Andrea Stískalová: Zavolaním záchranky neposkytujete prvú pomoc
Inštruktorka prvej pomoci Andrea Stískalová získala v ankete MAMA ROKA 2024 titul MAMA podnikateľka. Jej projekt ABClife je zameraný na vzdelávanie ľudí v prvej pomoci. Je mamou dvoch synov – starší má 15 rokov a mladší 11 rokov. Je to dynamická a energická žena, ktorá aj vďaka práci zdravotnej sestry vie, aký krehký môže byť život. Vďaka vedomostiam a vlastným rukám dokážeme ovplyvniť mnoho krízových situácií.
Inštruktorka prvej pomoci Andrea Stískalová
Andrea, v ankete MAMA ROKA 2024 ste zvíťazili v kategórii MAMA podnikateľka. Ako vznikla myšlienka, že sa vôbec prihlásite do tejto ankety?
Do ankety ma prihlásila kamarátka, tiež podnikateľka a mamička troch detí, Majka Dvončová, ktorú možno poznáte ako „Právne pre rodiča“. Mám pocit, že mamu podnikateľku najlepšie pochopí iná mama podnikateľka, pretože vie, aké je náročné zvládnuť materské povinnosti a zároveň budovať svoj biznis. Rozvíjame nielen svoje deti, ale aj svoje podnikanie. Priznám sa, cítila som zadosťučinenie, že niekto vidí hodnotu v tom, čo robím. Na školeniach sa stretávam s ľuďmi, ktorí absolvovali kurz prvej pomoci pred pätnástimi rokmi, alebo vôbec, prípadne iba absolvovali nejaký klikací test vo firme. Pre mňa je dôležité vidieť, že si ľudia uvedomujú hodnotu týchto zručností a naučia sa zvládnuť krízové situácie ešte pred príchodom záchranky. To je pre mňa najdôležitejšie a zároveň je to moja misia – naučiť každý deň aspoň jedného človeka jednu dôležitú zručnosť v prvej pomoci. Myslím, že sa mi to celkom darí. O to viac si vážim aj ocenenie.
Porotu ste zaujali najmä netradičným produktom – kurzy prvej pomoci nie sú typickým podnikateľským zámerom. Ako vznikla myšlienka, že sa pustíte do tohto typu podnikania?
Pracovala som ako školská sestra v medzinárodnej škole v Prahe. Keď sme sa sťahovali späť na Slovensko, a moji chlapci boli ešte maličkí, nevedela som si predstaviť zamestnanie s 12-hodinovými službami, alebo nočnými zmenami. Keď som sa s kolegyňami bavila o tom, že netuším, čo budem robiť na Slovensku, jedna z nich mi povedala: „Andrea, ty budeš školiť prvú pomoc! Učíš nás to perfektne.“ A mne sa v hlave „rozsvietilo“ - uvedomila som si, že by som to mohla robiť na profesionálnej úrovni. Dovtedy to bola len časť pracovnej náplne v zamestnaní. Rodičia sú často v strese, keď vidia, že ich dieťa, ktoré milujú, potrebuje pomoc, ale ak nevedia, čo a ako urobiť, nastáva panika a robia chyby. Pri svojich deťoch som si uvedomila, aké dôležité je ukázať rodičom, že to treba vedieť, pretože záchranka môže prísť až o 15 minút. Takto vznikol projekt ABClife.
Ako dlho funguje vaše podnikanie?
Šesť rokov, konkrétne od začiatku roka 2018.
Ak by ste mohli poradiť mamám, ktoré majú podobnú myšlienku, ale obávajú sa, že je ťažké začať niečo vlastné, čo by ste im povedali? Koľko času si to vyžadovalo, hlavne v začiatkoch, čo všetko ste si museli zvážiť a zabezpečiť? Aké boli najväčšie prekážky, s ktorými ste sa stretli, keďže ste predtým nemali skúsenosti s podnikaním?
