Neprospievanie dieťaťa: keď bábo nerastie tak, ako má.
Ak vaše dieťa odmieta jesť, jeho hmotnostný prírastok či výška nie sú primerané veku, je potrebné hľadať príčiny tohto stavu. Diagnóza s názvom „neprospievanie“ je aj v súčasnosti, napriek mnohým pokrokom v medicíne, stále aktuálnym problémom.
Raný detský vek
„Prvých 28 dní života dieťaťa označujeme ako novorodenecké obdobie, pričom prvých sedem dní ako užšie novorodenecké obdobie. Celkovo je toto obdobie charakterizované adaptáciou na nové prostredie. Novorodenec sa prispôsobuje novým podmienkam života. Objavujú sa funkcie, ktoré v priebehu fetálneho života boli slabo rozvinuté, alebo neboli v činnosti. Zástava placentárneho obehu vyvolá zmeny, ktoré majú najprv funkčný charakter, neskôr sú spojené s prestavbou a dozrievaním celých systémov. Objavuje sa dýchanie, prestavba cirkulácie, vzniká potreba udržať si telesnú teplotu, acidobázickú, iontovú a vodnú rovnováhu, objavuje sa trávenie, exkrečné funkcie a i. U predčasne narodených, chorých, postihnutých alebo defektných novorodencov je adaptácia sťažená podľa stupňa zodpovedajúceho postihnutiu.
Prečítajte si: Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor
Špecifiká ďalších období
Batolivé (podojčenské) obdobie – obdobie 2. – 3. roku. Dieťa sa osamostatňuje v základných životných funkciách, v chôdzi, reči, prijímaní potravy, udržiavaní čistoty a poznávaní prostredia.
Predškolské obdobie – 4. – 6. rok života. Pokračuje osamostatňovanie dieťaťa, zdokonaľovanie získaných skúseností. Dieťa je obratnejšie, túži po hre, rozprávaní, zábave. V správaní sa môže objaviť negativizmus.
Školské obdobie – 7 – 14 rokov. Potom nasleduje obdobie puberty. Škola výrazne ovplyvňuje vývoj poznania a záujmov dieťaťa. Na deti má pozitívny vplyv práca v záujmových krúžkoch a mimoškolská aktivita, obzvlášť šport. V tomto období sa prejavujú individuálne záujmy, ktorých rozvíjanie často deti orientuje na voľbu budúceho povolania.
Rast a vývin
Základnými charakteristikami detského veku sú rast a vývin. Obidva tieto procesy sú úzko späté a vzájomne sa podmieňujú. Dr. Virágová: „Rast definujeme ako kvantitatívne pribúdanie telesnej hmotnosti ako celku a jeho jednotlivých častí. Vývin predstavujú kvalitatívne zmeny spojené s diferenciáciou tkanív jednotlivých systémov s následným rozvojom ich činnosti. Dôležité je uvedomiť si, že rast a vývin nie je rovnomerný v celom detstve a môže byť ovplyvnený mnohými faktormi.“
Pod pojmom rast rozumieme nárast dĺžky a zväčšovanie hmotnosti tela a jeho jednotlivých častí. „Rast tela nie je rovnomerný a proporcionálny. Zväčšovanie dĺžky tela je podmienené rastom kostí, pričom sa mení ich tvar a štruktúra. Je regulovaný početnými vnútornými faktormi (hormóny, rastové faktory, genetická výbava – vysokí rodičia mávajú vysoké deti a naopak, a iné) a vonkajšími vplyvmi (prostredie, životospráva, fyzická aktivita, šport, výživa – pri správnej výžive deti rastú rýchlejšie, socioekonomické faktory a iné).“
Odborníkmi odporúčaným nástrojom na zaznamenávanie a hodnotenie rastu sú percentilové grafy. Viac informácií na www.rastametabolizmus.sk.
Najintenzívnejší rast je počas vnútromaternicového obdobia, pričom rast plodu do dĺžky je najintenzívnejší v prvej polovici tehotnosti a zvyšovanie hmotnosti je pomerne rovnomerné počas celej gravidity.
- fetálne – chromozómové anomálie, chronické infekcia plodu, viacplodová tehotnosť...
- placentárne – malá placenta, jej zápaly, infarkty alebo nádory placenty, odlúčenie...
- faktory zo strany matky – choroby – napr. chudokrvnosť, vysoký krvný tlak, obličkové choroby, ale i drogová závislosť – tvrdé drogy, ale aj fajčenie, kofeín, alkohol; taktiež zlé sociálne faktory, užívanie liekov, nesprávna výživa či podvýživa, chronické ochorenia...
