Pád bábätka na hlavičku. Čo robiť?

Pád bábätka na hlavičku. Čo robiť?
12.7.2018 v kategórii Bábätko, autor Gabriela Bachárová, foto: istockphoto.com

Aké sú príznaky vážneho úrazu hlavy? Čo si majú rodičia po páde bábätka všímať? Je potrebné vždy volať záchrannú službu, či stačí dieťa pozorne sledovať? Odpovedať nám bude MUDr. Martin Gregora, pediater a endokrinológ.

Takmer každému rodičovi už niekedy dieťa spadlo, žiaľ, niektorým dokonca aj na hlavičku. Opýtajte sa vo svojom okolí, budete počuť možno až ťažko uveriteľné príbehy. Vo väčšine prípadov nemajú úrazy hlavy u malých detí tragické následky, ale poranenia tejto časti tela sa rozhodne nevypláca podceňovať. Dôsledkom môže byť prasknutie lebky, otras mozgu a niekedy, bohužiaľ, aj krvácanie do mozgu.

1. Hovorí sa, že malé bábätká chránia pred vážnym úrazom hlavy pružné kosti lebky. Je to pravda?

Do istej miery áno. Pružná lebka umožňuje lepšie rozloženie nárazu, ktorý potom nemusí mať také devastačné účinky. Nie je však dobré sa na to spoliehať. Pád na hlavu u novorodenca je vždy nebezpečný a vždy vyžaduje pozornosť. Aj keď má dojča pružnú lebku, kosti sú krehké a nezriedka dochádza pri páde k prasknutiu lebečných kostí a to môže byť spojené s poranením mozgu.

2. Z akej výšky je nebezpečné spadnúť?

Je to veľmi individuálne. Podľa niektorých štatistík je relatívne bezpečný pád z výšky až do osemdesiatich centimetrov. Niekedy však dieťatko spadne z niekoľkých centimetrov a môže to mať vážnejšie následky ako pád z jedného metra. Veľmi záleží na tom, ako sa úraz stal, ale tiež, samozrejme, na výške, z akej dieťa spadlo.

3.  Aké sú najvážnejšie následky pádov na hlavu?

Záleží, či dieťa padá do mäkkého, alebo na tvrdú podložku. Bežné pády zo sedačky na mäkký koberec nebývajú nebezpečné, pád z prebaľovacieho stola na dlažbu už ale zvyčajne končí prasklinou lebečnej kosti,  pád zo schodov v chodúľke môže byť spojený s krvácaním do mozgových obalov s prechodnými alebo aj trvalými následkami.

4. Polročné dieťa mi spadlo z postele na koberec, vyzerá v poriadku, mám volať sanitku, alebo nie?

Ak chcete mať stopercentnú istotu, že sa nič vážne nestalo, k lekárovi, samozrejme, bežte. V prípade, že sa dieťa skotúľa zo sedačky alebo z postele rodičov a následne sa po krátkej epizóde plaču správa úplne normálne, nebýva nutné volať lekára. V inom prípade by som ale vyšetrenie lekárom neodkladal.

5. Aké sú prejavy závažného poranenia hlavy?

Po páde na hlavičku si rodičia majú všímať, či dieťa ihneď plakalo, teda či nebolo v bezvedomí. Bezvedomie – i keď veľmi krátke , na niekoľko sekúnd – je známkou, že mohlo dôjsť k poraneniu mozgu. Varovným signálom je tiež, ak dieťa po úraze hlavy vracia, je malátne alebo nadmerne spavé. Typické sú poruchy zraku, najmä nerovnaká veľkosť očných zreničiek.

6. Ako sa prejavuje dieťa, ktorému sa nič vážne nestalo ?

Plač dieťaťa je po páde na hlavičku veľmi intenzívny a rodiča môže vystrašiť, v skutočnosti je to ale signál, že úraz nemusel byť závažný. Plač je v tomto prípade naozaj dobrým znamením. Ak sa dieťa po čase utíši a potom sa už chová normálne, rodičia sa môžu upokojiť.

7. Ako sa prejavuje otras mozgu?

Najčastejšie zvracaním alebo pocitom na zvracanie. Typická je bolesť  hlavy, to vám ale povedia až staršie deti. Porucha vedomia môže byť tiež prítomná, ale nie je to pravidlom. Dieťa je niekedy zmätené, prípadne si úraz nepamätá. Do 24 hodín po úraze by už malo byť v poriadku.

