Domov s jedným rodičom: aký by mal byť?

Domov s jedným rodičom: aký by mal byť?
29.12.2016 v kategórii Mama, autor prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc., foto: istockphoto.com

Život s jedným rodičom: móda alebo východisko z núdze? Hľadanie novej rodinnej formy alebo pozabudnutie na potreby a práva dieťaťa? Túžba po nezávislosti alebo neschopnosť podriadenia? Osudová nevyhnutnosť alebo dobrovoľné rozhodnutie?

Neodsudzuj, kto si neprežil muky vzájomného neporozumenia a nechváľ život, v ktorom chýba polovica šťastia!

Sú ženy, ktoré sa rozhodnú pre materstvo, ale odmietnu manžela.

„Žena chce dieťa, muž je iba prostriedok“ vraví filozof  Nietzsche. Má sa zriecť dieťaťa, ak sa neobjaví zodpovedný otec? Či zmieriť sa s ponižujúcou úlohou domácej bez možnosti rozhodovať a s povinnosťou poslúžiť? Iste je tu ešte šanca bojovať o vlastnú dôstojnosť, ale čo to stojí denne energie!?

Moderná žena

Moderná žena si rada dokazuje nezávislosť, tá však úzko hraničí s egoizmom a navyše nevedie k hlbšiemu pochopeniu. Muž bez ženy alebo žena bez muža sú vždy iba polovičným človekom a dieťa, pokiaľ má vyrásť na ľudskú bytosť, potrebuje okolo seba dobrých ľudí. Nestačí vedomie, že ho ktosi má rád, malo by vidieť aj vzájomnú lásku svojich sploditeľov.

Ja viem, niekedy to jednoducho nevyjde a zachraňujeme, čo sa dá. Niekedy sa rodina rozpadne bez viny. Tragédia úmrtí je ešte stále životnou realitou. Syn bez otca stráca mužský model, dcéra nemá v kom zrkadliť svoje dozrievajúce ženstvo. Treba však žiť a neprepadnúť smútku. Otvoriť rodinu širším podnetom. Starý otec, strýc, učiteľ, tréner môžu aspoň čiastočne nahradiť chýbajúci mužský element. I matka - vdova by mala žehnať životu, ktorý mal mŕtvy muž tak veľmi rád.

Rodičovstvo

Žalujem však v mene detí na tých rodičov, ktorí si riešili svoj osobný problém bez citlivosti k vlastným deťom. Manželia môžu po márnych pokusoch dospieť na koniec trpezlivosti, síl a lásky, ale nikdy sa nesmú vzdať svojho rodičovstva. Domov s jedným rodičom, kde sa nepestuje zloba voči neprítomnému, kde sa deti učia úcte a porozumeniu a nebráni sa im v ich potrebe komunikovať s mamou i otcom bez toho, aby museli zhrozene vypočuť odsudzujúce postoje voči kedysi tak milovanému, ale dnes nenávidenému exmanželovi, ktorý je však stále ich vlastným a často i vytúženým rodičom. Zloba  a pomsta vedie opustenú mamu, žiarlivosť a urazená samoľúbosť ohrdnutého otca. Len na deti akosi pozabudli.

Zaujme vás: Láska je viac ako slovo: 5 spôsobov vyjadrenia lásky podľa Garyho Chapmana

A predsa sa i dnes možno stretnúť so snahou vyriešiť to vzájomné neporozumenie manželov inteligentne a ľudsky. Keďže nevedeli nájsť spôsob spolužitia, odchádzajú každý za svojou predstavou, ale uchovali si vďačnosť za všetko pekné, čo spolu prežili. Pre deti je to, napriek smútku z rodičovského rozchodu, predsa len lepšie než nekonečné domáce zvady alebo nenávistne prekliatie.

Veľkosť človeka sa ukáže v tých najnapätejších situáciách.

Myslím na toho otca, ktorý už desať rokov po rozvode vozí dcéru zo školy k mame a neraz i prehodí pár uznanlivých viet s bývalou manželkou. Myslím na rozvedených rodičov, ktorí sa vybrali kúpiť synovi zimný kabát. Zdá sa, že rozhoduje schopnosť vyrovnať sa s novou situáciou. Je detinské obviňovať toho druhého z nezdaru, na ktorom sme obaja, i keď nie vždy rovnako spoluúčinkovali.

Prečítajte si: Výchova detí: dve slová

Domov s jedným rodičom je akosi odsexualizovaný a deti sa tam nedozvedia, ako sa dajú riešiť odlišné názory. Chýba príklad tolerancie a obnovovanej lásky. Chýba pomoc a odlišné podnety. A predsa i tu je šanca dať deťom čosi lepšie než každodenné napätie tam,  kde sa nevedeli zhodnúť ani rozísť. Nádej, že deti budú raz opatrnejšie pri výbere a veľkorysejšie v spolunažívaní. Všetko závisí od ľudí.