Osteoporóza sa už nevyhýba ani deťom

Osteoporóza sa už nevyhýba ani deťom
5.5.2017 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Tichý zlodej kostí, či epidémia 3. tisícročia... Aj takéto prívlastky má osteoporóza, ktorá sa donedávna považovala za výsostné ochorenie starších ľudí, najmä žien v menopauze. V súčasnosti však po celom svete rastie počet detí a mladistvých, ktorým je táto choroba diagnostikovaná, alebo je u nich aspoň zvýšené riziko, že sa rozvinie neskôr.

Čo je to osteoporóza?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje osteoporózu ako systémové ochorenie kostry, pre ktoré je typický znížený obsah kostnej hmoty.

V kostnom tkanive je narušená látková výmena, čo sa navonok prejavuje postupným ubúdaním kostnej hmoty a narušením mikroarchitektúry kostného tkaniva. Kosti strácajú svoju pevnosť a sú náchylnejšie na zlomenie. 

Aké riziká sa s osteoporózou spájajú u detí a mladistvých?

Informácie nám priblíži doc. MUDr. Miriam Čiljaková, PhD., z Detskej endokrinologickej ambulancie na Klinike detí a dorastu JLF UK a UNM v Martine.

„Osteoporóza je v súčasnosti ochorením s epidemiologickým výskytom, v priemyselne vyspelých krajinách postihuje 5 – 7 % obyvateľstva. Následky osteoporózy, čiže zlomeniny, dramaticky zhoršujú kvalitu života a predstavujú časovanú bombu pre ekonomiku.

Udáva sa, že v starobe až 20 % ľudí s osteoporotickou zlomeninou umiera do jedného roka. Osteoporóza bola pôvodne považovaná za ochorenie starších ľudí.

V dnešnej dobe je akceptovaný názor, že osteoporóza má podstatnú časť svojich „koreňov“ v detskom veku a adolescencii. Práve toto obdobie je zodpovedné za dosiahnutie maximálnej kostnej hmoty.

Jej nedostatočné vytvorenie predstavuje jeden z hlavných rizikových faktorov osteoporózy.“ V detskom veku sa však termín „osteoporóza“ používa opatrne, a to len v prípadoch, že sa u dieťaťa už vyskytli zlomeniny pri neprimeranom mechanizme úrazu.

„Na potvrdenie diagnózy musí byť osteodenzitometrickým vyšetrením (DXA) potvrdená významne znížená kostná hustota (denzita) k veku a pohlaviu,“ pripomína doc. Čiljaková. 

Príznaky osteoporózy u detí

Zníženie kostnej denzity v detskom veku býva nenápadné. Deti sa občas sťažujú na bolesti chrbtice či končatín. „Zriedkavo vznikajú deformity chrbtice v dôsledku kompresívnych zlomenín stavcov pri ťažkej osteoporóze.

Tie môžu viesť k spomaleniu rastovej rýchlosti v detskom veku. Už pri bežných pádoch môže dôjsť k zlomeninám dlhých kostí končatín,“ upozorňuje doc. Čiljaková. V pediatrii bolo donedávna sledovanie detí zamerané len na kvantitu kostí – kontroluje sa rast detí do výšky.

Práce z posledných rokov však jednoznačne poukazujú aj na potrebu hodnotenia kvality kostí – kostnej denzity, predovšetkým u rizikových skupín detí a adolescentov. „K nim sa zaraďujú deti so suboptimálnou výživou a režimom (nízky príjem vápnika a bielkovín, mentálna anorexia), črevnou malabsorbciou, nadmernou či nedostatočnou telesnou záťažou.

Chronické ochorenia môžu tiež nepriaznivo vplývať nielen na celkový rast dieťaťa, ale aj na kostnú denzitu, či už v dôsledku nedostatočnej kompenzácie základného ochorenia, alebo nevyhnutnej liečby v súvislosti s chorobou.

Negatívny účinok na tvorbu kostí sa zistil napr. pri liečbe glukokortikoidmi, imunosupresívami, diuretikami, antiepileptikami a H2 blokátormi.“

To znamená, že deti, ktorým bola diagnostikovaná chronická choroba obličiek, závažné metabolické, reumatologické, gastroenterologické či onkologické ochorenie, by mali mať osobitne sledovanú aj kostnú denzitu. Osteoporóza môže vzniknúť aj dôsledkom horeuvedenej chronickej terapie, často sa zisťuje najmä u detí  dlhodobo liečených Prednisonom.
Prečítajte si: Zvyšuje dojčenie riziko vzniku osteoporózy?

Diagnostika ochorenia

Komplexnú zdravotnú starostlivosť – prevenciu, diagnostiku a liečbu osteoporózy vykonáva lekár – osteológ. V detskom veku je to lekár so špecializáciou v detskej endokrinológii alebo reumatológii.