8. Kedy sa môže jednať o krvácanie do mozgu?

Krvácanie do mozgu, ktoré môže byť spojené s opuchom mozgu, je zradné v tom, že sa navonok môže prejaviť až za niekoľko dní. Tento stav môže mať i fatálne následky, našťastie je veľmi zriedkavý. Platia pre neho všetky vyššie popísané príznaky – bezvedomie, spavosť, ťažké budenie sa zo spánku, zvracanie, poruchy zraku (dieťaťu vadí svetlo). Rodiča by tiež malo varovať chrápanie dieťaťa, ak predtým nechrápalo. Podozrivé je aj nezvyčajne hlasné dýchanie počas spánku. Varujúcim znakom je výtok čírej tekutiny alebo krvi z ucha či z nosa. V tomto prípade je nebezpečné, ak sa snažíte výtok zastaviť. Môže sa objaviť aj takzvaný okuliarnatý hematóm, čo je modrina okolo očí.

9. Ako sa lieči krvácanie do mozgu?

Najskôr je potrebné lokalizovať miesto, kde ku krvácaniu dochádza. Na to sa používa najmä vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT vyšetrenie). Zvyčajne je nutný včasný chirurgický zásah, ktorým sa krvácanie do mozgu zastaví.

Ak sa situácia nerozpozná a nerieši, v dôsledku krvácania môže dôjsť k extrémnemu nárastu vnútrolebečného tlaku a k ničivému útlaku mozgu. Takýto stav sa končí smrťou. Nie vždy však má vnútrolebečné krvácanie také fatálne následky, aj keď nejaké prechodné alebo trvalé následky sa objavia takmer vždy. Krvácaním dochádza k narušeniu mozgových funkcií, čo sa prejaví obmedzením či stratou pohybových a duševných schopností.

 10. Aké vyšetrenia dieťa po páde na hlavičku absolvuje v nemocnici?

Lekár si všíma hlavne to, ako sa dieťa prejavuje, či reaguje na podnety, či dobre vidí. Zranenému prehmatá hlavičku a všetky štyri končatiny. Toto klinické vyšetrenie sa zvyčajne doplní röntgenom hlavy, na ktorom je možné spoznať prípadné praskliny lebky.

Ďalším možným vyšetrením, ktoré sa ale robí menej často, je ultrazvuk hlavičky u detí, ktoré ešte majú na hlavičke zachovanú veľkú fontanelu, cez ňu je možné pozrieť sa dovnútra. To sa týka detí maximálne do 1,5 roka. Ultrazvukom možno diagnostikovať krvácanie do mozgu. V takom prípade vždy nasleduje CT mozgu alebo magnetická rezonancia, ako presnejšie vyšetrenie, podľa ktorého neurológ či neurochirurg určí ďalší postup.

11.  Čo hlavne si majú rodičia dieťatka po úraze hlavy všímať?

Rodičia musia dieťa po páde na hlavičku pozorne sledovať a v prípade, že sa vyskytnú neobvyklé reakcie, ihneď zavolať pomoc. V noci je nutné dieťa každé dve-tri hodiny prebudiť. Ak by ho nebolo možné zobudiť, je to dôvod na okamžitý lekársky zásah. Dôležité je tiež sledovať, či sa dieťaťu pri kontakte so svetlom rovnomerne rozšíria zreničky. Ak áno, zrak mu funguje dobre. Poruchy videnia sú jedným z príznakov poranenia mozgu.

Rodičia by mali sledovať, či nedochádza k nápadným zmenám správania sa dieťaťa, veľká únava či naopak dráždivosť. Varovným príznakom poranenia mozgu je aj opakované zvracanie. Pád pre dieťa predstavuje stresový zážitok. Následne je unavenejšie a často skôr zaspí. Ak rodičia nekontaktovali lekára, mali by sledovať dieťa, či sa dá prebudiť, či reaguje na taktilné (hmatové) podnety. Pre mamičku je dôležitou známkou, ako sa pri ďalšom dojčení prisaje k prsníku a ako pije.

Prvá pomoc pri úrazoch
Prečítajte si tiež:

Prvá pomoc pri úrazoch

12. Ako ošetriť povrchové zranenia ?

Praskliny lebky, otras mozgu alebo krvácanie do mozgu sú najvážnejšími dôsledkami pádov na hlavu, ktoré sa ale nemusia objaviť. Čo sa však objaví celkom určite, sú hrče či povrchové krvácanie. Hrču je potrebné chladiť, môžete tak do istej miery zabrániť vzniku opuchu.

