Učiť sa, učiť sa, učiť sa! Ale ako???

10.4.2010 v kategórii Dieťa, autor Eliška Pravdová, foto: istockphoto.com

Človek v priebehu života venuje množstvo času učeniu sa. Nie vždy má na to vhodné metódy a podmienky.

Množstvo poznatkov neustále rastie. Každá generácia si musí osvojiť tie minulé a veľa súčasných. Človek v priebehu života venuje množstvo času učeniu sa. Nie vždy má na to vhodné metódy a podmienky. Už deti od prvého ročníka základnej školy sú zaplavené hromadou pre ne bezvýznamných informácií, ktoré ani pri najlepšej vôli nedokážu spracovať. V škole sú na ne kladené čoraz väčšie požiadavky. Je preto nevyhnutné nájsť si správny spôsob učenia sa a vyhnúť sa rôznym chybám.

Veľká časť žiakov neovláda správne metódy učenia sa. Na základnej škole si zvyknú osvojovať poznatky tým, že sa ich jednoducho naučia naspamäť. Veľakrát bez hlbšieho pochopenia. K tomu ich často vedú aj rodičia, ktorí vyžadujú, aby dieťa povedalo učivo od slova do slova. Deti si na takýto spôsob zvyknú a prechodom na druhý stupeň začnú zlyhávať. V množstve preberaných informácií sa nevyznajú a nedokážu nájsť to podstatné. Nie sú nutné tvoriť, len prijímať a mechanicky odovzdávať. Povedia prevažne len to, čo vedia naspamäť.

Mali by sme si uvedomiť, že človek potrebuje k životu len určitý okruh informácií. Hlavným cieľom by malo byť naučiť sa, kde a ako informácie vyhľadať. Deti by mali mať možnosť už od počiatku dochádzky do školy zamerať sa predovšetkým na to, čo ich baví. Príprava na nasledujúci deň by nemala byť pre deti príliš dlhá a zaťažujúca. Dieťa prichádzajúce zo školy by sa malo odreagovať športovou činnosťou či inou formou zábavy. Najlepšie je zamestnať ho dostatkom pohybu. Na základe výskumov môžeme len potvrdiť, že výkonnosť pri učení klesá v popoludňajších hodinách, predovšetkým okolo 15. hodiny. Následne postupne stúpa a okolo 17. hodiny býva u väčšiny detí najvyššia. Každý rodič by však mal svoje dieťa pozorne sledovať a zistiť, kedy je skutočne najvhodnejší čas na prípravu do školy.

Počas prípravy na vyučovanie musíme dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

» Čistota a poriadok
Podobne ako dospelý človek na pracovisku, aj dieťa musí mať počas učenia okolo seba poriadok. Po skončení jednotlivých častí by malo nepotrebné knihy a zošity postupne odkladať. Je to zároveň moment, pri ktorom vidí, ako povinnosti postupne ubúdajú.

» Čerstvý vzduch
Ľudský mozog potrebuje prísun čerstvého vzduchu. Preto naučte dieťa dostatočne vetrať aj v chladnom období. V opačnom prípade sa môže stať, že pri učení bude neustále unavené a nesústredené.

» Správna teplota
Primeraná teplota v okolí má tiež veľký význam. Za vhodné považujeme 18 – 22 °C, pri vyššej teplote žiak zrejme skôr zaspí, ako sa niečo naučí.

» Vhodné osvetlenie
Nesmiete zabudnúť na dostatok svetla. Ak je to možné, toho prirodzeného. Ak nie, odporúčame preferovať niekoľko zdrojov svetla súčasne a pre žiaka praváka nasmerovať svetlo z ľavej strany. U ľavákov samozrejme naopak.

» Miesto na učenie
Nájdite s dieťaťom spoločne niekoľko miest, kde sa cíti pri učení najlepšie. Môže ich podľa potreby striedať. V žiadnom prípade takýmto miestom nesmie byť posteľ.

» Ticho a pokoj
Počas učenia zabezpečte dieťaťu dostatok pokoja. Ak je to možné, odstráňte všetky výrazne rušivé vplyvy. Ak mu vyhovuje tichá hudba, môže si ju samozrejme pustiť. Dôležitá činnosť vyžadujúca sústredenie by mala byť naplánovaná na dopoludnie. Preto sa vyučovanie v základných školách začína zväčša okolo 8. hodiny ráno. Približne okolo 10. hodiny je výkon najvyšší. To zodpovedá približne druhej a tretej vyučovacej hodine.

