Tip pre rodičov: Zamerajte sa na to, čo má dieťa robiť, namiesto toho, čo nemá robiť
Často sa stáva, že sa sústredíme na to, čo deti nemajú robiť. Povedzte úprimne: koľkokrát ste už povedali „nebehaj“, „neplač“ alebo „nebuď drzý“? Tento prístup však nemusí byť taký účinný, ako by ste očakávali. Prečo? Pretože malé deti nerozumejú zložitým vysvetleniam a nemajú schopnosť identifikovať, ako chcete, aby sa správali. Tak im to povedzte.
Zamerajte sa na jednoduché „čo robiť“ namiesto „nerobiť“
Deti mladšie ako dva roky majú obmedzené jazykové schopnosti a udržať ich pozornosť je náročné. Behajú, skáču, telo aj mozog im beží na plné obrátky a vy len vydávate pokyny. Toto nerob, tamto nechytaj, neutekaj...
Viete, v čom je ten trik? Ak im poviete „neutekaj“, neponúknete im alternatívu. Jednoducho ich zastavíte bez toho, aby ste im ukázali, čo robiť namiesto toho. Staršie deti, okolo troch rokov, už dokážu chápať súvislosti medzi príčinou a následkom, no aj tak potrebujú jasné a konkrétne návody. Ak ich inštrukcie zahŕňajú iba zákaz, možno ho vykonajú, ale nevedia, čo iné by mali robiť, aby zákaz nedostali. Neorientujú sa v tom, čo je žiadúce správanie.
Namiesto NIE používajte ÁNO
Základným princípom je zamerať sa na pozitívne formulácie. Namiesto „nie“ alebo „zákazu“ deťom povedzte, čo od nich očakávate. Napríklad, ak dieťa skáče na gauč, namiesto „neskáč na gauč“ skúste povedať: „Skáč po zemi.“ Takto im ukazujete vhodnú alternatívu, ktorú dokážu ihneď pochopiť a nasledovať. Podobne, ak dieťa bije, namiesto emocionálnej reakcie skúste neutrálny tón: „Používaj jemné dotyky.“ Ak správanie pokračuje, môžete pokojne a pevne povedať: „Nedovolím, aby si ma udieral,“ a podľa potreby zasiahnuť, napríklad chytiť jeho ruky. Ďalšie príklady, ako na to:
Namiesto:
„Neutekaj na cestu!“
Povedzte:
„Kráčaj vedľa mňa na chodníku.“
Namiesto:
„Nerozlievaj mlieko na stôl!“
Povedzte:
„Drž pohár oboma rukami, aby si ho nerozlial.“
Namiesto:
„Nekrič na sestru!“
Povedzte:
„Hovor so sestrou pokojne a jemným hlasom.“
Prirodzené dôsledky ako nástroj učenia
S narastajúcim vekom detí môžete začať využívať princíp voľby a prirodzených následkov. Napríklad pri čistení zubov: „Zúbky si treba vyčistiť. Môžeš si ich vyčistiť sám, alebo to spravím za teba. Ty si vyberieš. Ak to bude trvať dlho, menej času nám ostane na čítanie.“ Tento prístup dáva deťom pocit kontroly, pričom ich zároveň učí, že ich rozhodnutia majú dôsledky. Prípadne môžete ponúknuť časové možnosti: „Môžeš si zuby umyť teraz, alebo o päť minút. Rozhodni sa.“ Tento spôsob podporuje ich schopnosť rozhodovania a zároveň zabezpečuje, že sa naplní váš cieľ – čisté zuby.
Zameranie na „čo robiť“ namiesto „čo nerobiť“ je overený efektívnejší spôsob komunikácie (nielen s deťmi). Vyskúšajte.
