Celiakia = každé jedlo pod lupou

Celiakia = každé jedlo pod lupou
25.9.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Kedysi sa považovala skôr za ochorenie detí. Dnes je isté, že sa týka aj mnohých dospelých, hoci lekára kvôli ťažkostiam navštívi a diagnózu celiakie oficiálne má iba asi 0,5 % populácie. V skutočnosti je toto ochorenie oveľa rozšírenejšie.

Kedy je najvhodnejšie zavádzať obilniny a teda lepok do stravy najmenších?

Viete o tom, že každá choroba má svoju históriu, svoj príbeh? Aj ten o celiakii je veľmi zaujímavý. Prvé zmienky o tejto „zvláštnej chorobe“ sa objavujú už v antike.

V r. 1888 britský pediater Samuel Gee pozoroval skupinu pacientov a zistil, že ich ťažkosti súvisia so stravou. O to sa oprel o niekoľko rokov holandský pediater K. W. Dicke, ktorého zaujala jedna vec – počas 2. svetovej vojny, keď bol nedostatok pšenice, sa chlieb zvykol piecť z rôznych náhrad.

V tomto čase rapídne klesol počet detí i dospelých, ktorí mali ťažkosti typické pre celiakiu. Keď sa po vojne začali znovu produkovať obilniny, u lekárov sa opäť objavovali pacienti – ešte nediagnostikovaní celiatici. Toto poznanie bolo prvým krokom k zisteniu, že „na vine“ sú obilniny.

Prečítajte si: Biele vs. celozrnné pečivo

Lepok je hlavnou príčinou celiakie

Aby sme boli presnejší, ani nie tak obilie, ale jeho zložka – lepok (glutén), je hlavnou príčinou celiakie. Táto bielkovina, ktorá je prítomná v obilných zrnách (pšenice, jačmeňa, raže...), zo zdravotného hľadiska nemá významnú výživovú hodnotu.

Teda, ak ho organizmu nedodáme, nebude trpieť jeho nedostatkom. Naopak, u osôb citlivých na lepok môže jeho prijímaním vypuknúť celiakia. (Apropo, čoraz viac štúdií potvrdzuje, že lepok je nebezpečnejší, ako sa zdá.

Objavujú sa totiž ďalšie ochorenia, pri ktorých pravdepodobne hrá tiež negatívnu úlohu, napr. autizmus, Crohnova choroba, skleróza atď.)

Podstatou celiakie je zápal sliznice tenkého čreva, ktorý je u niektorých osôb spôsobený vrodenou citlivosťou na lepok.

Organizmus u týchto osôb po zaznamenaní lepku spúšťa obrannú, autoimunitnú reakciu (začne si sám tvoriť protilátky proti lepku), v dôsledku čoho  dochádza k chronickému zápalu tzv. klkov na sliznici.

Tieto 0,3 až 1,5 milimetrov vysoké útvary umožňujú vstrebávanie živín, vitamínov a minerálov. Ich poškodzovaním sa telu nedostávajú potrebné živiny.

Celiakia sa vyznačuje rozmanitou škálou príznakov

Navonok sa ochorenie môže prejavovať tráviacimi ťažkosťami, nadúvaním, hnačkami ap. Deti s celiakiou môžu mať kvôli väčšej plynatosti vyduté brušká, v ich stolici sa môže objavovať zvýšené množstvo tukov.

Tým, že sa organizmu nedostáva dostatok živín, môžu zaostávať v raste, neskoršie dospievať, trpieť anémiou atď. 

Okrem typických príznakov sa môžu objavovať aj ďalšie, nešpecifické, napr. časté zápaly v ústnej dutine, ekzémy, vyrážky ap.

Najnovšie zistenia poukazujú tiež na to, že skrytá celiakia môže byť príčinou neplodnosti alebo potratov u niektorých žien. Ďalej sa môže spájať aj s neznášanlivosťou mliečneho cukru, osteoporózou ap. Neliečená celiakia sa spája s vyšším rizikom malígnych ochorení hlavne tráviaceho traktu.

Prečítajte si: Malá škola rodičovstva: Alergie u najmenších

Ako sa celiakia diagnostikuje?

Zlatým štandardom pri diagnostike je vyšetrenie krvi na protilátky proti lepku a biopsia tenkého čreva. Zistenie protilátok je v súčasnosti už možné aj z domáceho testu, ktorý je dostupný v lekárni. Test však má iba informačnú hodnotu, potvrdenie protilátok, ich množstvo atď. jednoznačne určí odborné vyšetrenie krvi, indikované lekárom.

V rámci biopsie môže lekár vidieť u pacienta s celiakiou klky normálnej stavby, až po tie, pre ktoré je typická ťažká atrofia (zakrpatenie). Pri biopsii je pacientovi odobraná malá vzorka sliznice. Po jej vyšetrení sa diagnóza definitívne potvrdí alebo vyvráti.

No keďže toto vyšetrenie je pomerne náročné – na odobratie vzorky sa používa endoskop, ktorý musí pacient prehltnúť, najmä u malých detí sa čaká do vyššieho veku, aby boli schopné spolupracovať.

Biopsia a protilátky zostávajú základnou podmienkou pre presné určenie celiakie, ale aj priznanie sociálnych výhod, prípadne ZŤP.

V niektorých  prípadoch je pomocou aj tzv. expozičný test, kedy sa pacientovi s podozrením na celiakiu podáva malé množstvo potravín s lepkom. V pravidelných intervaloch sa následne prevádza vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok.

Alergia vs. intolerancia

V prípade celiakie má slovo aj genetika

Niekedy sú však závery z biopsie či expozičného testu nejednoznačné, a preto je vhodné vykonať u osôb s podozrením na celiakiu aj genetické vyšetrenie. A to najmä preto, že rozvoj celiakie vyžaduje genetickú prodispozíciu.