V prvom rade je dôležitý nápad, musíte mať niečo, čomu veríte. Ideálne, ak je to niečo, s čím máte osobnú skúsenosť, alebo je to produkt, ktorému veríte, a ktorý má pre vás i pre ostatných hodnotu. Pre mňa bola najpodstatnejšia podpora môjho okolia, najmä môjho manžela. Keď som mu prvýkrát povedala, že by som sa chcela stať inštruktorkou prvej pomoci, o desať minút mal vyhľadané všetky informácie potrebné na to, aby som mohla začať podnikať. Netreba sa zľaknúť a je dôležité mať správne nastavenie a vedomosti o tom, čo podnikanie obnáša.
Často sa stretávam s názormi typu „Veď ty len školíš prvú pomoc,“ no málokto vidí, že už šesť rokov pracujem do noci. Ľudia si často neuvedomujú, aké je to náročné, keď nemáte skúsenosti, či už s platobnými bránami, webom, alebo financovaním projektu. Iné je, keď máte rozpočet, a postupne delegujete úlohy, a iné, keď ste na všetko sami, a po nociach sa učíte nové veci. Pre mňa bol pandemický rok 2020 zlomový. Buď niečo spravím inak a vydržím, alebo podnikanie skončím. Viete, čo som urobila? Začala som sa intenzívne vzdelávať. Študovala som videá a rôzne kurzy, sledovala sociálne siete a vyhľadávala informácie. Ak by som mala poradiť mamičkám, ktoré majú vášeň a chcú ju pretaviť do podnikania, povedala by som im: Nebojte sa a choďte do toho! Veľa vecí sa môže pokaziť, ale nájdite silu veriť si a choďte za tým, čo vás napĺňa.
Prvá pomoc s Andreou: Ako zvládnuť afektívne záchvaty
Andrea, ste veľmi energická žena, takže si viem predstaviť, že aj keď vám niekto kládol polená pod nohy, jednoducho ste ich preskočili, alebo odkopli. Myslíte si, že taká dravosť je v podnikaní potrebná?
Určite áno, konkurencia je veľká. Ale stále si hovorím, že našu energiu nám nikto nevezme – to, ako vystupujeme, ako sa správame k ľuďom, a čo im vieme ponúknuť. Nie je to len o produkte, ale aj o tom, aký pocit z nás ľudia majú, a ako sa pri nás cítia. Čítala som jedno krásne motto: „Ľudia zabudnú, čo ste im povedali, zabudnú, čo od vás počuli, ale nikdy nezabudnú, ako sa pri vás cítili.“ A práve týmto sa riadim.
Hovorí sa, že materstvo a rodičovstvo sa nedá naučiť vopred, ale postupne nadobúdame rôzne schopnosti a zručnosti. Mám pocit, že absolvovanie kurzu prvej pomoci, keď sa nám narodí dieťa, by nám malo dodať kúsok istoty...
Jednoznačne. Počas podnikania som si preštudovala mnoho zahraničných stránok a hľadala inšpiráciu, ako to funguje inde. Hovorila som napríklad s kamarátkou, ktorá už niekoľko rokov žije v Austrálii. Povedala mi, že tam, akonáhle žena zistí, že je tehotná, absolvuje okruh kurzov. Prvá pomoc je pritom jedným z top piatich kurzov, ktoré rodičia vyhľadávajú. Je to o uvedomení si, že vedieť poskytnúť prvú pomoc vlastnému dieťaťu môže doslova zachrániť život – napríklad, ak sa spustí monitor dychu, alebo pri úraze hlavy. A aj ja, aj keď som zdravotná sestra z ARO, som si pri narodení každého syna zopakovala kurz prvej pomoci. Aj mojim klientom stále hovorím, že je dôležité byť o krok dopredu. Nejde o to obávať sa, čo sa môže prihodiť, ale byť pripravený a vedieť správne reagovať. Záchranka môže prísť do 10 minút, ale môže to trvať aj 20, alebo dokonca 40 minút. To, čo sa udeje medzitým, môže byť veľmi dôležité. Práve preto zdôrazňujem, že je potrebné tieto zručnosti pravidelne opakovať, aby sme boli pripravení, pretože prevencia je základom prvej pomoci. Na školeniach sa snažím upozorniť aj na bezpečnosť detí – ide o to, že deti ešte nevedia, čo môžu, a čo nemôžu robiť. Nevidia riziká, oni sa chcú hrať a mať zábavu.