Prvý záchyt ochorenia by mal byť v ambulancii praktického lekára pre deti a dorast, ktorý by mal identifikovať rizikové deti a odoslať ich na ďalšie odborné vyšetrenia. 

Samotnú diagnostiku ochorenia už popisuje doc. Čiljaková: „Všeobecne akceptovanou metódou pri diagnostike osteoporózy v detskom veku je tzv. osteodenzitometria, pri ktorej sa vyhodnocujú odchýlky kostnej hustoty k veku a pohlaviu (tzv. Z-skóre).

Pre zníženú kostnú denzitu svedčí hodnota Z-skóre < -2, hodnoty od -1 do -2 sa považujú za hraničné. Preferuje sa celotelové vyšetrenie v kombinácii s vyšetrením driekovej chrbtice. Prístroje najnovšej generácie navyše vyšetrujú aj bočné projekcie chrbtice, čo umožňuje stanoviť skutočnú objemovú hustotu kosti.

Zároveň pri celotelovom vyšetrení vyhodnocujú percento tuku v organizme. Súčasťou osteologického vyšetrenia je aj laboratórna analýza krvi a moču.“

Toto vyšetrenie by mali absolvovať deti z rizikových skupín (spomínali sme vyššie). Ako dopĺňa doc. Čiljaková, „prevencia a včasná liečba zníženej kostnej hustoty v detskom veku zlepšuje maximálnu kostnú hustotu v dospelosti a znižuje riziko zlomenín.“ 

Liečba osteoporózy – aj injekčne?

Výhodou včasného záchytu zníženej kostnej hustoty v detskom veku je skutočnosť, že zvyčajne sa pri liečbe detí vystačí iba s prípravkami vápnika a vitamínu D.

„Len výnimočne pri ťažkej osteoporóze pristupujeme u detí k injekčnej liečbe bifosfonátmi, či kalcitonínom vo forme nosového spreja.

S novšími liečebnými postupmi (teriparatid, denosumab) nie sú v detskom veku skúsenosti, a preto sa neodporúčajú. Všeobecne platí, že najlepšie výsledky sa dosahujú pri včasných preventívnych opatreniach u rizikových detí.“
Prečítajte si: Ako deti znášajú bolesť

Hormonálne faktory pri osteoporóze

Ako sme už spomínali, osteoporóza vzniká najčastejšie dôsledkom iných ochorení. Osobitne je potrebné spomenúť endokrinologické ochorenia.

Doc. Čiljaková upozorňuje na to, že hormonálna dysbalancia vedie pomerne často k zníženej kostnej hustote a niekedy až k osteoporóze už v detskom veku. „Rizikové sú deti s diabetes mellitus 1. typu, so zvýšenou funkciou štítnej žľazy, prištítnych teliesok a nadobličiek.

Nepriaznivé výsledky kostnej hustoty dosahujú aj deti s nedostatkom rastového hormónu a oneskoreným nástupom puberty. Dôležité je podotknúť, že už samotná liečba hormonálnej poruchy čiastočne prispieva  k nárastu kostnej hmoty.

Deti s diabetom majú napr. lepšie výsledky v prípade dobrej metabolickej kompenzácie cukrovky (pri neprítomnosti obličkových komplikácií).“ Viaceré faktory sa zúčastňujú na vzniku osteoporózy u dievčat s tzv. mentálnou anorexiou.

Okrem toho, že dievčatá držia drastickú diétu (jedná sa o psychicky podmienenú poruchu príjmu potravy), úlohu zohráva aj kompenzačná hormonálna dysbalancia. Užívanie hormonálnej antikoncepcie v adolescencii môže tiež v určitej miere spomaliť nárast kostnej hmoty, zvyčajne však nie je príčinou osteoporózy.  

Je v prípade osteoporózy možná prevencia?

Súčasná medicína kladie veľký apel na predchádzanie jednotlivým ochoreniam. Zdravšia populácia, menšie náklady na liečbu, nižší príjem medikamentov – nie sú len vidinou, ale naplniteľnou realitou.

Mnohým ochoreniam sa totiž pri správnych režimových opatreniach (aspoň sčasti) predísť dá.  Čo odporúča v prípade osteoporózy doc. Čiljaková rodičom malých detí (ale v podstate nielen im)?

„Z preventívnych režimových opatrení má najväčší význam zabezpečenie denného adekvátneho prísunu vápnika a bielkovín, teda základných stavebných látok kostí.

V princípe by malo postačovať dodržiavanie zásad racionálnej výživy, 15 až 20 % denného kalorického príjmu by mali tvoriť bielkoviny. Strava by mala obsahovať 800 – 1 200 mg vápnika s ohľadom na vek dieťaťa, základným zdrojom sú mlieko a mliečne výrobky.

