Pre všetkých milovníkov psov: bábätko a pes - patria k sebe?
Pri téme „domáce zviera a malé dieťa“ dochádza u mnohých rodičov k protichodným názorom. Niektorí rodičia si spomínajú s nostalgiou na svojho vlastného psa, ako radi mu hladkali srsť, aký pach mal, aké bolo zábavné blázniť sa a vystrájať s týmto štvornohým kamarátom. Potom sa pohrávajú s myšlienkou, či túto radosť dopriať aj svojim deťom.
Strana „protivníkov“ pokladá takýto úzky kontakt malých detí s domácimi zvieratami za povážlivý a argumentuje najrôznejším spôsobom. Do akej miery sú tieto pochybnosti oprávnené, nechceme na tomto mieste v žiadnom prípade hodnotiť a rozoberať. Avšak nemôže byť na škodu, ak si rodičia rozhodnutie o tom, či chcú v byte alebo dome „chovať“ s deťmi aj zvieratá, predtým dobre premyslia a všimnú si pritom niekoľko bodov:
Rodinná situácia č.1 – Rodina vlastnila psa už pred narodením bábätka
V niektorých rodinách patrí pes alebo mačka k rešpektovaným členom rodiny už oveľa skôr ako dcéra alebo syn. V mnohých domácnostiach sú psy skutočnými pánmi domu a majú prístup do väčšiny miestností. Akonáhle sa dozvedia budúci rodičia o rozšírení rodiny o ľudského člena, je na čase začať premýšľať o budúcej pozícií štvornohého zvieracieho člena. Nebude žiarliť? Ako dám zvieraťu najavo, že už nebude mať prístup do všetkých miestností v byte? Pochopí to pes vôbec? Ďalšie otázky, ktoré sa vynárajú, sú: Zvládneme oboje – starostlivosť o dieťa i domáce zviera? Čo ak bude naše dieťa reagovať alergiou?
Pes si musí po narodení bábätka zvyknúť na novú situáciu, najmä na:
- Plač bábätka/detský krik
- Pach bábätka (použité plienky ihneď odstrániť, psy neznášajú výkaly)
- Nekontrolované hmaty a úchopy zo strany bábätka a malého dieťaťa
- Nekontrolované pohyby bábätka
Nezriedka dochádza u psov k fenoménu, že si vytvoria voči novému bábätku ochraňujúce inštinkty a žiarlivo ho strážia. Cítia, že okolo nich lozí nejaký druh „šteňaťa“, odpúšťajú mu veľkoryso a stoicky jeho neohrabané, nešikovné pohyby alebo neúmyselné štuchance dieťaťa. Zlopovestne známe sú divé výstupy psov, ktorými napádajú každého okoloidúceho, ktorý sa opováži zdržiavať sa v prostredí bytu a pritom sa blížiť k spiacemu bábätku na terase. Rodiny dokážu niekedy ešte dlhé roky rozprávať anekdoty, ktoré vznikali spolužitím detí a psov – keď napríklad flegmatický jazvečík zrazu zdivočel a stal sa pomstiteľom najmenšieho člena rodiny.
Treba však podotknúť, že sa nemožno vždy spoliehať na ochranné inštinkty zvieraťa. Práve psy mávajú často v dome alebo v jeho okolí aj svoje hračky, ktoré vyzerajú často ako hračky pre bábätko a napríklad aj rovnako pískajú. Aj od prírody milý a jemný pes môže byť agresívny, ak si myslí, že mu chce bábätko „ukradnúť“ jeho vzácny majetok. Ak to dôjde až takto ďaleko, je to dvojnásobne ťažké. Pes sa musí naučiť zdržiavať sa a dieťa musí pochopiť, že aj pes má nárok na svoje hračky.
