10 najčastejších (a najhlúpejších) otázok, na ktoré sa ľudia pýtajú rodičov dvojčiat

10 najčastejších (a najhlúpejších) otázok, na ktoré sa ľudia pýtajú rodičov dvojčiat
17.7.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Mgr. Klára Rulíková, mamička dvojčiat (a dvoch ďalších detí), zakladateľka českého Klubu dvojčat a vícerčat a zároveň autorka knihy Dvojčata – jejich vývoj a výchova, sa tentoraz s humorom sebe vlastným zameria na najčastejšie otázky, ktoré počúvajú mamy a otcovia dvojčiat.

Dvojčatá a viacerčatá sú prirodzene stredobodom záujmu a zvedavosti. Rodičia s viacerčatami si veľmi skoro privyknú na to, že sú terčom všemožných otázok a že neustále musia odpovedať na otázky cudzích ľudí na ulici.

Nasledujúci zoznam najčastejších hlúpych a nepríjemných otázok je vytvorený zo skúseností nielen mojich vlastných, ale aj ďalších členov Klubu dvojčiat a viacerčiat. Rodičov dvojčiat môžeme ubezpečiť, že nie sú sami, na koho sa ľudia obracajú s nezmyselnými otázkami, pre ľudí, ktorí s dvojčatami skúsenosti nemajú, môže viesť k zamysleniu a môže byť „výstrahou“, aké otázky rodičom dvojčiat radšej dávať nemajú...

1.    „To sú dvojčatá?“

Áno, takú otázku sme počuli často. Ak vezie mamička široký kočík s dvomi bábätkami, ťažko bude voziť rovnako staré dieťa svojej kamarátke... Napriek (alebo možno práve preto) je pre cudzieho človeka na ulici toto najbežnejší spôsob, ako začať konverzáciu o vašich deťoch. Aj keď ide o neškodnú otázku, môže vás niekedy pekne nahnevať – najmä ak sa opakuje niekoľkokrát denne. Možno aj preto, že odpoveď je úplne evidentná, či preto, že odpoveďou na túto otázku vyvoláte lavínu ďalších, niekedy rovnako nezmyselných (napr. tých, o ktorých sa zmieňujeme nižšie).

2.    „Sú jednovaječné alebo dvojvaječné?“

Ľudia chcú z nejakého dôvodu vedieť, či sú vaše dvojčatá jedno- alebo dvojvaječné. Väčšina ľudí asi vie, že existujú dva typy dvojčiat – jednovaječné a dvojvaječné – ale v skutočnosti často ani nevedia, čo to znamená. Ja sama som túto otázku počula asi stokrát (a to asi až do veku 9 rokov mojich dvojčiat), napriek tomu, že mám chlapca a dievča. Táto otázka ma vždy podráždila a mala som potrebu pýtajúcemu sa vysvetľovať princíp vzniku dvojčiat a prečo nemôžu byť dvojčatá chlapec a dievča jednovaječné (jednovaječné dvojčatá vznikajú rozdelením jedného oplodneného vajíčka, teda musia byť zákonite rovnakého pohlavia – až na úplne výnimočné prípady, o ktorých som sa zmieňovala v jednom z minulých čísel).

Najkurióznejšie je, keď sa ľudia pýtajú, či sú dvojčatá „jednobunkové“ – pojem jednobunkový v súvislosti s dvojčatami je nezmyselný, pretože znamená, že by boli zložené len z jednej bunky. Jednobunkovým organizmom je napr. črievička, čo sa učia deti asi v šiestej triede.

3.    „Ktoré z nich je staršie?“

Čo ľudí núti k tejto otázke? Prečo ich to zaujíma? Poradie narodenia dvojčiat nie je nijako zvlášť dôležité. Ide väčšinou o minúty rozdielu v čase narodenia, o nič podstatné, čo by mohlo mať vplyv na ich povahu (aj keď dvojčatá A – teda prvé narodené – vykazujú podobné dominantné sklony, nie je tomu vždy tak). Najhoršie je, keď ľudia túto otázku položia priamo dvojčatám. Pre niektoré z nich to môže byť zdrojom sváru a hádok, ktoré z nich je staršie. Rodičia často nepovažujú za potrebné hovoriť o tom, v snahe eliminovať hádky a spory medzi dvojčatami. Táto otázka položená úplne nezákerne cudzím človekom môže vyvolať žiarlivé scény a dožadovania sa „práva prvorodeného“.

