú zodpovednosť. A to pokladám za jedno z najlepších rozhodnutí. Museli podpísať, že CT vyšetrenie odmietame, a keď nám na ďalšej neurologickej kontrole pani doktorka povedala: „Máte zdravé dieťa,” bol to krásny pocit.

Všetko dobré

Momentálne má náš Janko 9 mesiacov a skoro 10 kíl. Už mesiac sedí a aj sa stavia na nožičky. Stále sa smeje a asi vďaka tomu, že ho stále dojčím, je zdravý ako ryba. Vojtovkou už necvičíme, akurát na loptičke a začali sme chodiť na plávanie. Ešte stále absolvujeme množstvo kontrol a rehabilitáciu, ale všetko je už v poriadku.

To, že sme cvičili Vojtovou metódou, určite neľutujem. Aj keď sme sa veľa naplakali, som si istá, že mu to pomohlo. Janko nám robí veľkú radosť a sme šťastní, že má skvelé babičky a dedkov, ktorí ho ako prvé vnúčatko nadovšetko milujú a pomáhajú nám.

Ďakujem...

Nechcem, aby moje riadky vyzneli len ako sťažovanie sa, skôr dúfam, že pomôžu iným mamičkám, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii a nebudú si vedieť dať rady. Chcela som poukázať na to, že nielen ľudský faktor môže zlyhať, ale aj taký ultrazvuk sa môže „mýliť“. Netreba sa však nechať strašiť lekármi, ktorí hneď hovoria o tých najhorších chorobách… Aj keď dnes to beriem tak, že asi to tak malo byť a odmenou pre nás za všetko trápenie je úžasné dieťa.

Aké sú prejavy torticollis?

•    dieťa vytáča hlavičku na chorú stranu
•    sval, ktorý je poškodený, je tuhý a hmatateľný na konkrétnom mieste
•    krčná chrbtica je menej ohybná

LIEČBA

Jej cieľom je uvoľnenie poškodeného svalu. Spočíva v cvičení, rehabilitácii, v polohovaní dieťaťana postihnutú stranu, v jeho motivovaní, aby sa otáčalo na stranu, ktorá je obmedzená. Stav sa zvykne upraviť približne do veku pol roka. V krajných prípadoch je nutná tzv. myotómia – chirurgický rez svalom.