PRVÁ POMOC: Čo robiť, keď je dieťa v šoku
Skutočný šok (v lekárstve) je veľmi vážny, život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie.
Šok – slovo často používané v hovorovom jazyku. Výraz, ktorý máme tendenciu použiť v okamihu, keď chceme povedať, že sme práve prekonali väčší či menší duševný otras. Koľkokrát ste už v živote povedali: „Bola som z toho v šoku...“ Časté používanie tohto výrazu môže viesť k domnienke, že šok vlastne nie je nič zvláštne či nebezpečné. Opak je však pravdou. Skutočný šok (v lekárstve) je veľmi vážny, život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie. Bez zdravotného zásahu môže skončiť aj smrťou.
Horúčka a febrilné kŕče u detí
ŠOK
Vo všeobecnom povedomí sa tento stav často zamieňa za rôzne psychické stavy.
Šokom je ohrozené každé dieťa s väčším krvácaním, hnačkou, dehydratáciou či popáleninami alebo aj dieťa s infekciou, bolesťami či alergiou na akúkoľvek látku. V tomto prípade hovoríme o anafylaktickom šoku. Veľmi orientačne sa dá šok charakterizovať ako stav, kedy dochádza k zlyhaniu krvného obehu, poruche prekrvenia všetkých tkanív a keď sú porušené funkcie všetkých životne dôležitých orgánov.
Hlavnými príznakmi šoku sú nápadná bledosť a studený pot. Pridáva sa aj zrýchlený tep, ktorý je navyše zle hmatateľný, smäd, pocit na zvracanie, povrchné a zrýchlené dýchanie. Neskôr môže dôjsť aj k poruche či strate vedomia.
ŠOK - Čo robiť?
V rámci prvej pomoci je potrebné, pokiaľ je to možné, odstrániť príčinu šoku, ošetriť zranenie, a v prípade anafylaktického šoku odstrániť alergén. Ďalej sa riadime protišokovými opatreniami, takzvaným pravidlom „Päť T“. Na týchto päť bodov je dobré pamätať pri mnohých život a zdravie ohrozujúcich situáciách, no je dôležité vedieť, ktoré z nich treba v danej situácii použiť, a ktorým sa, naopak, vyhnúť.
Pravidlo „Päť T“:
- Teplo – hoci samo osebe stav dieťaťa výrazne nezlepší, snažíme sa zabrániť možnému podchladeniu tým, že ho podložíme a prekryjeme teplou pokrývkou.
- Ticho – opäť, stav príliš neovplyvní, je vhodné zaistiť v rámci možností pokoj (napr. odsunúť dieťa od miesta nehody). Dieťa upokojujeme neustálym kontaktom. Je vhodné naň ticho a pokojne hovoriť a utešovať ho.
- Tekutiny – hoci postihnuté dieťa môže mať veľký smäd, je veľmi dôležité tekutiny NEPODÁVAŤ!!!, pretože hrozí zvracanie s možným následným vdýchnutím zvratkov. Pery, prípadne tvár môžeme iba ľahko utierať napr. vlhkou vreckovkou.
- Tíšenie bolesti – zaistíme iba ošetrením zranení, lieky tlmiace bolesť NEPODÁVAME!!!
- Transport – čo najrýchlejšie privoláme lekársku pomoc, ktorá zaistí odborný odvoz postihnutého. Improvizovaný transport je vysoko rizikový, preto pokiaľ je to možné prenecháme tento úkon rýchlej záchrannej pomoci (RZS).
BOLESŤ nepodceňujte: Ako dieťa upokojiť
Uloženie dieťaťa pri šoku
Dieťa uložíme do protišokovej polohy – poloha na chrbte s dolnými končatinami zvýšenými o cca 30 cm. Dieťa môžeme položiť na tvrdú podložku a tú potom nadvihnúť tak, aby nohy boli vyššie ako hlava a aby podložka zvierala s podlahou uhol cca 30°:
Alebo je možné použiť tiež tzv. autotransfúznu polohu – dieťa leží na chrbte, ruky a nohy má zdvihnuté pokiaľ možno kolmo k podlahe:
V prípade, že nie je poranená krčná chrbtica, môžeme tiež zvoliť stabilizovanú polohu. Do nej ukladáme dieťa v prípade, že je v bezvedomí, avšak samostatne dýcha. V tejto polohe je v bezpečí, pretože je zabránené zapadnutiu jazyka či vdýchnutiu možných zvratkov.
Uloženie do stabilizovanej polohy:
- dieťa obráťte tvárou k sebe
- predsuňte mu bradu
- pažu, ktorá je k vám bližšie, zarovnajte pozdĺž boku dieťaťa a podsuňte ju pod zadok
- druhú ruku ohnite cez hrudník
- bližšiu nohu pokrčte
- uchopte dieťa za odev na boku a prevaľte ho smerom k sebe
- rukou mu podložte hlavu a koleno mu oprite o podložku
- skontrolujte (opakovane), či dieťa nemá upchatý nos alebo ústa a či skutočne dýcha
- volajte lekársku pomoc a zostaňte u dieťaťa, kým starostlivosť oň neprevezme odborník, teda lekár alebo asistent RZS
Pokiaľ by došlo k strate vedomia a zástave dýchania a srdca, bezodkladne začneme umelé dýchanie so srdcovou masážou.
PAMÄTAJTE! Stabilizovanú polohu nikdy nepoužívajte v prípade, že máte podozrenie na poranenie chrbtice!
POZOR! Hneď ako zistíte, že je dieťa v šoku, volajte rýchlu záchrannú službu na čísle 155!
Choré bábätko: Ako znižovať horúčku a upokojiť dieťa?
Keď je na vine alergén
Na záver si povedzme ešte niekoľko slov k spomínanému anafylaktickému šoku. Ide v podstate o vystupňovanú alergickú reakciu na vonkajší podnet. Najčastejšie ide o alergiu na hmyzie bodnutie.
Príznaky: postihnuté dieťa zbledne, začne opúchať ako zvonku, tak aj zvnútra (celotelový opuch, ktorý je najskôr viditeľný na očných viečkach), zužujú sa mu priedušky, stráca vedomie.
Prvá pomoc: dieťa musí čo najrýchlejšie dostať vhodné lieky, inak hrozí udusenie a zástava srdca. Preto na nič nečakajte a okamžite volajte lekársku pomoc, prípadne ho okamžite sami dopravte do nemocnice. Je tiež vhodné dieťaťu uvoľniť oblečenie, abymohlo dobre dýchať. V prípade zástavy dýchania či zástavy srdca začnite bezodkladne s kardiopulmonálnou resuscitáciou.
Našťastie, tento stav je pomerne vzácny a väčšina detí alergických na bodnutie hmyzu má iba rozsiahlejšie opuchy. Ani tie však nie je vhodné nepodceňovať. V každej domácej lekárničke by malo byť aj vhodné antihistaminikum.