Katka Koščová: V Benátkach s karavanom

Katarína Koščová | 30. august 2021
Katka Koščová

Môj muž vždy túžil šoférovať karavan, nuž mu posledné Vianoce Ježiško priniesol poukážku na tri dni v karavane. Hneď som to vymyslela. Jeden deň cesta do Benátok, druhý deň v Benátkach a tretí deň domov. Môj muž zbledol a v duchu si zrejme začal formulovať vety pre rozvodové konanie.

Po chvíli to rozdýchal a spýtal sa len, či mi šibe. Nuž sme si ešte priplatili dva dni a vydali sme sa na cesty... 

Tak vám poviem, karavan je megasuper, ale pre príčetnejších a menej premotivovaných rodičov, ako sme my dvaja (alebo teda ja). Narvali sme do piatich dní 2 400 km. S deťmi. 

Malý priestor, veľké diskusie

S deťmi, ktoré sedeli skutočne blízko vedľa seba, a teda to bolo často o tom, že: 

„Adam sa dotkol môjho kolenaaaa!“ „Nedotkol“ „Dotkol!“ „Nedotkol!“ „Dotkoool!“

„Adam ma kopol.“ „Nekopol!“ „Kopoooool“

„Aňa na mňa dýcha teplý vzduch!“ „Nedýcham!“ „Dýchaš!“

Karavan je super, ale potrebuje parents friendly verziu s nejakým zvukotesným predelom medzi rodičmi a mláďatami.

Čaro karavanovej noci

Prvú noc sme zakempovali pod Alpami na talianskej strane. To bola nádhera. Išli sme s kamošmi, ktorí majú vlastný karavan. Takmer nikto na parkovisku, hneď pri lese a pri čarovnej horskej rieke 50 m od nášho parkovania. Úplne sme odpadli. Pozorovali sme s otvorenými ústami za hory zapadajúce slnko, decká si hádzali do vody kamene, asi také štyri tony, samozrejme, potrebovali zobrať domov, čiže sme stopro prešvihli únosnú hmotnosť vozidla. Ale takto nejako v zásade si kempovanie predstavujem. 

Na druhý deň sme došli do Benátok a začali sme sa motkať. Stále sú nádherné, stále ma očaruje, ako sa mieša vôňa kanálov s čerstvo vypratou a do ulice vyvesenou bielizňou, ako vždy sme sa vyhli hlavnému prúdu smerom na Námestie San Marco a radšej sme sa ponorili do uličiek. Ach, ako ja ľúbim toto túlanie sa. Ach, ako deti pišťali, že sú unavené, že ich bolia nohy... 

Lenivé deti a uhol pohľadu

Viete, čo som povedala Adamovi? Viete čo??? Že piští, lebo furt len číta knihy a vôbec nechodí von, že ak by viac chodil, nič by ho nebolelo. Ja som mu to povedala. Ja! Najlenivejší tvor na planéte, ktorý vždy, keď má možnosť, zašije sa niekde s knihou. A potom som si pozrela krokomer a zistila som, že Ado prešiel v barefootoch vyše 20 000 krokov... Hovorím vám, premotivovaná mater. 

Keď sme večer došli na benátske karavanové parkovisko, tak nášho kamoša napadlo pri dočapovávaní vody, že naše detiská potrebujú schladiť. To bola pre nich asi najlepšia časť dňa.  

Aj keď som sa Adama neskôr pýtala, čo sa im najviac páčilo, tak vravel, že keď na nich Paťo pustil vodu na parkovisku. Ja som si predstavila to takmer súkromné rande s Tintorettom v Scuola Grande di San Rocco (fakt tam okrem nás boli len štyria ľudia). Ale teda, dosť bolo hundrania. Bolo to presne, ako som napísala v statuse po návrate. Bolo peklíčko, ale bolo aj blaze. A boli aj skutočne katarzné okamihy, keď som zadržiavala slzy od krásy. 

A taká som rada, že sme boli opäť po rokoch v Benátkach... 

Taká som rada, že Adam evidentne zdedil moju mániu, že treba vojsť do každého obchodu s ručne robeným papierom, že nepohrdne Tintorettom, že sa zastaví pri každom kníhkupectve... 

Taká som rada, že Aňa je ešte v stave, že okúsi chobotnicu, že si mňauká na ulici a chcela by pohladkať každú rybu v Canal Grande. 

Taká som vďačná za môjho muža, ktorý to celé odšoféroval a ktorý sa pri niekoľkých scénkach neotočil na päte a neušiel na druhý koniec zemegule. 

Celé leto v karavane? Klobúk dolu

Dobre bolo. Aj keď sme si povedali, že potrebujeme v medziprestávkach viac priestoru, čiže nám momentálne viac vyhovuje prenajať si nejaký bytík, chatu, apartmán, kolibu ako práve karavanovanie, ale sme veľmi radi, že sme si to vyskúšali. A raz, keď budeme všetci štyria príčetnejší, vyberieme sa znovu. Dovtedy budem na sociálnych sieťach tíško obdivovať rodiny, ktoré sa rozhodli karavanovať napr. aj celé dva roky s deťmi v predškolskom veku... 

Inak, keď toto celé píšem, práve sedím na terase apartmánu v Chorvátsku. 

Máme viac priestoru, ale deti už od rána vreštia, cikády vreštia, medzipriestoru je viac, aj viac magnézia pred večerným spaním... 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: