Katka Koščová: O (skutočnej) hodnote vecí
CHCEM a chcem!
Mamiii, ja chcem Lego Super Mario, nové vyšlo! A mamiii, vyšla nová časť Denníka odvážneho bojka, kúpiš mi? Mamiii, veľmi by som chcel videohru Luigi! A Matejko má super novú hru, mohla by si mi ju kúpiť? A ten sliz je supeeer! Mamiii, ten nový časopis Lego Ninjago s figúrkou si kúpme, môžem???“
Každý deň... Každý deň niečo nové a všetko treba vlastniť.
Ja rozumiem tomu, že deti stále po niečom túžia, veď si to dobre pamätám a vlastne všetci po niečom stále túžime. Pamätám si, ako sme so sestrou chceli jedinú pravú Barbie, tú najlacnejšiu, ale pravú. Ako veľmi sme si ju priali, ako na ňu naši nemali peniaze a mamka nám radšej kúpila dve omnoho lacnejšie a nepravé...
A pamätám si, že sme tú pravú nakoniec spoločne po dlhej dobe dostali tuším na Vianoce. Normálne sme po nej mesiace túžili, chodili sme si ju obzerať do hračkárstva, až sme ju po dlhom túžení našli krásne zabalenú pod stromčekom.
Ale to bol skutočne výnimočný sviatok a naozaj sme museli dlho vydržať, kým sme sa k nej dostali.
Katka Koščová: O súrodeneckej (ne)láske
Babka kúpi všetko
Neviem, ako to máte vy, ale mám pocit, že naše deti majú toľko hračiek, toľko blbostí, obchoďáky majú takmer stále nejakú akciu, kde treba zbierať toto, hento, tamto... Zbiera to každý, tak chcú aj ony. Mám pocit, že babky si nejako zvláštne kompenzujú éru socializmu, keď deťom nemohli kúpiť všetko, čo si priali, tak si to vynahradzujú na vnúčatách.
Už som svoju mamku prosila miliónkrát, aby im pri každej návšteve nedávala hračky. „Ale veď to len taká somarinka, veď to má dva centimetre, veď to stálo euro!“
Veď to, že to stálo euro!
Katka Koščová: Sedem rokov normálne nespím
Decká majú plnú izbu hračiek, s ktorými sa nevedia hrať
Ani nechcú. Už pred pár rokmi sme zaviedli striedanie hračiek. Väčšinu som odložila do krabíc a na poličkách ostalo len zopár, aby mali deti prehľad, aby dočiahli, na čo chcú, aby na nich nepadali kopy vecí a raz za čas to vymeníme. A viete čo? Aj tak to nefunguje. Väčšinu vecí majú v paži.
Čo u nás funguje, je Lego, knihy, spoločenské hry, skladačky, inak na všetko sadá prach. Na kuchynku, lebo Aňa si radšej vytiahne skutočné hrnce, keď varím. Adamko sa napríklad nikdy nehral s autíčkami. Hlavne, že ich máme plnú krabicu. Vláčiky, figúrky, všelijaké postavičky, ktoré ich nadchli v obchode – nula bodov.
Zato gánok je plný rôznych halúzok, lebo ich zbierajú pri každom výlete a robia si z nich prútiky Harryho Pottera. Je plný kamienkov, ktoré si Aňa zbiera a odkladá z dôvodov, ktoré pozná len ona. A toto sa mi páči, konáriky, kamienky, vrecká plné rôznych vecičiek z prechádzok, ktoré sa zídu. S klasickými hračkami sa takmer nehrajú, ale každý deň počujeme asi tristo prosieb, aby sme im kúpili ďalšie a ďalšie.
Podľa mňa je nesmierne dôležité nechať dieťa túžiť po niečom, dať mu čas. Myslím, že je nesmierne škodlivé, ak dieťa dostane všetko hneď vtedy, keď si akurát zmyslí. A tak sa Adam durdí. A my mu vysvetľujeme, že, bohužiaľ, nemôže dostať všetko, čo si praje, že je dobré a zdravé vedieť počkať, že má počas roka zopár sviatkov, tak si to môže naplánovať na tie dni, že si môže odkladať peniažky, ktoré občas dostane a za ne si časom zaobstarať vytúženú vec.
Veľmi by som si priala, aby chápali hodnotu predmetu, po ktorom túžia. Aby chápali, čo je za tým vyrobiť niečo, kúpiť to, aby chápali hodnotu peňazí, aby rozumeli tomu, že z princípu nebudeme kupovať každú plastovú vec, hoci stojí „len“ euro. A tak im vysvetľujeme, ako a kde sa mnohé veci vyrábajú a čo je cena, ktorú za ne platíme a nielen tá peňažne vyčíslená.
Katka Koščová: Svet, v ktorom majú šancu VŠETCI
Cesta von
Pred pár dňami sme ich vzali do osady v Chminianskych Jakubovanoch. Išli sme omame Zuzke z fantastického projektu Cesta von odniesť autosedačky pre deti. Chcela som, aby videli, ako žijú niektoré deti, ako ťažko.
Chcela som, aby pochopili aspoň trošku, tak, ako im to ich vek dovolí, že nie všetky vymoženosti a možnosti sveta sú samozrejmosťou. Že teplá voda nie je samozrejmosťou, ani ústredné kúrenie, ani nové oblečenie, že mať vlastnú izbu nie je samozrejmosťou. Príde mi dôležité, aby to vedeli a videli.
A popri tom, nech si túžia, nech túžia a nech vidia, čo sa za tou túžbou skrýva, nech sa učia trpezlivo vyčkať na jej splnenie. Vytrvalo, trpezlivo a podľa možností aktívne sa pričiniť o to, aby sa plnili priania. To mi príde ako celkom dobrý základ spokojného života.
Katka