4.    „Ktoré je z nich lepšie?“

„Mono“ mamičke by nikdy nikto nepoložil takú otázku, ktorou by musela jedno dieťa označiť za menej dobré. Žiadne dieťa nie je len dobré alebo neposlušné. Samozrejme, sú chvíle, keď sa jedno dieťa správa ako anjelik, zatiaľ čo druhé hnevá..., ale o niekoľko minút si väčšinou úlohy vymenia. Aj keby predsa len bolo jedno z dvojčiat lepšie, nemožno sa o tom pred dvojčatami vôbec zmieniť – zvyšovalo by to ich vzájomnú rivalitu.

5.    „Sú u vás v rodine dvojčatá dedičné?“

Ďalšia zo zdanlivo neškodných otázok, na ktorú rodičia dvojčiat neradi odpovedajú. Je jednoducho priveľmi zložité vysvetliť, čo je príčinou toho, že sa nám narodili dvojčatá a či to môže alebo nemusí byť dedičné. Niektorí rodičia, ktorí majú dvojčatá z asistovanej reprodukcie, ani nemajú chuť sa zdôverovať, ako k svojim dvojčatám prišli. Zvyčajne ale ani cudzí človek, ktorý vám položí túto otázku, netúži poznať konkrétnu odpoveď, ale skôr sa chce podeliť o históriu dvojčiat vo vlastnej rodine.

6.    „Ako ste vyberali mená, nepletú sa vám?“

Niektorí rodičia dvojčiat dávajú svojim deťom mená, ktoré znejú podobne (Anna – Jana, Martin – Marek), alebo ktoré sa rýmujú (Sofia – Klaudia), začínajú rovnakým písmenom (Peter – Pavol), alebo ktoré evokujú niektorú známu dvojicu (Šimon a Matúš, Janko a Marienka...). Pokiaľ k nim nepatríte, bude pýtajúci sa evidentne sklamaný a vám bude jeho reakcia (častokrát aj otázka) pripadať naozaj neprimeraná.

7.    „Ako ich od seba rozpoznáte?“

Ďalšia z veľmi častých otázok, ktoré bývajú predkladané či už len tak zo zdvorilosti, alebo zo zvedavosti, a to nie len rodičom dvojčiat jednovaječných, ale dokonca aj dvojvaječných! Niektorí ľudia naozaj chcú poznať nejaký fyzický znak, ktorý by im pomohol odlíšiť jedno dvojča od druhého. Ale veľa iných chce jednoducho len komentovať a upozorniť na rovnaké telesné znaky dvoch zdanlivo úplne si podobných detí.

8.    „Máte ich prirodzene?“

Toto je veľmi osobná otázka a nikto cudzí by takúto otázku nemal položiť. Túto otázku si môžeme vysvetliť dvomi spôsobmi – ako otázku na počatie (či sú dvojčatá počaté samovoľne, alebo po umelom oplodnení), či otázku na spôsob pôrodu (spontánny, alebo cisárskym rezom). Tak či tak, nikomu do toho nič nie je a pýtať sa na to je skrátka nezdvorilé a neslušné, dokonca aj v rámci rodiny.

9.    „Majú svoju vlastnú reč?“

Dvojčatá, ktoré vyrastajú izolovane od ostatných detí (čo sa môže stať, pretože mamičky so širokým kočíkom sa veľmi medzi ľudí nedostanú) alebo ktoré sú veľmi na seba naviazané, si môžu vytvoriť vlastnú reč. Býva to až u 20 ℅ dvojčiat. Prečo túto otázku radím medzi „hlúpe“? Dôvodom je, že sa takto ľudia často pýtajú rodičov dvojčiat vo veku dojčiat a batoliat, ktoré ešte nerozprávajú vôbec, a nie ešte „dvojičkovskou  rečou“.

10.    „Obliekate ich rovnako?“

Rovnaké obliekanie je citlivá otázka pre rodičov dvojčiat. Niektorí svoje dvojčatá obliekajú rovnako, iní sa tomu bránia. Ale z nejakého dôvodu sa „nedvojičkoví“ ľudia domnievajú, že dvojčatá nie sú dvojčatami, keď nie sú rovnako oblečené. Až by sa zdalo, že porekadlo „Šaty  robia človeka“ sa tu mení na „Šaty robia dvojčatá“.

A pritom sú rodičia, ktorí majú deti krátko po sebe a taktiež ich rovnako obliekajú, a tu by sa hodila prvá hlúpa otázka: „Sú to dvojčatá?“