10 vecí, ktoré sa dvojčatám nemajú hovoriť

10 vecí, ktoré sa dvojčatám nemajú hovoriť
9.7.2016 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Klára Vítková Rulíková, foto: istockphoto.com

Rodičia dvojčiat, trojčiat či štvorčiat sú na kladenie „hlúpych“ otázok ohľadom svojich ich detí zvyknutí, ale niekedy sú to aj oni sami, ktorí na adresu svojich detí pokojne povedia nevhodné poznámky, ktoré sú voči deťom necitlivé, alebo pre ne dokonca zraňujúce. Niektoré z nich nižšie uvádzame.

1.)    Prečo nie si taký, ako je tvoje dvojča?

Pri dvojčatách je vždy veľmi ťažké vyhnúť sa porovnávaniu. Dokonca aj identické dvojčatá sú dve odlišné, jedinečné bytosti. Napriek tomu často očakávame rovnakosť týchto detí v každom smere. Nie je to však ani správne, ani spravodlivé. Vážte si každé z dvojčiat také, aké je a nevyžadujte od nich, aby si navzájom dokazovali svoju podobnosť, alebo odlišnosť. Každé má svoje vlastné slabé aj silné stránky.

2.)    Ty si dobrý/múdry/pekný a on je zlý/hlúpy/škaredý.

Dvojčatá sú neustále porovnávané. Ľudia si často myslia, ak je jeden „takýto“, tak druhý musí byť „onaký“, ale to nie je pravda. Keď je jedno z dvojčiat fyzicky atraktívnejšie, neznamená to, že druhé už pekné nie je. Je veľmi dôležité oceniť každé dieťa pre jeho jedinečnosť a neporovnávať ho s jeho dvojčaťom.

3.)    Nebudem sa namáhať so zisťovaním, kto si.  

Každému sa môžu dvojčatá pliesť, najmä ak sú si vizuálne veľmi podobné. Ale keď hovoríte, že vám nestojí za námahu snažiť sa ich rozoznať ako jednotlivcov, tak to je naozaj urážajúce. Pokiaľ si nie ste istá, kto je kto, jednoducho buďte úprimná. Pokúste sa hádať – šanca je 50 na 50, a to je celkom slušná šanca!

4.)    Ty si sa narodil ako prvý, mal by si mať viac rozumu.

Poradie, v akom sa dvojčatá narodili, nie je také dôležité ako u detí narodených po sebe. Ak očakávate, že sa to „staršie“ bude rozumnejšie správať, staviate ho do situácie, keď budete naň klásť nezmyselné nároky. Každá dvojica si vytvára dynamiku vzťahu. Jeden síce môže prevziať úlohu vodcu (často to býva práve dvojča A, teda prvonarodené), ale neznamená to, že si niekedy úlohy nevymenia, alebo že dvojča A bude mať „viac rozumu“.

5.)    Dvojčatá nie sú také múdre ako jedináčikovia, pretože sa delia o mozog.

Ďalší z nezmyslov. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že dvojčatá sú menej inteligentné ako ostatné deti. Viacerčatá majú niekedy oneskorenú reč, čo však nie je znakom inteligencie. Keď sa oplodnené vajíčko rozdelí, každé ďalšie týmto spôsobom vzniknuté embryo má rovnaký počet buniek a celistvo sa rozvíja. Mozgové bunky nie sú ani „zdieľané“, ani „rozdelené“.

6.)    Prečo potrebujú priateľov? Majú predsa seba.

Je pravdou, že viacerčatá spája zvláštny vzťah. Jednou z najväčších výhod je pre ne to, že majú neustále pri sebe dostupného spoluhráča. Napriek tomu je pre ne dôležité pestovať aj ostatné vzťahy. Najmä rodičia by mali byť zvlášť k týmto potrebám citliví, podporovať rozvoj priateľstiev s ostatnými a poskytovať im dostatok príležitostí, aby sa mohli hrať nad rámec rodiny.

7.)    Prečo sa na seba viac nepodobáte?

Toto je ďalší z nezmyslov, že dvojčatá by mali tvoriť zhodný pár. Jednu z otázok, ktorú ľudia často kladú, je „jednovaječné alebo dvojvaječné?“ Existuje totiž všeobecná predstava, že dvojčatá by mali vyzerať úplne rovnako a niekedy sa objaví aj pocit sklamania, že dvaja súrodenci nie sú si viac podobní. Žiadne dva jedince nie sú úplne rovnaké. Deti z viacpočetných pôrodov by mali byť vždy chválené a oceňované za svoje jedinečné vlastnosti, a nie byť porovnávané so svojimi súrodencami.

8.)    Dvojitý problém!

Toto spojenie sa často objavuje v súvislosti s dvojčatami, ale tiež nie je úplne férové. Väčšina rodičov by sa zhodla na tom, že s dvojčatami zažívajú dvojnásobnú zábavu, dvojnásobnú radosť aj požehnanie a občas sa vyskytne aj dvojitý problém. Ale žiadne dieťa by nemalo byť označované za „problém“, najmä nie vtedy, ak žiadnym spôsobom nemohlo túto situáciu ovplyvniť (a narodenie dvojčiat určite ovplyvniteľné nie je).

9.)    Neviem, ktorý je ktorý, preto ich oslovujem „dvojčatá“.

Dvojčatá sú individuality, nie súčasťou sady, a zaslúžia si, aby tak aj boli uznávané. Nalepiť im nálepku a oslovovať ich „dvojčatá“ znamená prehliadať ich jedinečnosť. Ak naozaj neviete, ktorý je ktorý, skúste sa ich opýtať! Hoci sa niekedy neubránite ich spoločnému osloveniu, mali by ste vedieť, že im to nie je príjemné.

10.)    Aké je to – byť dvojča?

Toto je trochu hlúpa, zato pomerne často kladená otázka. Je to, akoby ste sa pýtali normálneho „mono“ dieťaťa „Aké je to nebyť dvojčaťom?“ alebo „Aké je to, keď dýchaš?“. Dvojčatá nepoznajú iný spôsob života, vždy boli „len“ dvojčatami a vždy budú.