Odkiaľ sa u detí berie agresívne správanie?
Otázka, ktorá je stále aktuálna aj dnes, zaujímala vedcov už viac ako pred päťdesiatimi rokmi, keď sa zaoberali vplyvom pozorovaných modelov na agresivitu detí.
Z tohto obdobia pochádza aj experiment psychológa Alberta Banduru, známy aj ako experiment s bábikou Bobo.
Test pre rodičov: reagujem primerane na agresívne správanie môjho dieťaťa?
Experiment správania dieťaťa
Do výskumu sa zapojili predškoláci vo veku od 3,5 do 6 rokov. V rámci experimentu boli individuálne v miestnosti s jedným dospelým. Dieťa dostalo inštrukciu, že sa môže hrať so svojimi hračkami, zatiaľ čo na druhej strane miestnosti sú hračky pre dospelého, s ktorými sa hrať nemalo.
Medzi hračkami pre dospelého bola aj veľká gumená bábika. Časť detí pozorovala dospeláka, ktorý sa s hračkami hral bežným, neagresívnym spôsobom.
Dospelý, ktorého pozorovala druhá skupina detí, sa však správal inak – v rámci svojej „hry“ začal udierať do gumenej bábiky, kopal ju, či vyhadzoval do vzduchu. Údery komentoval aj verbálne: „kopni ho“, „daj mu jednu do nosa“.
V druhej časti experimentu výskumníci priviedli dieťa do inej miestnosti, kde malo k dispozícii množstvo zaujímavých hračiek, ako autíčka a bábiky.
Po čase však experimentátor dieťaťu povedal, že už sa s týmito hračkami hrať nesmie, pretože má prísť iné dieťa, pre ktoré sú určené.
Cieľom tejto inštrukcie bolo vyvolať u dieťaťa frustráciu. Bolo mu ale dovolené, aby sa vrátilo do experimentálnej miestnosti a hralo sa tam s akýmikoľvek hračkami – detskými, alebo aj tými, čo boli pôvodne iba pre dospelých. Výskumníci následne pozorovali voľnú hru detí.
Agresívne správanie detí neberte na ľahkú váhu!
Deti vystavené agresívnemu správaniu
Čo zistili? Deti, ktoré boli vystavené príkladu agresívneho správania oveľa častejšie prejavovali pri voľnej hre fyzickú aj verbálnu agresivitu. Opakovali násilie, ktoré pozorovali u dospelého – búchali do bábiky, hádzali ňou, kopali ju.
Zaujímavým zistením bolo aj to, že deti kopírovali agresívne správanie výraznejšie, ak dospelý, ktorého pozorovali, bol rovnakého pohlavia. Dospelí sú pre dieťa vzorom, podľa ktorého si zvnútorňuje, aké správanie je správne a akceptovateľné.
Ak mu dáme pár po zadku, je veľmi pravdepodobné, že aj ono bude svoj hnev, napríklad, keď mu na pieskovisku vezmú hračku, prejavovať tak, že druhé dieťa udrie.
Naopak, ak u neho chceme podporiť neagresívne správanie, buďme mu príkladom – napríklad vtedy, keď nás na križovatke vytočí bezohľadný vodič alebo v rade pri pokladni predbehne nevšímavý pubertiak...
Pre deti sme vzorom, pozor na to!
Zdroj: Bandura A., Ross D. & Ross S. A. (1961). Transmission of aggression through imitation of aggressive models. Journal of Abnormal and Social Psychology, 63, 575–582.