Pre deti odmietajúce mlieko je dobrým zdrojom tvrdý syr, 100 g obsahuje až 800 mg vápnika. Ekvivalentom je 6 – 7 dcl mlieka alebo jogurtu.

Mliečne výrobky by sa nemali kombinovať naraz s mäsom a zeleninou, nakoľko tie obsahujú látky zhoršujúce vstrebávanie vápnika. Črevná absorbcia je znížená aj pri väčšom obsahu tuku či kakaa.

Úplne nevhodné sú kolové nápoje.“ Doc. Čiljaková apeluje aj na to, aby sme nezabúdali u detí ani na vitamín D. „V našej zemepisnej šírke je potrebný denný príjem 400 až 800 IU* tohto vitamínu.

Je dôležitý pre adekvátnu mineralizáciu kostí. Všeobecne ho však potraviny obsahujú vo veľmi malom množstve, s výnimkou sardiniek, vajec a masla.

Vitamín D sa tvorí aj v koži vplyvom UV žiarenia. No v súčasnosti sa odporúča ochrana kože UV faktormi, čo znižuje jeho kožnú produkciu.

Obzvlášť v zimných mesiacoch, kedy je frekvencia slnečného žiarenia nižšia, sa po konzultácii s lekárom môže podávať deťom vitamín D vo forme kvapiek (Vigantol). Jedna kvapka obsahuje 660 IU.“

Prečítajte si: Vitamín D alebo slnečný vitamín: prečo je dôležitý?

Pohyb a ešte raz pohyb

Pre dnešné deti je typické to, že sú často celé dni zatvorené vnútri a málo sa aktívne  pohybujú na čerstvom vzduchu, čo je chyba. Doc. Čiljaková upozorňuje totiž na to, že „pre správny vývoj kostnej hmoty je podstatná aj pravidelná fyzická záťaž, nedostatok pohybu vedie k odbúravaniu kosti.

Preferované sú najmä váhonosné športy ako chôdza a beh, na kostnú denzitu však, naopak, málo vplýva plávanie či cyklistika. Ak sa deti dlhodobo venujú gymnastike či baletu, pri extrémnej záťaži môže dochádzať k zníženej hustote kostí a následnému vývoju osteoporózy.“

Rodičia by však mali dbať na to, aby boli deti pri športovaní dostatočne chránené pred zlomeninami, napr. používaním ochranných prílb, chráničov, ale tiež zakúpením kvalitných športových potrieb (napr. lyže, korčule, snowboard). Zvýšená opatrnosť platí aj pri vysokohorskej turistike, či na dovolenkách.

Adresár osteologických ambulancií a osteocentier, kde je možné vyšetriť kostnú denzitu, ako aj ďalšie informácie o osteoporóze možno nájsť napr. na www.osteoporoza.sk.

Prečítajte si: Pohyb umocňuje život
Každé dieťa (ale i dospelý) by malo mať denne vo svojom jedálničku niečo z týchto potravín:

Zdroje vápnika – mlieko, jogurty, tvaroh, syry (najmä tvrdé), smotana, tofu, strukoviny, ovsené vločky, mak, ľanové semeno, sardinky, kakao, vajíčka, zelená zelenina (pór, petržlen, špenát, kaleráb, brokolica...)

Zdroje vitamínu D – v rybách (najmä úhor, morský pstruh, sardinky, tuniak, losos, slede) a olejoch z nich, vo vaječnom žĺtku, mlieku, tučnom tvarohu, avokáde, zo syrov najviac v ementáli.

___________________________

*Jednotka IU – z angl. International Unit, je medzinárodná jednotka pre vyjadrenie množstva vitamínov rozpustných v tukoch. Jednotka 1 IU vyjadruje pre každý vitamín inú hmotnostnú jednotku, napr. pre vitamín D 1 IU = 0,025 μg. 

Hrozí osteoporóza aj vám?

Pijete málo mlieka a jete málo mliečnych výrobkov?
Fajčíte?
Pijete veľa kávy, kolových nápojov a alkoholu? (Znižujú hladiny vápnika alebo jeho vstrebávanie.)
Máte málo pohybu?
Mali ste niekedy niečo zlomené?
Máte v blízkom príbuzenstve niekoho, kto trpí osteoporózou?
Zhoršila sa vám výrazne kvalita zubov?
Ak ste žena, máte problémy s menštruačným cyklom, alebo ste už v menopauze?
Trpíte reumatoidnou artritídou, ochorením štítnej žľazy, alebo užívate kortikosteroidy?

Ak ste na väčšinu odpovedí odpovedali kladne, mali by ste sa vážne zamyslieť nad svojím životným štýlom. Osteporóza je rizikom aj pre vás.

Prečítajte si: Ako zabojovať s detskou obezitou