Keď musí dieťa do nemocnice

dieťa v nemocnici
21.12.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Hroziaci pobyt v nemocnici je pre každého človeka dôvodom na znepokojenie. Dospelí ľudia chápu nevyhnutnosť takéhoto pobytu. Ako pobyt v nemocnici vnímajú deti?

Ako vnímajú pobyt v nemocnici deti?

Malé deti (až do veku približne piatich rokov) si však ešte nevedia vytvoriť súvislosť medzi chorobou a pobytom v nemocnici. Staršie deti síce chápu, prečo musia ísť do nemocnice, ale aj tak trpia odlúčením od rodičov. Lebo často dieťa kvôli nemocnici opúšťa bezpečie rodiny po prvýkrát v živote.

Preto by mali byť deti starostlivo pripravené. Ale nie až vtedy, ak je pobyt v nemocnici pred dverami. Lebo to, čo je pre lekárov a nemocničný personál rutina, je pre rodičov a dieťa samotné vždy výnimočná situácia.

Čím je dieťa menšie, tým viac potrebuje blízkosť svojich rodičov. Najdôležitejšie pre dieťa v nemocnici je to, že nie je opustené. Rodičia alebo blízke osoby by mali byť v jeho blízkosti tak často, ako je to len možné.

Preto sú rodičia spravidla aj začleňovaní do rutiny nemocničného života. Často môžu prebrať časť starostlivosti o svoje dieťa. Väčšinou nie je problém byť prítomný po celý deň. Mnohé nemocnice poskytujú  možnosť zostať pri dieťati aj v noci.

Prečítajte si: Horúčka nie je choroba

Ako môžem pripraviť seba a svoje dieťa na pobyt v nemocnici?

Pobyt v nemocnici, ktorý čaká dieťa, spôsobí rozruch v celej rodine. A platí to aj vtedy, ak je pobyt plánovaný a známy už dlhší čas.

Najdôležitejšie, čo môžu poskytnúť rodičia, sú pokoj a dôvera. Pritom ale musia byť sami presvedčení, že pobyt v nemocnici je správny a nevyhnutný.

Rodičia by mali predtým prebrať s detským lekárom všetky svoje starosti a strach a v prípade pochybností sa obrátiť na ďalšieho lekára.

  • Ak je pobyt v nemocnici plánovaný, hovorte o ňom s dieťaťom včas. Najskôr musí samozrejme vedieť, prečo ide do nemocnice. Aby sa dieťa aspoň čiastočne vyhlo strachu, musí sa dozvedieť, čo sa skrýva za pojmom „nemocnica“. Rozprávajte sa preto o tomto mieste, kam prichádzajú chorí ľudia, aby sa uzdravili.
  • V nemocnici sa o dieťa stará viacero lekárov a detských sestier. Lekárov už určite zo svojej praxe pozná. Vysvetlite mu, že lekár ho zasa uzdraví a že táto pomoc je nevyhnutná.
  • Nájdite si čas, aby ste zodpovedali všetky otázky dieťaťa ohľadom tejto tematiky.
  • K téme nemocnica existuje veľa detských obrázkových kníh.
  • Pre vstup do tohto cudzieho sveta je veľmi vhodný aj detský lekársky kufrík, s ktorým sa môžete hrať spolu s dieťaťom na lekára, pacienta a nemocnicu. Musíte byť však pripravení na to, že ak sa aj dieťa pri týchto hrách nechá rado „vyšetriť“, môže reagovať v nemocnici úplne inak. Neočakávajte preto, že sa dieťa bude správať takto poslušne aj vtedy, ak to už bude situácia vážna a nie hraná.  Preto ak sa preto bráni vyšetreniam, nehrešte ho za to.
  • Lekár alebo nemocnica by nemali byť používané ako vyhrážka, ak dieťa neposlúcha, neje, nechce sa umývať a pod.

Ako môžem podporovať svoje dieťa v nemocnici?

  • Deti potrebujú práve v nemocnici pocit stability. Najväčšia istota, ktorú môžeme deťom dať, je byť pri nich.
  • V mnohých nemocniciach môže byť dieťa prijaté spolu s jedným z rodičov alebo s blízkou osobou. Zistite si to pred pobytom v nemocnici.
  • Ak nemôžete byť prítomní po celý čas, pomôžu deťom spomienkové predmety na domov. Obľúbená plyšová hračka či obrázková kniha, rodinné fotky, ale aj malé predmety rodičov (ako mamin šál) približujú rodinu.
  • V nemocnici je nielen samota tým, čo spôsobuje strach u detí. Pohybuje sa tu aj množstvo neznámych ľudí.

Medicínska rutina pôsobí odstrašujúco. S dieťaťom robia veci, ktoré nepozná a ktorých zmysel nevie pochopiť. Preto je veľmi dôležité dieťaťu vysvetliť, čo sa deje a prečo sa to deje.

Nie je veľmi vhodné hovoriť s lekárom alebo lekárkou o medicínskych záležitostiach, ktorým dieťa nerozumie. Vtedy sa totiž cíti vyčlenené zo situácie. Je lepšie, zapojiť ho do rozhovoru.

Prečítajte si: Prečo sú škôlkari tak často chorí?

Úkony, ktoré môžu dieťa vyľakať, najskôr radšej preberte medzi štyrmi očami s lekárom. Dieťaťu však nezatajte, čo sa bude diať. Ak treba napríklad počítať s tým, že nejaké vyšetrenie bude bolieť, nemožno mu tvrdiť opak. Inak by dieťa stratilo dôveru, ktorú teraz tak veľmi potrebuje.

