Naznačuje zmena správania u dieťaťa začínajúcu chorobu?
Pozrieme sa na zmeny v správaní detí, ktoré možno pri chorobe často pozorovať.
Keď musí dieťa do nemocnice
„Ako spoznám, že moje dieťa je choré?“ „Čo ak niečo prehliadnem?“ „Budem vedieť, že niečo nie je v poriadku?“
To je len niekoľko z mnohých otázok, ktoré trápia novopečených rodičov, hlavne mamičky. Odpoveď na tieto otázky nie je jednoznačná. Každé dieťatko je iné a u každého sa choroba môže prejaviť iným spôsobom.
Ochorenia majú svoje špecifické príznaky. My sa však pozrieme na zmeny v správaní detí, ktoré možno pri chorobe často pozorovať.
Správanie dieťaťa v predchorobí a počas ochorenia
Už v období tesne pred ochorením (tzv. predchorobie) môžeme u väčšiny detí pozorovať nepokoj, zvýšenú dráždivosť, precitlivenosť alebo naopak skleslosť, ospalosť, apatiu, negativizmus.
Tieto prejavy sa počas akútneho štádia choroby stupňujú. Niekedy môže dôjsť k psychomotorickému nekľudu, výbuchom zlosti, k úzkosti či k poruchám vnímania.
Horúčka nie je choroba
Správanie dieťaťa pri dlhšie trvajúcom ochorení
Pri ochoreniach, ktoré sú sprevádzané dlhodobejšou bolesťou môžeme u detí pozorovať netrpezlivosť, zlú náladu, mrzutosť, negativizmus, môžu poplakávať, stenať, niekedy sa môže objaviť zlosť, u väčších detí aj slovná agresia.
Netrpezlivosť, dráždivosť, úzkosť, zlosť, náladovosť, pocit neistoty, strach z ďalšieho priebehu choroby a z lekárskych i ošetrovateľských zásahov môžu sprevádzať správanie detí pri dlhotrvajúcich, chronických ochoreniach.
Tieto prejavy sa môžu stupňovať pri dlhých a často sa opakujúcich hospitalizáciách (pobytoch v nemocnici) a pri dlhšie trvajúcej izolácii dieťaťa doma alebo i v nemocnici.
Hlavne u väčších detí sa pri dlhodobejšom pobyte v nemocnici môže objaviť žiarlivosť na iných členov rodiny alebo naopak môžu mať pocit viny.
Niektoré deti sa cítia opustené, u niektorých môže dôjsť k sebaľútosti, úzkostnému sebapozorovaniu, preháňaniu príznakov ochorenia, iné popierajú chorobu, bolesť, aby sa vyhli ležaniu či plneniu lekárskych ordinácií.
Pri dlho trvajúcich ochoreniach a pobytoch v nemocnici sa často objavuje regres vo vývine. Môžeme ho pozorovať hlavne v prvých 3 rokoch života dieťaťa.
Ak hovoríme o regresívnych zmenách, hovoríme o kroku späť. Uskutočňuje sa návrat k predošlým úrovniam vývinu. Napríklad dieťa zabudne, čo sa naučilo, dochádza k úpadku správania, stratí osvojené návyky.
Ak je ide o dlhodobé ochorenie alebo ak je chorobnosť často sa opakujúca, môže zabrzdiť celkový vývin dieťaťa.
Prečítajte si: Dieťa v nemocnici
Ako sa dieťa prejavuje v období rekonvalescencie?
V období rekonvalescencie (uzdravovania) sa u detí pozoruje rýchla unaviteľnosť. Ak došlo počas ochorenia k regresu vo vývine, dieťatko sa učí to, čo zabudlo (napr. učí sa znovu sedieť, stáť, chodiť, rozprávať, samostatne jesť atď).
Musíme si uvedomiť, že zvyčajný spôsob správania detí počas choroby poznamenáva a mení viacero faktorov (obmedzenie pohybu, sociálna izolácia alebo obmedzenie sociálnych kontaktov, zvýšená závislosť na iných, pocit menejcennosti).
Preto je potrebné snažiť sa porozumieť našim chorým ratolestiam a pochopiť ich, aby sme im mohli pomôcť prekonať neľahké obdobie choroby.
Odpoveď na otázky v úvode článku nie je jednoduchá a ani sa nedá konkretizovať. Každé dieťa je iné a jedinečné v správaní.
Každá mamička či otecko, ktorý je denno-denne so svojim potomkom, ho dokonale pozná a vie odhadnúť, ak niečo nie je v poriadku.
Čo robiť keď má dieťa horúčku?
Kedy dieťa predstiera chorobu?
