Je v poriadku byť TOU mamou
Od matiek sa každý deň očakáva, že urobia všetko správne. A keď to urobíme, očakáva sa od nás, že to bude vyzerať jednoducho a zábavne a nikdy sa nebudeme sťažovať na to, aké je to ťažké, alebo aké sme unavené.
Som „tá“ mama
Mama, ktorá nechá svoje dieťa ozdobiť projekt zemegule do školy trblietkami a lepidlom, namiesto toho, aby to urobila pekne a za neho.
Mama, ktorá posiela učiteľke v školskej aplikácii správy s obrázkami domácej úlohy z čítania, lebo ich zabudla vložiť do tašky prvákovi.
Mama, ktorá až na parkovisku pred školou zistí, že desiate pre deti zostali na kuchynskej linke a strčí im do ruky po čokoládovej tyčinke, ktorú nájde v aute.
Mama, ktorá prišla do práce s dinosaurom na zadku, lebo jej syn si „odložil“ nálepku na predné sedadlo v aute.
Faktom je, že žonglujeme s príliš veľa loptičkami a bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, niektoré nám padnú. Mali by sme uznať skutočnosť, že od matiek sa každý deň žiada a očakáva, že urobia všetko správne. A keď to robíme, očakáva sa od nás, že to bude vyzerať jednoducho a zábavne a nikdy sa nebudeme sťažovať na to, aké je to ťažké alebo aké sme unavené.
Keď mama kričííí, lebo má DOSŤ
Niekedy, ak sa nesmeješ, budeš plakať
Robíme si srandu z „mamičkovských prešľapov“. Všetci poznáme klišé o mame v teplákoch, v pyžame, s lyžičkou vo vlasoch. Humor je zvládací mechanizmus. A to je v poriadku. Niekedy, ak sa nesmeješ, budeš plakať. Však, mama?
Priala by som si však, aby sme uznali aj to, čo je za tým - psychická záťaž, neviditeľná záťaž, neplatená a neviditeľná práca žien.
Som mama, ktorá nerobí všetko správne, ale pre svoje deti by dala život. Možno mám na sebe ešte aj popoludní pyžamo – ale hej, zvládam to.