Poruchy príjmu potravy: Život vo veľkosti XS

Poruchy príjmu potravy: Život vo veľkosti XS
1.5.2017 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Taliansko, Nemecko, Rakúsko, USA i Kanada – to je len vzorka krajín, ktoré si uvedomili vážnosť problému.

Tieto krajiny ponúkajú špičkové poradenské centrá, kliniky, podporné skupiny v bohatej sieti po celom území s jasným cieľom – zachytiť čo najviac a čo najrýchlejšie deti a dospievajúcich, ktorí trpia poruchami príjmu potravy.

A že ich nie je málo, potvrdzujú mnohé štatistiky. Aj na Slovensku je takýchto detí dosť. Začiatky však bývajú nevinné...
Blíži sa leto a tak mnohé dievčatá, ale i chlapci rozmýšľajú nad tým, ako si čo najrýchlejšie vypracovať postavu do plaviek. Ciest k tomu je mnoho.

Niektoré nie sú zlé, napr. cvičenie (primerane veku i telesnej konštitúcii), nájdu sa však aj skratky, ktoré krátkodobo môžu pomôcť, no v skutočnosti narobia viac škody ako úžitku.

Od jedla sme závislí

Sme „nastavení“ tak, aby sme pomocou jedla prežili... Áno, možno si občas povzdychnete, že by stačilo vziať trikrát denne tabletku, v ktorej by boli všetky potrebné minerály a vitamíny, a problém by bol vyriešený.

Nemuseli by sme nakupovať, variť, umývať riady atď. Žiaľ, alebo našťastie, sme závislí od jedla. Aj preto pracujeme, aby sme si ho mali za čo kúpiť.

Jedlo je pre nás zdrojom uspokojenia jednej zo základných potrieb. Tiež má komunikačný i spoločenský charakter, veď pri všetkých významných okamihoch života jeme (či už je to oslava narodenia bábätka, narodeniny, svadba atď.)

Jedlo nie je pre človeka nepriateľom. Hoci, niekedy sa môže zdať, že to tak je... Ak sa spojí so strachom a úzkosťou, môže viesť k vzniku porúch príjmu potravy. Nejde o jednu poruchu, naopak, stále pribúdajú nové. Rovnako, ako stúpa počet tých, ktorých sa to týka.

Pre poruchy príjmu potravy je typické patologické zmýšľanie o jedle i zachádzanie s ním. Osoby, ktoré trpia touto poruchou, prežívajú strach, nereálne vnímajú samých seba (najmä svoju postavu) a s jedlom zachádzajú neprimeraným spôsobom. 

Anorexia a bulímia - výrazné poruchy príjmu potravy

Mentálna anorexia je definovaná ako strach z jedla a jeho odmietanie, s cieľom dosiahnuť za extrémne krátky čas výraznú štíhlosť.  

Pre mentálnu bulímiu je typické obmedzovanie sa v jedle, ktoré sa strieda s nárazovým prejedaním sa, vymykajúcim sa norme, po ktorom nasleduje vyvolané zvracanie.

K tomu, navyše, užívajú deti i tínedžeri rôzne preháňadlá, ktoré si tajne zháňajú.

Medzi ďalšie, menej známe poruchy príjmu potravy, patria atypická mentálna anorexia, atypická mentálna bulímia, prejedanie alebo zvracanie spojené s inými psychickými poruchami.

Pribúdajú aj nové diagnózy, napr. ortorexia (posadnutosť zdravou výživou),  bigorexia (posadnutosť cvičením + nadužívanie výživových doplnkov, ktoré majú rýchlo napomôcť k požadovanej forme a výzoru), drunkorexia – hladovanie pred večierkami, diskotékami, vyhýbanie sa jedlu kvôli následnému kalorickému príjmu z alkoholu. 

Poruchy príjmu potravy sa dotýkajú stále mladších detí

Faktom je, že veková hranica vzniku týchto porúch sa stále viac znižuje a zatiaľ čo kedysi to boli tínedžeri, ktorým sa pripisovali, dnes sa už diagnostikujú aj u 8-ročných detí.

Kedysi sa tradovalo, že tieto poruchy sa vyskytujú najmä u nadpriemerne inteligentných dospievajúcich z dobre situovaných rodín, dnes to však už neplatí. Medzi deťmi, ktorých sa to týka, sú dievčatá a chlapci rôzneho veku, temperamentu i sociálneho statusu. 

Sú však niektoré ukazovatele, ktoré sú spoločné. Častejší výskyt anorexie či bulímie je v rodinách, kde týmto ochorením alebo sklonom k nemu trpia matky, alebo sa v rodinách vyskytujú iné závažné duševné poruchy. Čo sa týka pohlavia, prím hrajú dievčatá, u ktorých sa napr. anorexia vyskytuje až 10-krát častejšie ako u chlapcov.

Čo je to pica syndróm?

Nie, nejde o prejedanie sa pizzou. Tento syndróm má označenie z latinského slova „pica“, čo znamená straka. Je to kvôli podobnosti, pretože straka konzumuje všetko možné.

