15 vecí, ktoré ste sa svojho gynekológa báli opýtať

15 vecí, ktoré ste sa svojho gynekológa báli opýtať
18.7.2018 v kategórii Mama, autor Eliška Fričovská, MUDr. Peter Brenišin, foto: istockphoto.com

V ambulancii gynekológa sa zvyčajne riešia veľmi intímne problémy. Sú však problémy, o ktorých sa ženy ostýchajú hovoriť aj pred gynekológom.

Zhromaždili sme 15 takýchto otázok, aby sme vám poskytli odpovede aj na to, čo ste sa možno doteraz neodvážili vysloviť (alebo anonymne adresovali iba nášmu redakčnému e-mailu). O odpovede sme poprosili nášho spolupracovníka, gynekológa MUDr. Petra Brenišina.

Dokedy sa môžeme v tehotenstve milovať?

Ak tehotenstvo prebieha normálne, nie je doba milovania nijako obmedzená, takže milovať sa možno vlastne až do samotného pôrodu.

Samozrejme, za predpokladu, že to ženu neobťažuje alebo jej to nie je nepríjemné – predsa len zväčšené bruško môže sťažiť aj takú príjemnú aktivitu, akou milovanie bezpochyby je.

Obmedzenie sexuálneho styku sa týka určitých stavov, kedy by tehotenstvo mohlo byť ohrozené, napr. ak hrozí potrat alebo predčasný pôrod, pri serkláži, nízkonasadajúcej placente a pod.

Ak sa pár miluje v deň pôrodu, prídu na to pri vyšetrení?

Ak sa pár miluje v deň pôrodu, pri vyšetrení na to neprídu, jedine, ak by sa pošvový sekrét vyšetroval pod mikroskopom, ale to sa nerobí.

Môžem mať sex s partnerom večer pred vyšetrením u gynekológa, ktoré je hneď na druhý deň ráno?

Nevidím v tom problém.

Môžem pred gynekologickým vyšetrením použiť intímne vreckovky, keďže sa nemôžem v práci osprchovať? Nemôže to však ovplyvniť výsledky vyšetrení?

Intímne vreckovky pokojne použite, ak sa takto cítite lepšie. Výsledky vyšetrení to neovplyvní, pretože vreckovky sú určené iba na vonkajšie použitie, kým výtery sa robia z vnútra pošvy alebo z krčka maternice – v závislosti od cieľa vyšetrenia.

Sú pohlavné choroby, ktoré sa prejavia neskôr (okrem HIV), čiže je predpoklad, že si ju partner priniesol z predošlého vzťahu, alebo sa symptómy prejavia pomerne rýchlo, takže sú neklamným dôkazom, že bol jeden z dvojice neverný?

Nemusí to tak byť. V súvislosti s pohlavnými chorobami hovoríme zvyčajne o prenosných pohlavných chorobách, pretože sa prenášajú pohlavným stykom.

V skutočnosti sa nedá vylúčiť ani prenos bielizňou (napr. uterákom) či dotykom, napríklad na WC, kúpaliskách a pod.

V súvislosti s propagáciou úsporných pracích programov v automatických práčkach je vhodné zdôrazniť, že ak máte prenosné pohlavné ochorenie, je vhodné používať program, ktorý perie pri vyšších teplotách a bielizeň osoby postihnutej ochorením prať oddelene. Bielizeň je vhodné počas doby trvania ochorenia po vypratí aj prežehliť.

Ostal vo mne kondóm – čo robiť?

Pokúsiť sa ho vybrať. Ak sa to podarí, skontrolujte, či je celý. Ak je problém s vybratím kondómu, odporúčam navštíviť gynekológa (vôbec to nie je ojedinelý prípad v gynekologickej praxi).

V oboch prípadoch by som však pre istotu odporúčal použitie postkoitálnej antikoncepcie – ak sa totiž kondóm zvliekol z penisu, mohli na penise ostať zvyšky sekrétu a hrozí otehotnenie.

Je pravda, že môže panna otehotnieť? Ak áno, akým spôsobom je vedený pôrod?

Žena môže otehotnieť aj bez toho, aby došlo k narušeniu panenskej blany. Táto blana je totiž poddajná a pri styku sa nemusí potrhať. Panna však môže otehotnieť aj bez preniknutia penisu do pošvy – stačí, ak sa semeno partnera dostane k okoliu pošvového vchodu, čo sa môže pri sexuálnych hrách celkom ľahko stať.

Spermie aj z tejto vzdialenosti dokážu doputovať do „cieľa“. Pôrod je vedený prirodzeným spôsobom, ak by ale žena nechcela, aby sa jej pri pôrode potrhala panenská blana, alebo by nesúhlasila z jej prestrihnutím pri pôrode, tak potom pripadá do úvahy cisársky rez.

Dá sa zistiť farba pokožky dieťatka ešte pred narodením? (Potrebujem vedieť, či dieťa bude mulat alebo nie...)

Nie – resp. nie je mi známe, že by nejaké pracovisko takéto vyšetrenie robilo. Do úvahy by prichádzalo použitie veľmi jemnej optiky, musel by však byť pootvorený krček maternice (to sa za normálnych okolností stáva len veľmi krátko pred pôrodom) alebo by to musel byť invazívny zákrok, pri ktorom by bolo možné zaviesť zariadenie do vnútra maternice.