Spôsob chovania zvieraťa a jeho výchovy, na ktorý bol štvornohý člen rodiny zvyknutý, by sa nemal po narodení bábätka radikálne meniť. Na to je dobré myslieť už vopred. Z laxného prístupu nemožno zo dňa na deň prejsť na dril. Zviera by nemalo byť po príchode bábätka z pôrodnice zanedbávané. Ak je napríklad pes príliš rýchlo „zvrhnutý z trónu“, môže si vytvoriť namiesto ochranných inštinktov pocity žiarlivosti príp. agresiu, ktorú nasmeruje voči dieťaťu. Nové pravidlá pre štvornohého člena rodiny musia byť preto síce jemne ale dôsledne nacvičené. Stojí to síce veľa času a nervov, ale našťastie majú rodiny počas deviatich mesiacov do príchodu prírastku trochu náskok.
Zvykať psa na nové podmienky teda môžete začať už v tehotenstve a to napr. tým, že budete venovať veľa pozornosti nejakej bábike. Tak si pes zvykne, že už nebude stredobodom pozornosti. Ale nezabudnite mu aj napriek tomu venovať dostatok fyzického kontaktu. Tak pochopí, že nenastáva koniec sveta a že ho jeho majitelia stále ľúbia – aj keď si nový člen rodiny vyžaduje veľa času a pozornosti.
Ak budete napríklad prerábať miestnosť, do ktorej mali prístup aj pes či mačka, na detskú izbu, možno odteraz jednoducho dvere pred nimi zamykať.
Ten, kto sa staral o domáce zviera už pred príchodom bábätka, pozná čo všetko zahŕňa starostlivosť o ne a vie odhadnúť aj čas, ktorý si pes či mačka vyžaduje. Nie je preto na škodu, ak sa včas oboznámia aj ostatní členovia rodiny so základmi starostlivosti o zviera, napríklad so spôsobom stravovania či kozmetického ošetrovania, venčenia a pod. Keď sa narodí bábätko, mamička sa poteší akémukoľvek druhu pomoci v domácnosti.
Keď musí pes preč z domu
Mnohí ľudia doslova „visia“ na svojom štvornohom miláčikovi a myšlienka, že by ho mali dať preč kvôli tomu, že bude dieťa reagovať alergiou, mnohých desí. Ale dochádza k tomu pomerne často. Ak vtedy nepomôže odstránenie kobercov alebo zabránenie styku zvieraťa so psom, potrebuje pes alebo mačka nový domov. Tento možný prípad vzájomnej inkompatibility dieťaťa a psa zo zdravotných dôvodov, by mali rodičia zvážiť ešte pred pôrodom. Mali by pohľadať milú náruč, do ktorej len s ťažkým srdcom v prípade nutnosti odovzdajú svojho psíka či mačku. To býva ale veľakrát pomerne náročné. Pomôcť môže, ak sa vopred budete informovať v kruhu širšej rodiny, známych, v spolku na ochranu zvierat alebo za pokus stojí aj inzerát v novinách.
TIP: Po narodení bábätka prineste z nemocnice použitú plienku a dajte ju psovi pod nos (možno v kombinácií s nejakou maškrtou). Jasné, že to vyzerá dosť bláznivo, ale takto si pes zvykne na nové pachy, ktoré ho už čoskoro budú obklopovať. V podstate ide o to, že si pes spojí pach dieťaťa s niečím pozitívnym a nebude sa cítiť tak sám a opustený. Keď príde mama s dieťatkom z nemocnice, mali by pes a bábätko tráviť spolu tak veľa času, ako je to možné. Dôležité je: Pes musí vnímať akcie s bábätkom pozitívne. Vtiahnite ho preto bezpodmienečne do pekných momentov rodinného života. Ak môže byť „hafan“ prítomný pri dojčení a môže sa zúčastňovať prechádzok, dostáva sa mu pozornosti a pohladení, potom pominú žiarlivé reakcie veľmi rýchlo a pes bude bábätko akceptovať ako nového člena „svorky“. Ak pes oňucháva bábätko a vrtí pritom chvostom, mali by ste ho hneď pochváliť. Každé z jeho priateľských gest voči bábätku by malo byť ocenené.
Aké pravidlá treba dodržiavať, aby bolo dieťa chránené...