V tomto smere by sme naozaj mali byť krok vpred a predchádzať nebezpečenstvám. Na základe vašich skúseností, aké sú najväčšie omyly, ktoré rodičia často robia v poskytovaní prvej pomoci?
Všetky chyby vychádzajú z nevedomosti, pretože môžeme sledovať množstvo medicínskych seriálov alebo si pozrieť veľa videí na YouTube, ale ak si to nezažijeme sami, a nenaučíme sa správne techniky na školení prvej pomoci, nebudeme mať dostatočné informácie o tom, ako dieťa správne chytiť pri dusení sa alebo resuscitácii a čo s ním robiť. Najčastejší mýtus je, že stačí zavolať záchranku. Lenže musíme si uvedomiť, že zavolaním záchranky neposkytujeme prvú pomoc – to je prvá vec.
Druhou vecou, ktorú je potrebné si uvedomiť, je zvládanie vlastných emócií. Ak sme v panike, môžeme urobiť nesprávne kroky, ktoré potom môžu spôsobiť komplikácie, napríklad predĺžiť rekonvalescenciu dieťaťa, alebo dokonca spôsobiť ďalšie zdravotné problémy. Keď na školeniach ukazujem, ako správne otočiť dieťa, čo s ním robiť, ako ho držať a ako silno udrieť, vidím na ľuďoch prekvapenie: „To až tak silno mám udrieť medzi lopatky, keď sa mi začne dieťa dusiť?“ A ja im poviem, že áno, pretože žiaden rodič nechce skončiť pri resuscitácii vlastného dieťaťa – musíte ten predmet z dýchacích ciest dostať von. Tých mýtov je veľmi veľa. Ak budú medzi nami pretrvávať, napríklad v podobe informácií od starých rodičov typu „takto som to spravila aj ja“ alebo „veď sa nemusíš báť, urob to takto“, je to problém. Je to moje dieťa, ja som zaň zodpovedná a musím vedieť správne vyhodnotiť, čo sa s dieťaťom deje, vykonať správne kroky a vedieť zavolať pomoc.
Takže v tomto prípade sa nemôžeme spoliehať na rodičovské inštinkty, ale na vedomosti, ktoré by sme mali mať?
Presne. Intuícia je určite dobrá, ale napríklad nedávno mi niekto povedal: „Stáli pri nás všetci anjeli.“ Ja na anjelov verím, ale najväčším „anjelom“ je pri úraze alebo náhlom stave rodič, ktorý vie svoje dieťa zachrániť na základe vedomostí. Intuícia môže byť užitočná, ale nemala by nahrádzať vedomosti. Pomôže nám odhaliť, že niečo je nebezpečné, a to je výborné. Ale ak sa už niečo stane, mali by sme sa spoliehať na vedomosti a správne postupy z prvej pomoci. Sme to my, ktorí musíme ochrániť svoje dieťa a vedieť konať.
V úvode ste spomínali, že prvá pomoc a toto vaše podnikanie je vlastne záležitosťou celej rodiny. Ako to teda vyzerá, žijú deti vašou prácou?
