Ako deťom vysvetliť smrť zvieracieho kamaráta?
O tom, že zvieratká majú na deti pozitívny vplyv, sa už napísalo veľa. Ako sa však dokážu deti vyrovnať s tým, keď zvieratko náhle umrie?
Máme psa a budeme mať dieťa - je pes vhodný k bábätku?
Pozitívny vzťah k zvieratám
Od malička som mala blízky vzťah ku zvieratám, no keďže som vyrastala v paneláku, jediné čo mi rodičia dovolili bol škrečok a papagáj. Veľmi som túžila po psovi, no tento sen som si splnila až v dospelosti, keď som si vzala psa z útulku.
Uplynulo odvtedy viac než 11 rokov a môj život sa dosť zmenil. Presťahovala som sa na dedinu, prišli deti a môj pes bol stále so mnou. Postupne ako deti rástli, pribudla nám mačička, potom druhá a nedávno aj malý túlavý kocúrik. Mali sme zverinec ako sa patrí, bola som spokojná a deti tiež.
Prečítajte si: Pre všetkých milovníkov psov: bábätko a pes - patria k sebe?
Ako deťom povedať o smrti obľúbeného zvieratka?
Nič však netrvá večne a prišla prvá rana. Našu mačičku zrazilo auto. Bola mladučká, mala len rok. Rozmýšľaľa som, čo povedať deťom. Myslím, že raz musí prísť čas, keď sa so smrťou stretnú a preto som im povedala pravdu. Deti sa s ňou veľa hrali a táto nečakaná udalosť ich veľmi vzala.
Najmladšia dcéra (4 roky) síce ešte celkom nerozumela, čo znamená umrieť, ale keď videla svojho 7 ročného brata srdcervúco nariekať, pridala sa k nemu. Po prvotnom šoku začali otázky... Syn sa neustále vypytoval, čo to znamená, keď niekto umrie a čo sa deje potom a prečo umierame atď.
Ako sa s deťmi rozprávať o smrti?
Dávnejšie som čítala niekoľko článkov o tom, ako sa s deťmi o smrti zhovárať, ale keď ste v tej situácii, hľadáte slová, ktorým bude dieťa rozumieť a ktoré ho príliš nezrania.
Som presvedčená, že vymýšľať si príbehy o tom, ako zvieratko niekam odišlo, už neuspokoja 7 ročné dieťa, aj keď pre dcérku by to bola zrejme prijateľnejšia alternatíva.
Syn hľadá vo všetkom súvislosti, všetko chce pochopiť, analyzuje, premýšľa... a tak som mu povedala, čo si o odchode našej mačičky myslím ja.
Vysvetlila som mu, že nikto z nás presne nevie, čo sa deje po smrti, ale ja verím tomu, že duša neumiera. Dušička našej mačičky je celkom určite v nebi a raz sa možno znovu narodí.
Keďže otázky o tejto téme som počúvala každý deň, kúpili sme knihu pre deti, kde sa o smrti píše jednoducho a zrozumiteľne. Aj to nám dosť pomohlo.
Ďakujem kamarátke za tip, ktorá mi o tej knihe povedala. Myslím, že deti pochopili, že smrť patrí k životu, že je to niečo prirodzené. Porozprávali sme si o situáciách, kedy môže človek alebo zvieratko umrieť. To som ešte netušila, že čoskoro si tieto rôzne situácie prežijeme.
Dieťa a pes: 10 krásnych fotiek, ktoré sú dôkazom úžasného puta
Keď zomrie najlepší zvierací kamarát
Ubehlo pár týždňov a prišla ďalšia rana. Náš pes už nevládal, bol starý a mal už rôzne zdravotné problémy. Keď sa dostal do štádia, že niekoľko dní nežral, prestal chodiť, pomočoval sa a stolica sa z neho samovoľne tlačila von, rozhodli sme sa pre eutanáziu. Bolo to veľmi ťažké, no pozerať sa ako trpí bolo ešte ťažšie.
Veterinár skonštatoval, že odišli vnútorné orgány a nedával už žiadnu nádej na zlepšenie. Tak sme prišli o druhé zvieratko. Deti to už vzali pokojnejšie, so psom nemali taký blízky vzťah ako s mačičkami, bol pre nich priveľký a pristarý.
No my s manželom sme to prežívali ťažšie. Za tie roky nám prirástol k srdcu. Tomu, kto niekedy mal psa nemusím vysvetľovať, ako bolí jeho strata.
V záplave udalostí sme si náhle všimli, že aj náš kocúrik je nejaký divný. Vôbec sa nevzďaľoval od domu, väčšinu dňa preležal v búdke, nehral sa s druhou mačičkou, málo žral...
Potom som si všimla, že mu nejak podozrivo začalo rásť bruško. Napadlo ma, či sme sa náhodou nezmýlili a on je mačička, ale hneď som to zamietla. Boli sme s ním predsa aj u veterinára na očkovaní a navyše mal sotva pol roka.
Keď som ho vzala do náručia, cítila som, ako mu trčia kostičky, pritom bruško mal stále väčšie. Zavolala som teda kamarátovi veterinárovi, či mi náhodou nevie povedať, čo to môže znamenať. Nepotešil ma.
Podľa všetkých príznakov išlo o FIP, vírusové ochorenie mačiek, ktoré žiaľ nie je možné liečiť, končí sa smrťou. Hovorí sa tomu aj mačací aids a postihuje prevažne mačiatka do jedného roka, ktoré prežili nejaký stres.
Predpokladám, že to mohol byť následok jeho túlania než sme ho našli. Hľadala som o tom informácie na internete a všetko zodpovedalo tomu, že náš kocúrik má túto chorobu. V tom čase som nemala možnosť ísť s ním okamžite k veterinárovi, no pravdepodobne by navrhol len eutanáziu.
Dali sme kocúrika dovnútra a snažila som sa mu ponúkať aspoň vodu a mlieko. Žrať odmietal, pil len toľko, čo si ovlažil jazýček. Tento kocúrik bol miláčikom detí, odkedy ho priniesli z ulice bol veľmi prítulný.
Deťom treba smrť vysvetliť primerane ich veku
A tak som stála pred ďalšou ťažkou úlohou, oznámiť to deťom. Povedala som im opäť pravdu. Zvládli to nad moje očakávania. Mala som pocit, že to už tak neprežívajú ako prvýkrát.
Kocúrik žil ešte necelý týždeň a potom v noci navždy odišiel. Uložili sme ho do krabice a manžel ho šiel pochovať. Prvú mačičku ani psa sme deťom ukázať nechceli, aj keď oni boli veľmi zvedavé.
Zrazená mačička nevyzerala príliš dobre a pes po uspatí vraj tiež nie (ani ja som ho nevidela, bolo toho na mňa už príliš). No tohto kocúrika deti videli, vyzeral akoby spal...
Ostala nám teda už len jedna mačička a aby jej (ale hlavne nám) nebolo smutno, pribudlo k nej šteniatko. Opäť to teda u nás žije, no spomienky sa stále vracajú. Neraz sa deti zmienia, že im je smutno. Chce to zrejme čas, aj keď myslím, že prvá mačička ostane v detských srdciach zapísaná navždy.
Zvieratá a deti: kedy dieťa zvládne starostlivosť o zvieratko?
Ako zaobchádzať so psom? Pravidlá pre deti