Na to sme sa spýtali odborníčky - veterinárky MVDr. Margity Hamannovej, ktorá momentálne pôsobí v Nemecku. Poskytla nám niekoľko tipov, pomocou ktorých možno znížiť riziko ochorenia bábätka i psa. Týkajú sa infekcií, očkovania, červov a bĺch.
Pozor na infekcie!
Infekcie – Pretože malé deti ešte nepoznajú význam osobnej hygieny, môže sa stať pes zdravotným rizikom pre loziace deti. Tie môžu strčiť prsty do psích výkalov a tak získať infekciu alebo sa nakaziť vajíčkami hlíst. Malé deti ešte nie sú také imúnne ako dospelí a môžu tak dostať ľahkú ale i ťažkú gastroenteritídu. Dospelí musia preto dohliadať na to, aby si deti umyli ruky hneď po tom, ako prišli do kontaktu so zvieratami.
Očkovanie – všetci psi musia byť očkovaní proti psinke, hepatitíde, besnote, parvoviróze a pod. Pravidelné prehliadky u veterinára a preočkovania každý rok môžu zabrániť mnohým komplikáciám.
Červy – lieky proti červom, ktoré napádajú psov ako napr. hlístam, škrkavkám, môžu byť podávané aj doma. Psy by mali byť pravidelne odčervované. Je veľmi dôležité, aby boli všetky tieto prostriedky uchovávané mimo dosahu detí. S výnimkou pásomnice sa nemôžu dospelé červy preniesť zo psa priamo na človeka. Larvy červov sa však môžu dostať do kože alebo orgánov dieťaťa a môžu tak vyvolať mnohé ochorenia. Môže sa tak stať, že sa vajíčka dostanú na dospelého i dieťa zo psa, pri jeho hladení alebo česaní srsti, ale i zo zeme.
Blchy – uhryznutie blchami môže vyvolať prudké kožné reakcie u psov i detí. Okrem toho môžu blchy prenášať vajíčka pásomnice. Na deti, ktoré nejakým spôsobom prehltnú tieto infikované blchy, sa môže pásomnica preniesť. Prostriedky na boj proti blchám dostať v každom špecializovanom obchode alebo u veterinára. Pravidelne kontrolujte srsť vášho psa. Udržujte miesto, kde pes spí v čistote. Meňte a perte pravidelne deky, na ktorých sa pes zdržiava. Blchy sa totiž nenachádzajú len na srsti vášho psa, ale aj vo vankúšoch a dekách, ktoré treba v prípade nájdenia bĺch u psa ošetrovať špeciálnymi prostriedkami proti hmyzu.
Rodinná situácia č. 2 – Deti už máte a teraz chcete psa
Kto už dieťa má a chce si zaobstarať domáce zviera, mal by popremýšľať o nasledujúcich bodoch: Bude v našich silách skĺbiť starostlivosť a výchovu detí so starostlivosťou a výchovou zvieraťa? Kto sa postará o zviera, keď pôjde rodina na dovolenku? Je náš byt vhodný na držanie psa alebo mačky? Pre koho a z akých dôvodov chceme zvieratko?
Často sa rodičia rozhodujú medzi psom a mačkou. Vyplýva to aj z toho, že s malými zvieratami ako napr. morským prasaťom, škrečkom a zajacom sa bábätko ešte nevie zabaviť. A platí to aj opačne. Najmä psy, s ktorými prichádza dieťa približne od veku 10.-12.mesiaca života aktívne do kontaktu, v ňom vedia prebúdzať pocit zodpovednosti a schopnosti vcítiť sa do iných.
Voľba medzi psom a mačkou je dosť podstatná. Mačky ako samotári si samé určujú, či sa chcú zúčastňovať rodinného života, psy naproti tomu sa ako svorkové zvieratá integrujú do rodiny oveľa silnejšie.
Ale pozor! Ak chcete zaobstarať psa ako kamaráta na hranie pre vaše dieťa: Pes nie je zviera na hranie, je a ostane vždy dravcom.