Ak má byť dieťa hospitalizované v nemocnici, je to často šok nielen pre dieťa, ale i pre rodiča

Je preto zmysluplné, ak sa pripravíte na to, že vaše dieťa bude musieť ísť eventuálne niekedy do nemocnice. Ak trochu čítate témy týkajúce sa tejto oblasti, alebo si predstavíte aj konkrétnu situáciu, ktorá môže nastať i vo vašej rodine, ste potom lepšie pripravení pre prípad, že dieťa musí byť náhle akútne hospitalizované. V žiadnom prípade si netreba nahovárať, že „nám sa to nemôže stať“.

Ako dieťaťu vyplniť voľný čas v nemocnici?

Deti majú v nemocnici veľmi veľa času. Napriek chorobe a bolesti môže a mal by byť využitý na pekné veci. Hry alebo knihy môžu pomôcť deťom spracovať nepríjemné zážitky.

Zahrajte sa s dieťaťom alebo mu jednoducho rozprávajte príbehy. Najmä staršie deti majú rady, ak im niečo čítate. Dajte však pri výbere rozprávok a príbehov pozor na to, aby v nich víťazilo „dobro“.

Nielen prítomnosť rodičov je pre deti povzbudzujúca. Deti rady privítajú aj návštevu súrodencov, kamarátov či spolužiakov. Samozrejme, platí to len vtedy, ak sa dieťa cíti dobre  a ak neprídu všetci naraz.

Ak musí dieťa zostať v nemocnici dlhší čas, je dobré urobiť „plán návštev“. Zistite si u personálu nemocnice, či môžu prísť na návštevu aj malé deti a spolužiaci.

Rozlúčka s rodičmi (v prípade, že nemôžu zostať s dieťaťom nonstop v nemocnici) padne dieťaťu vždy zaťažko. Oznámte preto váš odchod niekoľko minút vopred. Najmä, ak je dieťa smutné a plače, zostaňte ešte chvíľu. Povedzte mu, kedy prídete znovu. A samozrejme tento čas aj dodržte.

Ak dieťa vie, že rodičia opäť prídu, už to je pre ne malá útecha.

Ako pôsobí pobyt v nemocnici na dieťa?

Ešte pred pár rokmi sa hovorilo len veľmi málo o možných dôsledkoch pobytu dieťaťa v nemocnici na jeho psychický vývoj. Nemožnosť byť spolu s dieťaťom v nemocnici, obmedzené návštevné hodiny počas dňa boli pravidlom. Dnes už vie psychológia o pôsobení nemocnice na dieťa oveľa viac a veľa vecí sa preto mení tak, aby boli negatívne dopady na dieťa čo najmenšie.

Deti môžu reagovať veľmi rôzne. Reakcie závisia od osobnosti dieťaťa, ale napríklad aj od toho, či sa pobyt spája s bolesťou. Niektoré deti znášajú hospitalizáciu celkom hravo, sú pokojné a poslušné, kým majú pri sebe rodičov. Iné reagujú prudko a môžu mávať i nočné mory. Takéto deti zvyčajne veľa plačú.

Prečítajte si: Nádorové ochorenia u detí

Je veľmi dôležité, aby mohli plakať, aby tak vyjadrili svoj strach. Povedzte dieťaťu, že viete pochopiť jeho strach, a že zostanete pri ňom. Často pomôže upokojiť dieťa aj držanie v náručí alebo jemné hladkanie.

Nezriedkavé sú aj prudké reakcie, kedy sa dieťa od zúrivosti hádže na zem alebo sa trasie od hnevu. Pokúste sa zostať v takých chvíľach pokojní, aj keď je to veľmi ťažké. Takéto reakcie sú výrazom strachu z neznámeho. Nemali by ste preto za ne dieťa hrešiť, ale ho ubezpečiť, že ste tu a zostanete s ním.

Niektoré deti sa môžu vrátiť vo svojom vývoji o krok späť – napr. si začnú cmúľať palec alebo sa v noci pomočovať. Tieto reakcie ukazujú, ako veľmi sa dieťa bojí a sú úplne normálne.

Dieťa potrebuje len pokoj, blízkosť a vedomie, že ho neopustíte. Zostaňte s dieťaťom, držte ho za ruku, rozprávajte mu, kým znovu nezíska istotu. Popísané reakcie zmiznú postupne, úplne však pravdepodobne až po návrate z nemocnice domov.

Niektoré deti odmietajú v nemocnici jesť. Stiahnu sa úplne do seba a nechcú mať s dospelými nič spoločné. Tieto deti sa boja tak veľmi, že strácajú dôveru ku všetkým ostatným ľuďom. Potrebujú veľa kontaktu, aby tento obrovský strach prekonali.

Ak má dieťa spomínaný problém, mali by ste sa s dieťaťom rozprávať, veľa ho objímať, spievať mu, štekliť ho a hrať sa s ním všetko možné. Ak sa vám nepodarí obnoviť u dieťaťa dôveru, treba prizvať na pomoc psychológa.

Časť detí máva nočné mory aj po príchode z nemocnice a sú akési iné, ako zvyčajne bývali. To je úplne prirodzená reakcia. Ak sa im  v každodennom živote dostáva veľa lásky, bezpečia a blízkosti, toto správanie tiež časom vymizne. Môže to však trvať i niekoľko mesiacov.