Jednoduchšie odhalená epilepsia

Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Zjednodušene môžeme povedať, že príznaky pred alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu záchvat vznikne. 

Poznáme dva typy parciálnych záchvatov – jednoduché a komplexné. Jednoduchý parciálny záchvat sa prejaví napr. samovoľnými zášklbmi niektorej časti tela – napr. tváre, končatiny, jednej polovice tela, prechodným brnením v ústach, zábleskami pred očami, zvláštnou chuťou v ústach, môžu sa objaviť pocity neskutočna, spomienkové vnemy, ilúzia prežitého a pod.

Komplexný parciálny záchvat sa prejavuje poruchami vedomia rôzneho stupňa – človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá, správa sa automaticky a „zvláštne“, nereaguje na okolie ani na oslovenie, môže sa objaviť vyvracanie očí, otáčanie hlavy, žuvanie naprázdno, bezmyšlienkovité prezeranie vecí a pod.

Pri tomto druhu záchvatu postihuje abnormálna elektrická aktivita celý mozog, preto sa príznaky záchvatu prejavujú na oboch častiach tela. Podľa priebehu poznáme niekoľko typov generalizovaných záchvatov, no spoločnou črtou je strata vedomia a to, že človek si záchvat nepamätá.

Okrem toho sa objavuje typické kŕčovité napätie celého tela, ktoré postupne striedajú kŕče všetkých končatín, pád na zem, pena okolo úst z dôvodu zvýšeného slinenia, pacient niekedy so sebou hádže, môže mať šklbavé kŕče, či pohrýzť si jazyk, pomočiť sa alebo neudržať stolicu.

Pred záchvatom sa niekedy objavuje tzv. aura, ktorá vznikne bezprostredne pred záchvatom a trvá iba niekoľko sekúnd. Prejavuje sa pocitmi brnenia, vnímaním pachov, pocitom neskutočna, zášklbmi končatín.

Prečítajte si: Epilepsia v kocke – skutočné fakty o epilepsii

Vďaka novému video EEG prístroju s bezdrôtovým spojením môžu lekári na Klinike detskej neurológie DFNsP a LF UK ľahšie stanoviť diagnózu a neurologických pacientov snímať dlhodobo pri vykonávaní bežných denných aktivít.

Dieťa sa môže počas vyšetrovania pokojne hrať, nemusí strnulo ležať na lôžku, čo bolo navyše u tých najmenších veľmi ťažko realizovateľné. Z hľadiska  diagnostiky a diferenciálnej diagnostiky epilepsie má prístroj najvyššiu výpovednú hodnotu.

Pomocou neho dokážu odborníci presne určiť, či ide o epileptický alebo iný záchvat, sledovať frekvenciu a typ záchvatu. Podľa typu záchvatu i typu epilepsie potom odborníci vyberú liečbu doslova ušitú na mieru – vyberú vhodné lieky a liečebný postup. 

Cieľom je dosiahnuť úplné vymiznutie záchvatov, prípadne aspoň zníženie ich počtu na minimum, a to pri minime nežiaducich účinkov liečby. O úplne kompenzovanej epilepsii hovoríme vtedy, ak sa počas dvoch rokov neobjaví ani jeden záchvat.

Kompenzovaný pacient je taký, ktorý nemal záchvat viac ako rok, čiastočne kompenzovaný pacient je vtedy, ak má menej ako jeden záchvat mesačne. Niektoré deti majú priaznivú prognózu, napr. pri epilepsii podmienenej genetickou poruchou.

Keď mozog dozreje, porucha sa odstráni a deti z nej vyrastú alebo sa liečia len určité obdobie. Sú však aj epilepsie s nepriaznivým priebehom, ktoré sa nedajú vyliečiť, len zmierniť.

Pri správne nastavenej liečbe cca 80 % detí ostane bez záchvatov. Asi 20 % epilepsií je farmakorezistentných, tzn. že farmakologická liečba nevedie k tomu, že dieťa bude bez záchvatov. V týchto prípadoch prichádzajú do úvahy iné možnosti liečby, napr. epileptochirurgia.

Prečítajte si: Epilepsia mýtov zbavená