Krvácanie z oblasti hlavy môže byť prekvapivo veľké, aj keď rozsah poranenia závažný nie je. Je to preto, že hlava je miestom s veľkým prekrvením. Ranu najskôr umyte vodou, prípadne použite dezinfekciu. Ak nie je krvácanie  rozsiahle, použite naň sterilný obväz. V prípade, že ho nemáte, použite vreckovku alebo čistú látku. Ak rana krváca silnejšie, je nutné použiť tlakový obväz. Tu je ale dôležitá poznámka: Tlakový obväz je možné na ranu priložiť iba v prípade, že nedošlo k prasknutiu lebky.

13. S akými pádmi bábätiek sa v praxi najčastejšie stretávate?

Najčastejšie pády dojčiat sú z malej výšky, z postele, alebo gauča, na mäkký podklad a pády batoliat vznikajú často pri chôdzi alebo behu na rovine. Okrem modrín na čele a vo vlasovej časti hlavy sú zvyčajne bez následkov a postačí krátke domáce sledovanie.

Pády z kočíka alebo z prebaľovacieho stola však tiež nie sú vzácnosťou a tie už so sebou nesú riziko praskliny lebečnej kosti, hoci väčšinou bez ďalších komplikácií. Bohužiaľ, aj s pádmi zo schodov sa na detských a chirurgických ambulanciách stále stretávame a tie z hľadiska prognózy patria k tým najrizikovejším.

Skúsenosť našej čitateľky Barborky s pádom bábätka: "Už to nechcem nikdy zažiť."

 „Stalo sa to, keď mala dcérka päť mesiacov, a bolo to mojou vinou. Cestovala som s ňou vtedy autobusom. Kočík som musela pred nastúpením rozložiť, dať ho do kufra a na mieste ho zase zložiť dohromady. Neurobili sme to poriadne a vaničku sme spojili so spodným dielom nedostatočne, bez toho, aby som o tom vedela. Môj partner sa pri spiatočnej ceste rozhodol, že kočík neuloží do kufra autobusu, ale spolu s dcérkou ho dá dovnútra. Nikdy sme to takto nerobili, ale malá spala a nechcel ju budiť.

Pri nastupovaní sa na schodoch korbička odtrhla a Simonka asi z jedného metra vypadla na zem. Rovno na hlavičku, na betón. Bol to najhorší zážitok môjho života. Ľudia ma na autobusovej stanici museli upokojovať, pretože som zrejme dostala nervový šok. Vôbec som nevedela, čo mám robiť, pripadala som si ako zmyslov zbavená, len som zmätene pobehovala sem a tam.

Malá strašne plakala, trochu krvácala. Zavolali nám sanitku, pretože my sme toho neboli schopní. V nemocnici sme najskôr dosť dlho čakali, než nás vzali do ambulancie, a potom ešte dlhšie, než došlo na röntgen hlavičky. Vyšetrenie však našťastie ukázalo, že sa zrejme nič vážne nestalo, a tak nás poslali domov. Museli sme ale malú pozorne sledovať – hlavne či sa jej nerozširujú zreničky a či nie je nadmerne spavá. V noci sme ju každé tri hodiny budili, aby sme sa presvedčili, že neupadla do bezvedomia.

Ešte dnes, keď si na ten zážitok spomeniem, mi nie je dobre. Už by som to nechcela nikdy zažiť. A to sa mojej kamarátke stalo niečo snáď ešte horšie! S dvojčatami v kočíku nastupovala do električky, pomáhal jej ochotný neznámy muž. Ale nepodarilo sa to, dvojčatá veľmi nešťastne vypadli, skotúľali sa priamo pod električku. Vodič si, našťastie, všimol, že sa niečo deje, a zastavil, aj keď už mal ísť. Ak by pokračoval, mohlo dôjsť k veľkej tragédii. Dvojčatá spadli na hlavičku, ale ani v ich prípade to nič vážne nebolo. A už vôbec nebudem popisovať ďalší prípad, o ktorom som počula, keď dieťa vypadlo z kočíka na eskalátore. To sú prípady, keď tuhne krv v žilách. Lepšie na to vôbec nemyslieť..."