To platí aj pre deti či dospelých, ktorí pojedajú nejedlé veci, napr. hlinu, omietku, lístie, piesok, výkaly... Jednorazovo sa tento jav môže objaviť u malých detí, približne vo veku 2 – 3 rokov.

Ak sa však objavuje u starších detí, môže byť znakom autizmu, mentálnej retardácie, ale i prítomnosti parazitov v organizme, či nedostatku niektorých minerálov. A aby sme nezabudli, tento jav môže potrápiť aj tehuľky. 

Prečítajte si: Autizmus - diagnostika a liečba

Ako liečiť poruchy príjmu potravy? 

Poruchy príjmu potravy sa radia medzi psychosomatické ochorenia, teda zasahujú dušu i telo. Patria do pôsobnosti špecializovaného klinického psychológa, psychiatra či psychoterapeuta (zameraného na liečbu týchto porúch).

Okrem nich je dôležitá spolupráca aj s internistom, gynekológom, dietológom atď. Samotná liečba závisí aj od veku dieťaťa, jeho pohnútok a ochoty spolupracovať.

Často je však spolupráca problematická. Navyše, podľa stavu malého pacienta je často nutná aj hospitalizácia či dlhodobý pobyt na klinike alebo v podpornej skupine.

Nedostatočný príjem potravy môže viesť k vážnemu poškodeniu organizmu, k neplodnosti, k zlyhaniu orgánov až organizmu, emočným poruchám, ďalším psychiatrickým poruchám a sú známe aj prípady, ktoré sa skončili smrťou.                                           

Štúdia z Talianska

Podľa talianskej spoločnosti Pediatrics sa už v základných školách vyskytujú poruchy príjmu potravy. Postihujú čoraz viac detí a začínajú približne vo veku 8 rokov, ako sme už spomínali. Potvrdila to aj štúdia na talianskych deťoch, ktorej sa zúčastnilo 1 380 detí a mladých vo veku 8 až 17 rokov, o ktorej odborníci referovali na Národnom kongrese pediatrov v Ríme.

„Medzi vekom 8 až 10 rokov sa objavujú prvé náznaky,“  hovorí Giampaolo De Luca, viceprezident Talianskej spoločnosti dorastového lekárstva.  „Rodina,“ hovorí De Luca, „má na starosti spozorovať to.

Ďalším vrcholom sú epizódy sebapoškodzovania, ako sú rany na pažiach, ktoré sprevádzajú poruchy príjmu potravy. Niektoré signály sú nebadané, ako je príliš časté krájanie jedla na malé kúsky, pomalé tempo jedenia, vylúčenie niektorých potravín, pitie veľkého množstva tekutín, časté používanie kúpeľne, predovšetkým po jedle.

V Taliansku sú týmito poruchami postihnuté až dva milióny mladých ľudí, v 40 percentách prípadov sa vyskytujú vo veku od 15 do 19 rokov. Iba 10 percent z nich požiada o pomoc.“

Prečítajte si: Očami mamy: Moja dcéra bola anorektička

Čo robiť, ak sa objavia náznaky u dieťaťa...?

Schudla vaša dcéra či syn v poslednej dobe akosi viac, ako by sa vám páčilo? Vyhýba sa spoločnému stravovaniu doma, napr. pri večeri? Vyhovára sa, keď vás čaká nejaká rodinná akcia či návšteva? Zmenilo sa celkovo správanie? Zatvára sa po jedle na toalete?

Vnímavý rodič si takéto správanie určite všimne. Puberta, ale i obdobie pred ňou, keďže dnešné deti dospievajú skôr, je veľmi náročné. Stačí nevinná poznámka ohľadne výzoru, či porovnávanie s inými deťmi, ale aj súťaživosť či posadnutosť idolmi, modelkami atď. a problém môže nastať.

Rodič môže svoje podozrenie skonzultovať s triednym učiteľom dieťaťa, jeho trénermi (ak navštevuje nejaký športový klub). Vhodné je aj následné vyšetrenie u pediatra, psychológa, návšteva nutričného poradcu.

Dieťa musí chápať, že rodič je na jeho strane. Zákazmi ani príkazmi cesta nevedie, najmä, ak sa dievčina či chlapec dostali do „zlej“ partie, alebo si už odmietanie jedla osvojili ako svoj životný štýl.

V podstate platia dve zásady pri problémoch s príjmom potravy:

  • Ochorenie nepodceňovať (ak ide skutočne o poruchu stravovania, dieťa z nej „nevyrastie“, potrebuje pomoc). 
  • Konať rýchlo – čím skôr sa rozvoju anorexie či bulímie zabráni, tým sú výsledky sľubnejšie. 

Ako predchádzať poruchám príjmu potravy?

  • Nevyhrážajte sa (ani malému dieťaťu) trestom, ak odmieta jesť.
  • Vnímajte spoločné stravovanie ako príjemný okamih, spájajúci celú rodinu, nie ako nutnosť.
  • Zapájajte dieťa už od útleho veku do príprav jedál, sledujte spolu kulinárske relácie.
  • Vychutnávajte si jedlo i spoločne strávený čas.
  • Buďte svojmu dieťaťu vzorom i bútľavou vŕbou.