Keď je mama OFF: Ako to zvládne moje dieťa?

Keď je mama OFF: Ako to zvládne moje dieťa?
21.8.2019 v kategórii Mama, autor Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Zažili sme to všetky mamy. Nevyhnutná návšteva lekára, pracoviska, alebo je nutné niečo vybaviť na úrade. A možno je cieľ romantickejší – spomenuli ste si, že nie ste „len“ mama, ste aj manželka a jednoducho vy, váš partner potrebujete chvíľu pre seba.

Aj vás všetci presviedčajú, že dieťa to zvládne a NIKDY si nebude pamätať, že malo len pár dní či týždňov a vy ste ho NA CHVÍĽU opustili. Práve to slovo    o p u s t i l i     vám znie v hlave najviac. Naozaj môžem? Skutočne to zvládneme obaja? A nedalo by sa...? 

Sme inštinktívne naprogramované starať sa o svoje potomstvo. Neznamená to však, že po narodení detí sa stávame ich úplnou súčasťou. Dieťa nie je guľa priviazaná na našej nohe.

Žena doma: Som lenivá mama
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Som lenivá mama

Zo života alebo ako ste sa s prvým odlúčením popisovali vy:

Veronika, mama 5-ročnej Sáry:

„Na to, keď som prvýkrát odišla od dcérky, si pamätám veľmi presne. Bol to letný podvečer, šli sme s manželom na svadbu mojej najlepšej kamarátke. Sára mala päť mesiacov. A hoci som všetko prichystala, strážila ju moja mama, svadbu som si vôbec neužila. Neustále som kontrolovala telefón, bola som v strese, či malá vypila moje odstriekané mlieko, či spí. Chvíľu ma prepadol pocit, že „čo som to za matku“. Samozrejme, keď sme sa v noci vrátili, obe – moja mama i dcéra – sladko spali. Tie hodiny mi pripadali ako večnosť a rozpačitý pocit, či som urobila správne, sa vo mne ešte občas ozval. Darmo ma manžel upokojoval, že je to normálne a nemôžem byť s dcérou nonstop.“

Ivana, mama 7-ročného Olivera a 4-ročnej Klaudie:

„Možno si poviete, že som precitlivená, ale... Keď sa narodil Oliver, dva týždne po pôrode som musela naspäť do nemocnice. Moje zotavovanie vôbec neprebiehalo hladko, okrem iných ťažkostí som mala aj kritický krvný obraz a neminula ma ani transfúzia krvi. Navyše bolo práve chrípkové obdobie, prísny zákaz návštev. Najlepším riešením vraj bolo, aby malý zostal doma. Moja svokra a môj muž tých 10 dní zvládli. Aj Oliver. Síce to znamenalo koniec dojčenia, ale... Ak by ste sa ho teraz opýtali, či si na to pamätá, určite by len pokrútil hlavou. Veď nemal ani mesiac. Dôležité však je, že ja si to pamätám.

Vždy, keď sa v jeho výchove objavilo niečo, čomu som nerozumela, som pripisovala týmto dňom. Aj keď boli príčiny viac ako objektívne, sú obdobia, keď si vyčítam, že som predsa len nezabojovala, aby bol pri mne, hoci to bolo rizikové.

Jednoducho, v našom vzťahu je niečo, čo neviem pomenovať a cítim, že je za tým to odlúčenie. S dcérou som nič také nezažila a vidím ten rozdiel. Ak by sa dal vrátiť čas... Ale nedá sa.“

prvýkrát bez dieťaťa

Natália, mama 5-ročnej Olívie, 3-ročnej Mie a 1-ročnej Nely:

„Keď sa mi narodila prvá dcéra, nedokázala som si bez nej predstaviť ani sekundu. O dva roky prišla na svet druhá, a to som už chápala výrok: „jedno dieťa, žiadne dieťa“. Moja túžba občas vypadnúť zo sveta plienok, cumľov, mlieka a príkrmov silnela. Keď sa o ďalšie dva roky narodila naša  posledná princezná, vedela som, že nemôžem byť zatvorená celé dni doma s tromi drobčatami. Našťastie, moji i mužovi rodičia sú v dobrej kondícii a tak sme zaviedli „babkovsko-dedkovské soboty“.

Jednu si deti berú naši, druhú mužovi rodičia. Oni sú šťastní, že majú vnučky iba pre seba (hoci sú večer vždy poriadne unavení). My s mužom, a nehanbím sa to povedať, máme svoj najobľúbenejší deň v týždni. Hádajte ktorý..

Nevyhnutné otázky

Opustiť svoje bábätko prvýkrát je ťažké, ale je to dôležitý krok pre rodiča i dieťa. Do úvahy treba vziať viacero faktov:

  • aké veľké je dieťa,
  • či je dojčené,
  • v akom je zdravotnom stave,
  • či je precitlivené, ak pri ňom rodič nie je,
  • je zvyknuté na prítomnosť starých rodičov, opatrovateľky,
  • odchádzate od neho na krátky alebo dlhý čas,
  • ide o jednorazovú záležitosť alebo sa to bude diať opakovane,
  • je niečo, čo dokáže vaše dieťa upokojiť, napr. obľúbená pesnička, hračka, jedlo ap.

Pripravte seba a dieťa

Ak viete, že v dohľadnej dobe budete musieť svoje dieťa opustiť na pár hodín, pripravte seba i jeho na to. 

Ak je to malé bábätko:

* prizvite osobu, ktorá sa oň v tom čase postará, aby si na seba zvykli

* pomenúvajte túto osobu jedným menom, aby si na to dieťa privyklo

* vyskúšajte najprv, či si spolu „sadnú“ ešte v čase, keď budete s nimi aj vy, ale budete napr. v inej izbe 

* dôležité je nemeniť režim ani to, čo má dieťa rado, napr. ak odídete večer a dieťa očakáva kúpeľ, mal by prebiehať aj v prítomnosti osoby, ktorá ho stráži

* ak dieťa dojčíte, skúšajte dieťaťu podávať alternatívnymi spôsobmi vaše odstriekané mlieko, aby neskôr počas vašej neprítomnosti nebolo hladné

Mnohé z týchto rád fungujú aj pri väčšom dieťati. Tieto deti však majú špeciálne „radary“ a akosi vycítia, že sa niečo deje. Pripravujte preto dieťa na to, že budete musieť na pár hodín či dní odísť. Buďte však pravdiví, neklamte. Dohodnite si znamenie, napr. že si večer pošlete po hviezdičke pusu, alebo majte dvoch rovnakých plyšákov (jedného bude mať drobček, druhého vy). Dieťa tak pochopí, že na vašom vzťahu sa nič nemení. STÁLE sa ľúbite.

Pred odchodom sa snažte správať čo najprirodzenejšie. Pridlhé lúčenie rozruší dieťa i vás. Keď sa už rozlúčite, nezabudnite dieťa uistiť, že sa vrátite (často to potrebujeme viac počuť my ako deti). A apropo, jedno rozlúčenie STAČÍ.

Kedy prvýkrát odísť od dieťaťa?

Presný vek sa stanoviť nedá. Ideálne vtedy, keď ste na to obaja pripravení. 

Užite si každú chvíľu so svojím drobčekom. Rovnako si užite aj každú chvíľu, ktorú strávite bez neho. Hovorí sa tomu aj psychohygiena. Mamou a otcom ste už navždy. Jedna, dve, tri, päť, či osem hodín, ktoré strávite bez svojho dieťaťa, nič z toho mu neublíži. Naopak, aj vám to prospeje. Byť mamou neznamená nebyť manželkou, priateľkou, sestrou, kolegyňou...