Ak chceme, aby boli školské výsledky dobré, musíme u žiaka do učenia postupne zaviesť pravidelnosť. Musí si zvyknúť na to, že určitý čas prináša aj povinnosti, nielen zábavu. Ak sa vaše dieťa učí radšej nahlas, nebráňte mu v tom. Je to zrejme metóda, ktorá mu najviac vyhovuje. U starších žiakov, resp. študentov je možné vidieť tzv. skupinové učenie, kedy si navzájom odovzdávajú informácie a skúšajú svoje vedomosti. Predovšetkým u žiakov druhého stupňa základnej školy by malo byť už samozrejmosťou vhodné poradie predmetov pri domácej príprave. Podobné predmety sa nesmú učiť tesne po sebe, aby mohli dostatočne „dozrieť“. Preto medzi matematiku a fyziku zaradíme napríklad cudzí jazyk.

Pomáhať dieťaťu s prípravou na vyučovanie?
Sú deti, ktoré sú samostatné už od prvého ročníka základnej školy. Rodičom takmer nedovolia zasahovať do ich prípravy na vyučovanie, všetko chcú robiť podľa svojich predstáv. Aj tieto deti však potrebujú usmernenie a oporu. Aspoň zbežne ich prácu skontrolujeme a za snahu ich pochválime. Nedostatky však nesmieme prehliadať. Ak nemáme to šťastie a dieťa patrí skôr k tým, ktoré treba „poháňať“, máme o zábavu postarané. Prechodom na druhý stupeň sa postupne snažíme väčšinu povinností preniesť na žiaka. Aj v tomto období zostáva dôležitou kontrola.

Ako dlho sa dokáže dieťa sústrediť?
Musíme si uvedomiť, že žiaci prvého stupňa v závislosti od veku a individuálnych predpokladov sa dokážu intenzívne sústrediť maximálne 20 minút. Po ich uplynutí výkon veľmi výrazne klesá. Po tejto dobe náročnej činnosti by mala byť zaradená krátka prestávka, počas ktorej sa dieťa uvoľní. So stúpajúcim vekom je možné tento čas postupne predlžovať a tým dieťa pripravovať na náročnejšie obdobia.

Deti na rozdiel od dospelých najskôr načerpajú energiu pohybom. Preto ako veľmi účinná relaxácia poslúži pohybová činnosť na čerstvom vzduchu.

Každý rodič si nájde spôsob, ako sa s dieťaťom učiť, hoci občas je to strastiplná cesta. Ak máte pocit, že vás s budúcim prvákom alebo „druhostupniarom“ čaká ďalšie náročné obdobie, spýtajte sa iných rodičov, ako to zvládajú, pomoc určite nájdete aj medzi učiteľmi. Tí často poznajú naše deti lepšie, ako my sami.

Mgr. Maroš Majko, psychológ
absolvent Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, odbor psychológia. Zameriava sa predovsetkým na špecifické vývinové poruchy učenia a poruchy správania.

Pri učení s dieťaťom:

  • Ak máte pocit, že spôsob, akým sa s dieťaťom učíte, je nevyhovujúci – opýtajte sa iných na pár rád.
  • Verte svojim „rodičovským inštinktom“ – každé dieťa je iné, a preto, ak máte pocit, že to vaše sa bude cítiť dobre, len ak ho dobre preskúšate, urobte to.
  • V prípade, že matematika či cudzí jazyk sú nad vaše sily – zožeňte dieťaťu niekoho spoľahlivého na doučovanie. Osvedčili sa napríklad študenti vysokých škôl, väčšinou daný odbor študujú, baví ich a k dieťaťu nemajú mentorský vzťah. Vedia však, že si chcú zarobiť, a preto musia mať pozitívne výsledky.
  • Dajte dieťaťu možnosť aj na oddych. Je dôležité, aby hneď, ako príde zo školy, nesadalo ku knihám. Radšej nech zaťaží telo – urobí poriadok, zahrá sa, pobehá si vonku.
  • Deti sú vynaliezavé, a preto občas nahliadnite, čo sa práve teraz vlastne učia. V narýchlo zatvorenej učebnici slovenčiny sa totiž pokojne môže skrývať časopis či oddychová literatúra (to by bol ten lepší prípad).
  • Dieťa nenúťte, najmä na začiatku, keď si buduje vzťah ku škole, hľadajte skôr hravé formy, ako si môže doplniť informácie, upevniť učivo a získať nové poznatky.
  • Nájdite systém – učenie je do určitej miery návyk a ten môžete rozvíjať a budovať v dieťati vy. Postupujte pomaly, dajte mu čas, nekričte...
  • Prenášajte zodpovednosť – od intenzívnej prípravy postupne prechádzajte k dozeraniu a „tichej“ kontrole.