Nepredpokladám, že by nejaký lekár riskoval ohrozenie tehotenstva kvôli takémuto zisťovaniu. Hádam nám v tomto smere v budúcnosti viac napovie vyšetrenie DNA plodu, ktorá v sebe nesie aj kód pre farbu pokožky.

V súčasnosti sa DNA plodu vyšetruje za účelom včasného odhalenia vrodených vývojových chýb.

Mám zistenú baktériu E. coli – musí byť preliečený aj partner? Mohol by mu nejakú „mastičku“ predpísať aj môj gynekológ? K akému lekárovi ho mám poslať? Navyše to a priori odmieta...

Baktéria E. coli je normálne prítomná v pošve, problém robí až vtedy, keď sa premnoží. U muža môže spôsobiť zápal močových ciest, prostaty a podobne.

Ak mali partneri nechránený  styk (za ochranu v tejto súvislosti považujeme kondóm, nie hormonálnu antikoncepciu) a partnerka má problémy spôsobené E. coli, je vhodné preliečiť aj partnera.

Vo všeobecnosti sa pohlavný styk počas trvania a liečby ochorenia neodporúča. Nestačí iba liečba jedného z partnerov, pretože nepreliečením druhého partnera dochádza k vzájomnému opätovnému prenosu nákazy. Ak partner nemá ťažkosti, nie je potrebné ho preliečiť.

Aká poloha je najvhodnejšia pre otehotnenie?

Pokiaľ žena nemá problém s otehotnením, môže pri nechránenom sexe otehotnieť prakticky v akejkoľvek polohe. Ak však chcete otehotneniu trochu pomôcť, vhodná je poloha partnerky v ľahu na chrbte, prípadne aj s malým vankúšikom pod zadkom.

Po styku je dobré v tejto polohe ešte nejaký čas zotrvať, pričom sa odporúča mať nohy chvíľku hore. K toľko diskutovanej otázke orgazmu:

Otehotneli aj ženy, ktoré orgazmus nezažili alebo ho zažili iba zriedkavo. Všeobecne však orgazmus – hlavne počas plodných dní – môže otehotneniu významne pomôcť.

Pokiaľ nie je iná prekážka pri snahe otehotnieť, najvýznamnejšie pôsobí v tomto smere psychika.

Chceme sa s manželom chrániť pred otehotnením, pretože už dve detičky máme, ja hormonálnu antikoncepciu odmietam, ale manžel „nemôže“ mať na sebe kondóm, skrátka potom nie je sex možný – žiadna erekcia...

Stáva sa, že po nasadení prezervatívu občas dôjde u muža k poklesu erekcie, je potrebná len trpezlivosť a navodenie psychickej pohody, ktorá je pre erekciu manžela veľmi dôležitá.

Môžete ešte skúsiť vnútromaternicové teliesko alebo manžel môže podstúpiť vazektómiu, čiže tzv. mužskú sterilizáciu. Samozrejme, do úvahy pripadá aj sterilizácia ženy, tá je však  príliš definitívnym riešením snahy neotehotnieť.

Po sexe mám potrebu ísť na toaletu (cikať) – je to normálne?

Áno, je to úplne normálne. Pri styku dôjde k prekrveniu pošvy a tým aj k podráždeniu močového mechúra. Preto je lepšie sa ísť vymočiť pred sexom.

Ak mávate často zápaly močového mechúra, je vhodné ísť sa vymočiť aj krátko po sexe, čím sa „očistí“ ústie močovej rúry. Ak vám však „netreba“, osprchujte si túto oblasť a na toaletu choďte čo najskôr.

Prebieha vyšetrenie u urológa rovnako ako u gynekológa?

Nie, urológ nevyšetruje vaginálne.

Zistili mi pohlavné ochorenie, no s manželom už dlho intímne nežijem, takže viem, že od neho to nie je – má lekár povinnosť liečiť aj môjho muža? (Gynekológovi som sa totiž zatiaľ nepriznala, že problém nie je od môjho manžela...)

Pri prenosných pohlavných ochoreniach je potrebná aj liečba partnera – a týmto partnerom nemusí byť vždy manžel.

Partner by mal v takom prípade navštíviť buď urológa alebo svojho praktického lekára, ktorým gynekológ oznámi, o akú infekciu ide. Ak už s manželom intímne nežijete, netrápte ho užívaním liekov, ktoré vlastne nepotrebuje.

Mala som pocit výtok z pošvy, tak som šla na vyšetrenie, všetko však bolo v poriadku. Kde mohol teda byť problém? Ako mám potom zistiť, ak niečo nebude v poriadku?

V určitom období menštruačného cyklu je výtok z pošvy normálny, nesmie zapáchať a nesmie byť sfarbený, mal by byť číry a priehľadný. Pokiaľ sa však „kvalita“ výtoku, čiže jeho sfarbenie alebo zápach zmenia, je potrebné neodkladne navštíviť lekára.

Akútne príznaky totiž môžu po určitej dobe ustúpiť a akútne ochorenie prejde do chronického, ktoré je jednak ťažšie diagnostikovateľné, jednak ťažšie liečiteľné – a navyše môže mať aj iné nepríjemné následky na váš organizmus.