Šteňa vie byť k deťom láskavé
Ani s najposlušnejším zvieraťom však nemožno nechať bábätko bez dozoru! To platí pre mačky, ktoré môžu ukázať svoje pazúry, rovnako však aj pre psov. Pozor treba dať aj pri takých rasách psov, ktoré sa označujú ako mimoriadne vhodné pre deti. Prah dráždivosti a hranica tolerancie sú síce u väčších psov vyššie ako u tých menších, všeobecne však nemožno u psov hovoriť o „rodinnom priateľstve“ ako charakterovej vlastnosti: Každé šteňa je najskôr láskavé k deťom a pri správnom zaobchádzaní ním aj zostane. Ale z problematických exemplárov sa ani pri najlepšom zaobchádzaní rodinný pes nestane.
Preto je veľmi dôležité, aby nový člen rodiny pochádzal zo spoľahlivého zdroja. Odporúča sa získať psa od chovateľa. Ten má prehľad o šteňatách a vie ich ohodnotiť: Tento je zurvalec, tento je pokojnejší – a tak možno vyhľadať zviera, ktoré sa nám bude zdať pre dieťa najvhodnejšie.
„Rodinný prírastok“ z útulku je však tiež vhodnou alternatívou. Dôležité však je, aby ste poznali „históriu“ zvieraťa. Musíte si byť viac menej istí, že sa v jeho minulosti nestalo nič negatívne.
A odkiaľkoľvek zviera pochádza, musí si nájsť svoje miesto v „rodinnej svorke“ a toto mu musíte hneď od začiatku zrozumiteľne určiť. Lebo rozkazy akceptuje pes len od „vodcu svorky“. Pes považuje dieťa, pretože je menšie ako dospelí za rovnocenného alebo v rebríčku autority za nižšie postaveného.
Psie rasy priateľské k deťom
Sú niektoré rasy psov, ktoré nie sú vo všeobecnosti vhodné pre rodiny s malými deťmi. Iné sú zasa perfektnými parťákmi, maznáčikmi a strážcami. Predstavujeme vám psie rasy, ktoré sú k deťom najpriateľskejšie:
Basset – je to malý pes - lišiak s krátkymi nohami, dlhými ušami a veľkým srdcom. Je inteligentný, dobrácky a je výbornou partiou pre deti.
Bígl – je to typický svorkový pes, to znamená že sa dobre cíti vo veľkej (ľudskej) svorke. Má vždy dobrú náladu, je hravý a energický – teda to najsprávnejšie pre deti. S poslušnosťou nemá problém.
Bernardín – je to jedna z najpôsobivejších psích rás. Pokojne a pohodlne si kráča životom a imponuje svojim vystupovaním. Je inteligentný, maznavý a deti miluje celým svojim vnútrom. A s takýmto sprievodcom sa nikomu nič nemôže stať.
Kokeršpaniel – je to aktívny, prítulný a vnímavý pes. Rád sa hrá vonku v prírode, najradšej v sprievode detí.
Kólia – kólie sú veľmi inteligentné a extrémne priateľské k deťom – tak ako najslávnejšia „Lassie“. Tento pes je veľmi verný a učenlivý, ale nie je to typický prítulný pes.
Nemecká doga - jemní obri vychádzajú s najmenšími členmi rodiny mimoriadne citlivo a pokladajú sa za rasu, ktorá vyslovene miluje deti. Majú vysoký prah dráždivosti a nechajú si veľa vecí páčiť.
Bábätko sa musí naučiť so psom zaobchádzať
Bábätku chýba ešte jemná motorika na to, aby sa vedelo zvieraťa ohľaduplne dotýkať: často ho schmatne z celej sily alebo mu hrubo hladí srsť v protismere. Základné pravidlo znie: Zaobchádzaj so zvieraťom tak, ako chceš, aby zaobchádzali s tebou. To sa dá jednoducho sprostredkovať: Veďte dieťaťu na začiatku ruku pri hladkaní psa. Ak ho príliš ťahá za srsť, potiahnite jemne vlasy dieťaťa a povedzte: Takto sa cíti aj psík! A pochváľte dieťa, ak sa správa voči psovi jemne a ohľaduplne.