Hlavným genetickým faktorom celiakie je prítomnosť špecifických alel (označovaných ako HLA DQ2 a HLA DQ8). Na stanovenie celiakie existuje viacero genetických testov, ktoré skúmajú krv, príp. ster zo sliznice ústnej dutiny.

Ak sa vyšetrením nepreukáže prítomnosť aspoň jednej z alel, je vysoká pravdepodobnosť, že daná osoba netrpí celiakiou. Tieto genetické vyšetrenia sa vykonávajú iba v špecializovaných laboratóriách. Ale pozor, genetické vyšetrenie určí len fakt, aká je pravdepodobnosť ochorenia.

Pri celiakii je potrebná diéta na celý život

Momentálne je bezlepková diéta pre celiatikov jedinou voľbou na zdravší a hodnotnejší život celiatikov.

Jej efekt, ak je plne dodržiavaná, je možné vidieť už za niekoľko mesiacov. Zápal sliznice tenkého čreva, ktorý už nie je atakovaný lepkom, začne postupne ustupovať a črevo sa uzdravuje.

Keďže tráviaci trakt je mimoriadne citlivý, je možné, že niektorí celiatici musia okrem lepku vylúčiť zo svojej stravy aj iné zložky, napr. koreniny, mliečne výrobky, vyprážané jedlá...

Najväčšou chybou je prestať alebo porušovať diétu, ak sa stav zlepší. Aj v tom sa celiakia líši od iných podobných ochorení – bezlepková diéta musí byť prísne dodržiavaná celoživotne.

Celiakia je ochorenie, z ktorého sa nevyrastie, ako sa ľudovo hovorí.  Našťastie je oproti minulosti sortiment bezlepkových potravín u nás pomerne široký a dostupný.

Napriek tomu, a to dospelí celiatici i rodičia detí s touto diagnózou potvrdia, je nutné neustále sledovať všetky potraviny, dochucovadlá, sladkosti, nápoje ap., pretože lepok môže byť skrytý aj tam, kde by sa nečakalo, napr. v liekoch, zmrzline, žuvačkách, mäsových výrobkoch i v alkohole.

Pre celiatikov sú tabu všetky potraviny, ktoré majú hoci len stopy pšenice, jačmeňa, ovsa, raže ap. Múčne výrobky vhodné pre bezlepkovú diétu sú najčastejšie vyrábané z kukurice, ryže, či amarantu.

Pri výbere bezlepkových potravín, mäsových výrobkov, nápojov, sladkostí atď. je potrebné riadiť sa logom, ktoré označuje, že vo výrobku nie je lepok (preškrtnutý klas). Takisto čoraz viac stravovacích zariadení má vo svojej ponuke aj jedlá vhodné pre celiatikov.

Prečítajte si: POTRAVINOVÁ ALERGIA: známa – neznáma

Nová nádej pre celiatikov?

V súčasnosti vo svete prebieha niekoľko výskumov, ktoré sa snažia uľahčiť život celiatikov aj inou, ľahšou cestou. Jednou z nich je napr. enzymatická terapia, na základe ktorej by celiatici užívali špeciálny enzým, ktorý by lepok rozložil na látky, ktoré nie sú pre organizmus škodlivé a sú stráviteľné.

Objavujú sa aj zmienky o prístroji, ktorý by v priebehu pár sekúnd otestoval, či v danej potravine nie sú stopy lepku, a tak by sa jej mohli celiatici vyhnúť. Všetko sú to však zatiaľ len pokusy v štádiu testovania.

Alergia na lepok vs. celiakia

Pri postupovaní testov na alergie môže alergiológ u pacienta potvrdiť tzv. alergiu na lepok. Liečbou tejto alergie je, podobne ako pri celiakii, vylúčenie lepku zo stravovania, a to v akejkoľvek podobe (napr. pečivo, sladkosti, omáčky, polotovary ap.).

Na rozdiel od celiakie, ktorá je spôsobená reakciou imunitného systému na prítomnosť lepku v potrave, pri alergii na lepok nedochádza k zápalovému procesu čreva a ťažkosti po požití potravy s lepkom sa dostavujú okamžite.

Pri celiakii je ich nástup zdĺhavý a stav je chronický. Navyše, potraviny s malým obsahom lepku nemusia osobám s alergiou naň spôsobovať ťažkosti a je šanca, že alergia na lepok môže mať u pacienta iba prechodný charakter (vekom vymizne), zatiaľ čo celiakia je celoživotná diagnóza.

Nevhodné potraviny v strave celiatika

  • múka a výrobky z nej – pšeničná, ražná, jačmenná, ovsená (aj vločky, krúpy, škrob);
  • mlieko a výrobky z neho – niektorí celiatici tolerujú mliečne výrobky, ktoré neobsahujú lepok;
  • mäso a mäsové výrobky – ktoré majú riziko prísad s lepkom (napr. v omáčkach, nálevoch, paštétach, nátierkach, salámach, párkoch...);
  • zelenina – nevhodné sú zeleninové jedlá, ktoré môžu byť zahusťované obilnou múkou alebo zeleninové jedlá, ktoré nafukujú;
  • ovocie – neodporúča sa ovocie, ktoré dráždi tráviaci trakt, napr. ovocie s malými zrnkami (ríbezle, hrozno...);
  • múčne, vyprážané jedlá, polievky – kde je riziko, že v nich bola použitá múka;
  • cukrovinky – väčšina bežne dostupných sladkostí obsahuje lepok;
  • nápoje – nevhodné: káva, alkohol, pivo, sýtené sladené nápoje atď.

Alergia na kravské mlieko

Cereálne pečivo a deti

CELIAKIA ako najzávažnejšia forma neznášanlivosti lepku.