Keď mama odíde...navždy

Keď mama odíde...navždy

Mama je vždy dôležitá. V každom životnom období. Od počatia až po smrť. Jej smrť. A vlastne možno aj po vlastnú...Tá moja zomrela pred pár dňami.

Bolo to ťažké obdobie, ale zároveň veľmi hlboké a plné. Plné vzácnych chvíľ, pre mňa (a verím, že aj pre ňu) skutočne podstatných uvedomení. Napriek tomu, že už v posledných chvíľach nedokázala rozprávať, ma opäť niečo veľmi dôležité naučila. Samozrejme, celý život ma učila, hoci väčšinu vlastne celkom neúmyselne a nevedome. Vďaka nej som si uvedomila (okrem mnohého iného) aj to, ako veľmi dôležité je, do akej náruče sa dieťa narodí, pretože to potom ovplyvňuje, ako žije ďalej svoj život, aké má vzťahy, ako narába sám so sebou, aj to, ako zomiera.

Vďaka mamám žijeme...

Že nie je až tak dôležité to, čo deťom hovoríme, čo ich „učíme“, pretože sa aj tak najviac naučia zo svojej vlastnej skúsenosti, z toho, aký život žijeme my sami ako rodičia, z toho, aké vzťahy vytvárame... Najdôležitejšie nie sú tie veci, ktoré  sú vpletené do slov, ale tie, ktoré prepletajú celý náš život s akousi nepredvídateľnou samozrejmosťou.

Vždy som sa na smrť pozerala ako na bežnú súčasť života, nič zvláštneho. Jedného dňa sa narodíme a jedného dňa zomrieme. Bez výnimiek, bez úplatkov, bez protekcií, je to predsa jednoduché. Netušila som však, že je to proces, ktorý nie je vždy ľahký. Proces, ktorému som úplne nerozumela, ale sledovala som ho fascinovane, s bolesťou a smútkom v srdci.

Proces, pri ktorom som mohla byť vďaka mame. Bola som s ňou, keď som sa na svet rodila a bola som s ňou, keď ona zomierala. Obe tieto chvíle boli spojené s bolesťou a pritom zrodom niečoho nového, cenného. Hlboko som precítila, že každý koniec je začiatkom a každý začiatok koncom. Je to jedno a to isté, všetko sa prepája, do večnej jednoty. 

Tak sa aj jej kruh života uzavrel.

Ťažké chvíle smrti

Uvedomila som si, že tak, ako je jedinečný každý pôrod – spôsob, ktorým sa na svet rodíme, rovnako jedinečná je aj smrť - proces, ktorým tento svet opúšťame. Že niekto svoje dieťatko „len tak vycvrkne“, a iný sa v pôrodných kŕčoch musí potrápiť niekoľko bolestivých hodín.

Niekto zomrie v spánku, celkom nečakane, v pokoji , vo svojom domove, v bezpečí. Iný sa trápi bolesťou a niekoľko posledných hodín v trápení, možno aj  v strachu. Tak ako je každý človek jedinečný, je jedinečný aj jeho príchod na svet a rovnako jedinečný je aj jeho odchod. 

Moja mama mala v posledných chvíľach , keď som sa jej prihovorila, vystrašený výraz v očiach. Možno som ju vyrušila, možno sa zľakla. Myslím si, že až vtedy, keď už nedokázala hovoriť, skutočne pochopila, že zomiera. Keď som sa jej niekoľko dní pred tým pýtala, ako si praje byť pochovaná, všetko mi porozprávala, no nakoniec trochu nahnevane povedala: „Prečo sa ma také pýtaš? To mi také ešte nehovor!“. No bol to dôležitý rozhovor. Aby mohlo byť všetko tak, ako si to priala, tak ako to ona potrebovala. 

Keď mamy odchádzajú...

Povedala som jej, že mi je ľúto jej utrpenia, moje slzy potichu kvapkali na jej prikrývku a mňa strašne mrzelo, že musela prežívať takú bolesť. Sľúbila som jej, že sa to všetko skončí a ona nájde pokoj, nebude ju už nič bolieť a už bude iba pohoda, pohodička... Upokojila sa.                           

Potom som ju už len držala za ruku a nechala ju premietať jej život,  pričom som ho spoločne s ňou premietala z mojej perspektívy. Boli to tiché a bolestivé, ale zároveň zázračné okamihy. 

To, čo sa udialo v týchto chvíľach, sa len ťažko opisuje slovami. Odpustila som jej. 

Všetky jej chyby či pochybenia, aj krivdy, ktoré som ako jej dcéra pocítila. Dúfam a verím, že aj ona mne odpustila, že som nebola vždy úžasnou a už vôbec nie dokonalou dcérou, lebo som  bola len takou dcérou, akou som dokázala byť. Ona mi bola tiež takou mamou, akou najlepšie vedela. 

Ako mi jedna moja vzácna kamarátka povedala: „Každá mama je prípad“. Veru, aj ja ako mama som určite „prípad“ a ani tá moja nebola výnimkou. Ale je úplne jedno, aký prípad je vaša mama, vždy je to MAMA. A je vždy dôležitá, v akomkoľvek období života. 

Aj ty, mama, ktorá to práve teraz čítaš, vedz, že si pre svoje dieťa dôležitá, bez ohľadu na to, koľko rokov tvoje dieťa má a aký vzťah medzi vami je. Vždy je a bude to vzťah matky a dieťaťa a toto puto je pretkané celou vašou životnou históriou. 

Pre pamiatku mojej mamy si želám, aby sa každé dieťa narodilo do milujúcej náruče

Hoci žiaden rodič nie je bezchybný a neomylný, je v jeho veľkej moci ovplyvniť život svojho dieťaťa tak, aby mohlo žiť láskyplné vzťahy, ako k druhým, tak aj voči sebe samému. Aby svoj kruh života žil zmysluplne a dokázal ho nakoniec opustiť v zmieri a pokoji s vedomím, že život, ktorý viedol, žil najlepšie ako dokázal. 

Odpočívaj v pokoji, mama. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: