POTRAVINOVÁ ALERGIA: známa – neznáma

POTRAVINOVÁ ALERGIA: známa – neznáma
15.6.2017 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Rodičia sú pri vyslovení diagnózy potravinovej alergie u svojho dieťaťa vystrašení. „Je táto alergia trvalá? Vyrastie z nej náš potomok?“

„Odpoveď, žiaľ, nie je jednoznačná...“ hovorí alergiológ MUDr. Martin Lešťan z Prešova, ktorý sa osobitne tejto problematike venuje so svojimi kolegami už takmer 10 rokov.

Rôznou edukačnou činnosťou chcú vniesť viac svetla do diagnostiky aj tohto ochorenia, a to u lekárov i laickej verejnosti. Prečo? „Veľa pacientov si totiž mylne myslí, že majú potravinovú alergiu, a niektorí lekári im to chybne potvrdia.

A tak mnohí zbytočne vynechávajú v strave cenné potraviny, či zanedbávajú odhalenie pravej príčiny ich  zhoršeného zdravotného stavu, pričom vôbec nemusí ísť o potravinovú alergiu.“

Čo hovoria štatistiky o potravinovej alergii?

Pravdou je, že alergie akéhokoľvek druhu sú u dnešnej populácie „IN“. Ani téza, že ľudia z vidieka sú na tom, čo sa týka zdravia, oproti mestským obyvateľom lepšie, už neplatí.

A hoci potravinové alergie (PA) nepredstavujú závratné číslo, postihujú stále viac malých i veľkých. Objasňuje MUDr. Lešťan: „Medzi dospelými sa ich výskyt udáva do 4 %, u detí je to percento značne vyššie.

Vo vekovej  kategórii do 3 rokov  je to  5 až 8  %.  Enormný nárast sa zaznamenal za posledných 20 rokov. Otázkou je − prečo? Nuž, meníme svoje stravovacie  návyky, naše deti sa stretávajú s exotickými potravinami (moja  babka také kivi za svoj život ani neochutnala...), mnoho potravín je skôr iba „pseudopotravinami“.

A hoci sa pred rokmi posúvali mnohé zložky pri zavádzaní stravy u detí až za 6. mesiac života a mamičky boli usmerňované k striktnému vyhýbaniu sa určitým potravinám pred dovŕšeným 1. rokom života dieťaťa, k zníženiu počtu potravinových alergií nedošlo, naopak...“

Ide o alergiu alebo potravinovú intoleranciu?

Laici v tom nemajú vždy celkom jasno. MUDr. Lešťan to často zažíva aj vo svojej praxi... „Pacienti sa niekedy pýtajú, či to nie je jedno. Veď keď dieťa raz reagovalo napr. na jahody vyrážkou na koži, myslia si, že jednoducho stačí, keď jahody jesť nebude.

Ale na správnej diagnóze záleží, pretože tá nás nasmeruje k liečbe a možnému vyliečeniu.“

Ak  diagnóza ešte nie je známa, odporúča sa hovoriť o precitlivenosti na potraviny. V rámci precitlivelosti sa za alergiou na potraviny skrýva aj tzv. intolerancia potravín, ale aj toxické príčiny (pokazené potraviny ap.), psychogénne príčiny. Potravinová intolerancia (neimunologická precitlivelosť) zahŕňa:

  • metabolické poruchy − ak napr. nefunguje dostatočne enzým rozkladajúci mliečny  cukor...
  • farmakologické poruchy  −  chybná odpoveď organizmu  na rôzne  potravinové zložky − napr. histamín, serotonín... 

Aké ťažkosti signalizujú potravinovú alergiu?

„Keďže sa potraviny intímne zoznamujú s naším tráviacim ústrojenstvom, neprekvapí, že nás k podozreniu na alergiu často privedú práve tráviace ťažkosti, napr. alergický zápal  pažeráka (ťažkosti imitujúce reflux, prehĺtacie ťažkosti, vracanie, nepokoj, plač, poruchy  spánku, nechutenstvo, neprospievanie...), alebo alergický zápal žalúdka a čriev (nafukovanie, koliky, hnačky, hlien a krv v stolici, neprospievanie, nedostatok železa...),“ vymenúva alergiológ a pokračuje:

Ak máš problém na koži, nezabudni vyšetriť trávenie“, učili ma moji učitelia. Spojenie medzi trávením – kožou – dýchacími orgánmi poznali už dávno lekári  v starej Číne.

A tak na potravinovú alergiu treba myslieť, aj keď má dieťa žihľavku, opuchy kože či ekzém. Dojča s ekzémom patrí do rúk alergiológa, hoci má len 3 mesiace. Skorá diagnostika môže v takýchto prípadoch výrazne ovplyvniť život.“ 

Ako však pripomína alergiológ, PA sa môže prejavovať aj menej tradične. Ak ovplyvní centrálnu nervovú sústavu, môže sa demonštrovať poruchou správania.

„Nebezpečnými  reakciami  môže  byť rýchle zníženie tlaku krvi a najobávanejší je anafylaktický šok, ktorý ak sa neskoro či nevhodne rieši, môže končiť aj smrťou. Sú známe takéto prípady, napr. pri  prudkej reakcii pri alergii na arašidy...“

Prečítajte si: Atopický ekzém v otázkach a odpovediach

Ako sa diagnostikuje potravinová alergia?

Je veľmi náročná. Štandardom je dvojito overovaný, placebom kontrolovaný test s podozrivou potravinou. Avšak, ako konštatuje MUDr. Lešťan, toto je teória.

„Naposledy som sa s týmto testom stretol počas môjho pôsobenia v Centre pre potravinovú alergiu v Salzburgu. Na Slovensku sa vykonáva len sporadicky.

Alergické protilátky pri PA vyšetrujeme kožnými testami, ale aj vyšetrovaním špecifických IgE z krvi v laboratóriu. Niekedy sa pristupuje aj k eliminačným a záťažovým testom.

Avšak tzv. non IgE alergiu dokazujeme len ťažko. Kožné testy i laboratórne vyšetrenia sú pri nej negatívne a k prejavom, ktoré sú nešpecifické,  dochádza dni až týždne po kontakte s potravinou.

V posledných rokoch pri diagnostike tejto alergie využívame aj epikutánne náplasťové testy s potravinami. Závažné je, že pri tejto non IgE alergii sú pacienti často onálepkovaní nesprávnymi diagnózami, ako reflux, poruchy trávenia...

A práve tu sa ukáže lekárske umenie odborníka. Medicína totiž nie sú len počítačom spracované  laboratórne výsledky. Každý pacient je jedinečný, a nie všetko sa dá zaškatuľkovať...“

Prečítajte si: Trápi vaše dieťa atopický ekzém?

TOP rebríček potravinových alergénov u dojčiat a batoliat

Ak by sme si vzali športovú terminológiu, víťazom by sa stalo kravské mlieko (a to aj u plne  dojčených detí). Striebornú medailu si odnáša vaječný bielok.

A na 3. stupni  sa umiestňujú obilniny. Ako ďalší prichádzajú do cieľa: sója, ovocie, koreňová zelenina. Po 1. roku veku pribúdajú aj: orechy, ryby, syry, mak, zeler, paradajky, strukoviny...



Liečba potravinovej alergie

Len ak je správne stanovená diagnóza, je možné pacienta správne a účinne liečiť. MUDr. Lešťan nám podrobne objasňuje, že ak sa za prejavmi potravinovej precitlivenosti skrýva  ochorenie čreva, pleseň v tráviacom trakte, či nedostatok enzýmu, je nutné liečiť základné ochorenie.

„Ak máme správne stanovenú  diagnózu  PA, základom liečby je  nekonzumovanie  alergénu. Avšak vysvetlite 3-ročnému dieťaťu, že lákavá čokoláda je preňho zlá...

Mám pacientov, kde spolu s rodičmi dohodneme pravidlá a stratégiu liečby a v nej je, s ohľadom na psychický stav dieťaťa, dovolené občasné porušenie prísnej diéty.

Pretože úlohou lekára je tiež zostaviť dieťaťu s PA dostatočne pestrý jedálny lístok. No a niekedy je menším zlom cielene sa pripraviť na prechodné zhoršenie, napr. po oslave s kamarátmi, ako zraniť citlivú psychiku dieťaťa.“ 

Samozrejme, ani bez medikamentóznej liečby to nepôjde. „Dominujú antihistaminiká,  lokálna liečba na kožu, využitie antileukotriénov, kromónov, ale aj zaradenie vhodných probiotík a prebiotík do stravy.

Rizikových pacientov, u ktorých sa obávame prudkých systémových reakcií či anafylaktického šoku, vybavujeme pohotovostným balíčkom.

Jeho  hlavnou súčasťou je adrenalínové pero, kortikoidy, antihistaminiká, či sprej na rozšírenie priedušiek.“

Prečítajte si: Alergia na kravské mlieko

Alergické vyhasínanie alebo dá sa potravinová alergia vyliečiť?

