Dovolenka v Tatrách alebo Ako sme ďaleko s deťmi nedošli
Príprava bola zodpovedajúca – dva najlepšie turistické nosiče nemenovanej značky, manduca, nosiaca bunda, kočík... Pol bytu sme zobrali.
Poďme do Tatier! Super, poďme! Budeme akční, aj s deťmi! Jeden deň pôjdeme na Lomnický, na Skalnaté pleso si to, samozrejme, vyšliapeme. Potom vodopády, Solisko, možno Téryho chata. Veď so starším synom sme to zvládli do dovŕšenia jeho prvého roku. Haha, dobré plány. Pekné. Aj príprava bola zodpovedajúca – dva najlepšie turistické nosiče nemenovanej značky, manduca, nosiaca bunda, kočík... Pol bytu sme zobrali.
Dovolenkujeme pri Plese
Že načo vlastne? Viete, ako super sa kočíkuje okolo Štrbského plesa? Aj sa tam super uspáva v nosičoch... Deti majú úžasný výhľad... Poznáme už každú lavičku, každý kamienok.
Kedysi sme sa pohoršovali nad tými, čo sa rodičia s deťmi prechádzajú okolo plesa. Čo ich nevedia zmotivovať na chodenie, turistiku?! Veď to treba začať už od útleho veku... Hm, dnes už viem – ľahko sa teoretizuje. Syn si sadol do nosiča už v hoteli. A keď mal prejsť kúsok po svojich, ach jaj! Keď zbadal hotel, začal nám aj nohy bozkávať...
Mladší, 10-mesačný sa rozhodol, že zuby najlepšie rastú v nadmorskej výške. Nespal ani cez deň, ani v noci. Pregrcal ešte aj upratovačkinu nočnú košeľu. Plachty na posteľ sme si už nosili zo sauny. Aha, a aby ste boli v obraze, on neplače, ale piští. Tak, že sa za vami obzrie celé osadenstvo vlakovej stanice a prehluší aj zvuk prichádzajúceho vlaku. Keby to nebolo moje dieťa, volám sociálku s obavami, čo tomu chudáčikovi robia. Čo vám poviem, už dvakrát sme boli rozhodnutí odniesť ho do Hniezda záchrany, ale vždy nás nejaká „vyššia sila“ zahnala späť.
Muž chcel ísť kúpiť jednosmerný lístok na člnok po plese. Na chate pod Soliskom boli také veľké 1,5-metrové sudy. Rozmýšľali sme, či ho tam neskryjeme. No nakoniec ma (opäť) prehlušil materinský cit a dieťa sme doniesli domov.
Materská DOVOLENKA alebo Ako mama prežije leto s nohami v pieskovisku
Jeden tatranský elixír, prosím
Aby som potom, keď už obe deti spali, mohla zájsť do hotelového baru a dať si „tatranský uragán“. Miešaný alko nápoj, skoro som to nevedela ani nahlas vysloviť. Čašníkovi, ktorý ma predtým videl dojčiacu, dve deti súčasne kŕmiacu i uspávajúcu mať, som síce musela dvakrát zopakovať svoju objednávku, ale nevadí. Stálo to zato! Do izby som potom vkĺzla ako vánok a sladko som zaspala. Stokrát lepšie, ako si liečiť nervy čokoládou.
A viete, čo je na tom najlepšie? Chceme ísť znova! Len už s realistickými očakávaniami. Stačí nám kočík. Detský bazén prudko oceňujeme. Aj od neho vidno na tie štíty, kam sme sa za mladi vyštverali... Takmer ako by ste stáli na vrchole! Hotel plný starých rodičov s vnúčatami nás zmotivoval byť raz dobrými starými rodičmi. Ak sa toho dožijeme, samozrejme. I keď, to sa zasa budeme len prechádzať okolo plesa...
Mikrodovolenka pre zaneprázdnené mamy: #prstomnehnem
Raz dáme aj Téryho chatu
Na záver už celkom seriózne. Teším sa, že možno o rok, o dva nechám svojich temperamentých potomkov v rukách starých mám a my s manželom skúsime opäť raz zdolať niečo zo štítov, na ktoré sme pár rokov hľadeli len odspodu. A nepôjdeme s ruksakmi plných plienok, výživ, chrumiek, v tričku na dojčenie, ale v normálnej turistickej výbave s reálnym vybavením. A pokojne zmokneme, ak sa schladí, nebudeme si navliekať ponožky na ruky a troje ponožky na nohy...
PS: Zistila som, že nosenie XY kilogramov živej metajúcej sa váhy dá celkom zabrať. Ak by sa niekto chcel ponúknuť, ako detský šerpa, pokojne ma oslovte. V septembri sme tam zasa. A snáď už tú Terynku dáme. OK, alebo aspoň dve kolieska okolo Štrbského.