Samozrejme, moje deti môžete dokonca vidieť aj v inštruktážnych videách a online kurzoch, mala som ich súhlas. Môj pätnásťročný syn absolvoval u mňa osemhodinový kurz prvej pomoci, dokonca s testom a skúškou. Chcela som, aby vedel zareagovať, keď bude niekde vonku s kamarátmi, keďže už chodí sám a nemám ho vždy pod drobnohľadom. Keď sme v aute, opakujeme si čísla na tiesňovú linku, prečo voláme to číslo a ako si ho zapamätať v strese. Často im dávam podotázky typu: „Čo by si robil, keby...?“ V aute totiž nemajú kam utiecť, takže keď boli menší, brali to ako hru. Keď k staršiemu synovi prišiel kamarát, mali deväť rokov, vytiahla som figuríny a spravila im takú „šou“ prvej pomoci. Vytvorili si vlastný scenár ako zachraňujú ďalšieho kamaráta. Bolo fascinujúce pozerať, ako seriózne to berú. Moje deti vedia, že lieky alebo tabletky nie sú cukríky, že sa netreba báť injekcií, a áno, injekcia môže bolieť, ale som pri nich a nemusia sa báť. Čo sa týka zdravotných záležitostí, máme to doma pekne „ošetrené“. Keď sa mi stal drobný úraz, pomáhali mi napríklad obväzovať prst. Takto sme si pomaly nacvičovali rôzne situácie. Hovorím, že môj starší syn raz bude plavčík – výborne pláva a o prvej pomoci toho vie naozaj veľa.
Mať doma mamu zdravotníčku, môže byť praktické. Ako vaše podnikanie ovplyvňuje partnerský život? Na začiatku ste spomínali, že vás partner naozaj podržal a poskytol vám podporu, že vám so všetkým pomáhal. Ako je to teraz?
Tým, že má doma podnikateľku, je to preňho niekedy náročné. Môžem povedať, že teraz, keď mám viac školení, zastáva veľkú časť domácich povinností, ktoré ja nestíham, keď som napríklad v Košiciach. Pomáha mi s domácnosťou a veľmi si vážim, že mi pripraví večeru, keď prídem domov, postará sa o deti a vozí ich na krúžky. Svoju prácu si upravil tak, aby bol flexibilnejší, pretože v týchto dňoch mám naozaj veľa školení. V našej rodine teraz tie „mamičkovské“ veci, ktoré spoločnosť prisudzuje matkám, často robí práve on - tatino. Som za to nesmierne vďačná. Je aj môj finančný manažér – rozumie číslam a je majster v excelových tabuľkách a tým ja vôbec nerozumiem. Keď potrebujem pomoc s grafmi či účtovnými záležitosťami, je tu pre mňa. Sledujeme si kalendáre, aby bolo doma všetko na poriadku a hlavne postarané o deti.
MAMA ROKA 2024 Lucia Varholy: Choroba dieťaťa je extrémne ťažké bremeno
Čo by ste zaželali mamám, aký je váš odkaz?
Každej čitateľke by som chcela odkázať, že ak je, alebo bude mamou, bude tou najlepšou mamou pre svoje dieťa. Našou úlohou je milovať dieťatko a byť mu oporou, pretože to od nás potrebuje. Deti potrebujú hravých rodičov, byť s nami a smiať sa, byť súčasťou tých spoločných bláznovstiev, ktoré s nimi robíme. Stále mamám hovorím, aby si dávali pozor, aby sa nepozerali viac do telefónu, než na svoje dieťa. Ak majú aplikácie, ktoré sledujú tep alebo teplotu, nech si dávajú pozor, aby im pri sledovaní životných funkcií na obrazovke neušlo niečo dôležité, lebo sa nedívajú na dieťa. Keď sme prítomní, môžeme si všimnúť, ako reaguje, keď ho niečo bolí, alebo keď je po úraze a rozpoznať vážny stav. Vedieť zvládnuť prvú pomoc skôr než príde záchranka, môže byť rozhodujúce.
Na záver by som povedala, že každá mama je tou najlepšou mamou pre svoje dieťa, ak je tam preň.
Andrea Stískalová je inštruktorka prvej pomoci. Pred 6 rokmi založila unikátny projekt ABClife, ktorého cieľom je vzdelávanie v prvej pomoci. Edukuje jednotlivcov, skupiny a firmy. Viac informácií nájdete na www.tozvladnem.sk
„Mojou misiou je naučiť každý deň aspoň jedného človeka prvú pomoc.“
Fotogaléria