Pri otázke, či je potravinová alergia trvalá, možno byť optimistom i pesimistom. Napr. pri alergii na orechy či zeler, je šanca na vyhasnutie alergie minimálna.

Iné je to pri alergii na vaječný bielok a kravské mlieko (KM). „Pri správnom stravovaní a liečbe je až 80-percentná šanca na vyhasnutie týchto dvoch alergií do 3 rokov veku dieťaťa.

Aj preto je dôležitá skorá diagnostika u dojčiat... Mám veľa pacientov, ktorým sme vo veku pár mesiacov diagnostikovali alergiu na bielok. Pri správnej diéte sa zbavili ekzému a po dosiahnutí  3 – 4  rokov aj alergie na bielok.

Ak by neboli správne diagnostikovaní a liečení, kto vie, čo by zanechala zle liečená alergia na koži a akým smerom by sa u nich vybral atopický pochod...“

Pri diagnóze alergie na KM (kravské mlieko), ak má dieťa alergiu na kazeín – šanca vyhasnutia je len o niečo vyššia ako polovičná. Alergia na beta a alfaglobulín zvykne vyhasnúť až u 90 % detí.

Peľoví alergici

Keď zjem jablko, svrbí ma podnebie, sťažuje sa alergik na dreviny. Nemôžem si dať za pohárik, hoci je to len „bylinkovica“, tvrdí politik, palinový alergik.

„Obaja  títo pacienti majú tzv. skríženú reaktivitu medzi peľom a potravinami a trpia na tzv. orálny alergický syndróm. Je preto veľmi dôležité poznať svoj alergén a jeho možné skrížené reakcie.

Tie síce nenastávajú  u každého alergika a u časti pacientov sa vyskytujú len počas ich peľovej sezóny, ale mnohým vedia skomplikovať život.“

NAJČASTEJŠIE KOMBINÁCIE

Peľ brezy a potravinové alergény:

  • jablko, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška
  • kivi, litchi, avokádo
  • zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok
  • orechy − lieskové, vlašské, mandle

Peľ tráv, obilnín a potravinové alergény:

  • rajčiny
  • sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa
  • pšeničná múka, arašidy
  • melóny cukrové, vodové

Peľ paliny a potravinové alergény:

  • zeler (aj varený), karotka, petržlen
  • korenie: fenikel, kari, aníz, čili, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymian, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie
  • mango

Latex – ovocný syndróm:

  • banány
  • avokádo
  • kivi
  • jedlý gaštan, papája, figy, ďatle, ananás, grapefruit, melón, broskyne
  • špenát, zemiaky, paradajky

Roztoče – kôrovce syndróm

  • kraby, raky, ústrice, krevety, slimáky, langusty

Čo možno o potravinovej alergii neviete...

  • alergie na kivi a na orechy sú pomerne „mladé“? Prvýkrát boli popísané v 80-tych rokoch 20. storočia.
  • potravinové alergie sa u mnohých detí po 6. roku života zmierňujú? U niektorých však pretrvávajú ďalej (alebo sa práve vyskytnú).
  • u dospelých dominujú alergie na orechy, ryby, morské plody, múku, sóju, syry či mak?
  • osoby precitlivené na vaječný bielok môžu mať alergickú reakciu po očkovaní? Dôvodom je skutočnosť, že pri výrobe niektorých očkovacích látok sa používajú kuracie zárodky.

Anafylaktická reakcia

Je ťažká generalizovaná alergická reakcia ohrozujúca život, ktorá postihuje niekoľko orgánových systémov, najmä kardiovaskulárny, respiračný, gastrointestinálny a kožu.

Rizikoví pacienti a pacienti s anamnézou prekonania tejto reakcie musia byť vybavení pohotovostným balíčkom, ktorý obsahuje adrenalínové pero, antihistaminiká, kortikoidy a sprej na uvoľnenie stiahnutých dýchacích ciest.

Postup liečby anafylaktickej reakcie:

  • Podanie adrenalínu
  • Základný resuscitačný postup (ABC, monitorovanie...)
  • Podanie kyslíka
  • Zabezpečenie venózneho prístupu
  • Podanie antihistaminika a kortikoidov
  • Hydratácia − infúzna liečba
  • Liečba prípadnej hypotenzie − zníženého tlaku
  • Liečba prieduškovej obštrukcie

 Prečítajte si: Alergia na roztoče