Ale aj úplne normálne správanie dieťaťa môže byť pre psa stresovým faktorom. Prílišný rozbeh voči psovi alebo náhle vybočenie môže pokladať za ohrozenie a priamy pohľad do očí môže pochopiť ako výzvu na boj: Kto z nás je tu silnejší?
Zaobchádzanie s takýmito špecifickými reakciami zvierat treba trénovať, a to ide s pokojným psom, ktorý je v pohode oveľa lepšie ako so psom vystresovaným.
Preto potrebujú psy a mačky možnosti na regeneráciu a zóny oddychu. Dieťa musí vedieť: Zviera je tabu, keď pije alebo žerie a keď leží vo svojom pelechu. Naopak by mala byť detská izba pre zvieratá trinástou komnatou, okrem prípadov, keď ich výslovne zavoláte dnu. Ale aj tak by malo platiť jedno: Pes nepatrí do postele! Odhliadnuc od námietok týkajúcich sa hygieny, miesto psa má byť na zemi.
Pes má veľa pozitív pre dieťa i celú rodinu
Vzťah detí k ich psom má zvláštne čaro a má na deti pozitívny vplyv. Deti sa učia o psa postarať a stávajú sa empatickejšími a chápavejšími. Podľa odborníkov podporuje pes neverbálnu komunikáciu.
Pes má pozitívny vplyv aj na rodinný život. Výskumy ukázali, že rodiny po zaobstaraní psa začali spolu tráviť oveľa viac času ako predtým. Psy poskytujú príležitosť pre spoločné voľnočasové aktivity a materiál na podnetnú zábavu. Okrem toho prispieva zotavenie a uvoľnenie, ktoré so sebou prináša domáce zviera, výrazne k zdraviu členov rodiny. U držiteľov zvierat je nižšie riziko chorôb srdcovo-cievneho obehu, zriedkavejšie bývajú chorí a lekára vyhľadávajú menej často ako ľudia, ktorí nežijú s nejakým domácim zvieraťom.
Pes môže ďalej pomáhať rodičom pri výchove detí a plní tak dôležité pedagogické úlohy. Pri zaobchádzaní so psom sa učia chlapci a dievčatá už odmalička brať ohľad na iných. Dozvedajú sa kvázi v hre, že zvieratá majú iné potreby ako oni sami, ktoré musia brať do úvahy. Zažívajú čo znamená niesť zodpovednosť, keď musia zviera pravidelne kŕmiť, starať sa oňho a chodiť s ním von. Učia sa mať trpezlivosť, lebo nie vždy chce robiť pes to, čo chcú oni. To znamená vyčkávať. V spoločenstve so psom sa deti ďalej učia, že vlastné potreby nevidia vždy v popredí.
Pes je dobrý aj pre detskú dušu. Majú v ňom bytosť, ktorá je tu vždy pre nich, ktorej môžu zveriť všetky svoje starosti a ktoré ich nikdy nezradí rodičom. Pes ich trpezlivo počúva a venuje sa im, keď sa vyskytne konflikt s rodičmi, problémy v škole alebo hádka s kamarátmi. Pes je pre deti kamarátom, na ktorého sa môžu spoľahnúť a ktorý má takmer vždy chuť sa s nimi hrať. Je ochrancom a kamarátom, ktorý vie byť verný. Štúdie okrem toho hovoria toto: Deti, ktoré vyrastali so psom, sú priateľskejšie a ochotnejšie a menej agresívne.
Na záver ešte jedno zlaté pravidlo:
Nikdy nenechávajte psa a dieťa spolu samých! Kvôli bezpečnosti dieťaťa ale aj psa treba mať toto pravidlo na pamäti vždy a všade. A je pritom jedno, aký milý je pes k vášmu bábätku a ako ohľaduplne sa správa vaše dieťa k štvornohému zvieraťu.