Veľkosť
Je ovplyvnená rasovo, národnostne, geneticky. „Čo sa týka dedičnosti, je častým javom, že nízke matky majú asi o 8 % nižšie deti ako matky vyššie a ťažšie. Menší novorodenci sa rodia veľmi mladým a starším matkám, ako aj pri viacpočetných tehotnostiach.“
Novorodenecké obdobie – proporcie tela majú svoje osobitosti – veľká hlava, pomerne dlhý trup a krátke končatiny
Dojčenský vek – najintenzívnejší prírastok je počas prvých troch mesiacov života, neskôr sa spomalí. Dieťa nemusí priberať každý deň. Normálna pôrodná hmotnosť sa v 4. mesiaci zdvojnásobí a okolo 1. roka strojnásobí. Novorodenci s nízkou a nadmernou hmotnosťou vážia a merajú vo veku 1 roka približne ako ostatné deti. Dojča za prvý rok svojho života narastie asi o 25 cm.
Batolivý vek – dieťa ročne priberie asi 2 kg , v 2. roku vyrastie približne o 11 cm a v 3. roku o 9 cm. V tomto veku sa uzatvára veľká fontanela a končí prerezávanie mliečnych zubov.
Školský vek – typická preň je pomalá intenzita rastu (cca 5 – 6 cm a 2 – 4 kg ročne), relatívne rýchlejšie rastú končatiny ako trup a hlava.
(Ne)prospievanie najmenších
Samotné prospievanie závisí od mnohých faktorov. Ako pripomína Dr. Virágová, niektoré z nich je možné ovplyvniť, niektoré však nie. „Prospievanie pomerne významne ovplyvňuje stravovanie. Obzvlášť je dôležité v v dojčenskom období, a keďže najvhodnejším zdrojom potravy v tomto veku je materské mlieko, deti, ktoré sú dojčené, zvyčajne prospievajú. Ak však matka nemá mlieko alebo ho nemá dostatok, je odkázaná na umelú výživu.
Druh a množstvo umelej výživy však nemusí byť najvhodnejšie pre daný organizmus dieťaťa. Preto deti kŕmené umelým mliekom bývajú častejšie pacientmi gastroenterologických ambulancií, a pre neprospievanie sa hľadajú aj iné možné príčiny. Ale je potrebné povedať, že celkovo prospievanie ovplyvňujú aj ďalšie systémové problémy, okrem tráviacich aj cirkulačné, respiračné, endokrinologické, imunologické...“
Príčiny
Pátrať po príčinách toho, prečo dieťa odmieta jesť, prečo je neustále choré, slabé, unavené..., nie je jednoduché. K neprospievaniu môžu viesť viaceré faktory, ktoré sa môžu rozvinúť v ktoromkoľvek vekovom období. Sú to napr. chromozomálne anomálie, poruchy hormonálneho systému (napr. štítnej žľazy), choroby súvisiace s metabolizmom (cukrovka, cystická fibróza, celiakia), chronické choroby pečene, obličiek; v ojedinelých prípadoch aj psychické poruchy.
Prečítajte si: Priberanie dojčeného dieťatka
Štatistiky však poukazujú na to, že vo väčšine prípadov je hlavnou príčinou neprospievania detí znížený príjem potravy. Objavujú sa aj prípady, kedy sa na neprospievaní dieťaťa podpisuje nevyhovujúca výživa, prípadne nedostatočná starostlivosť, v horších prípadoch týranie detí.
Pri posúdení zdravotného stavu dieťaťa je potrebné zistiť možný výskyt vrodených vývojových chýb, prekonané infekcie, možné alergie. Nezanedbateľné nie sú ani informácie o absolvovaní povinného očkovania, či správy o tom, ako prebiehal prenatálny vývoj dieťaťa počas tehotenstva, alebo či sa prípadne nevyskytli komplikácie pri pôrode.
Ako zistiť, že niečo nie je v poriadku?
Medzi prejavy neprospievania dieťaťa patria zníženie hmotnosti, rovnako ako pomalší prírastok hmotnosti, ktorý nezodpovedá veku dieťaťa; ďalej spomalenie rastu. Dôležitým ukazovateľom sú taktiež zmeny v psychickom vývoji, napr. oneskorenie reči, vývoja motoriky. Rodičia by mali sledovať, ako sa dieťa prejavuje pri prijímaní potravy, do akej miery sa uňho objavujú hnačky, zápcha, či nemá príznaky dehydratácie (suchá pokožka, u dojčiat priehlbinka vo fontanele).
Nepodceňovať...
Aby sa dieťa mohlo správne vyvíjať, musí mať uspokojené najdôležitejšie telesné, psychické a sociálne potreby. Ak to tak je a dieťa má napriek tomu príznaky, ktoré nasvedčujú, že jeho zdravý vývin a rast sú ohrozené, rodičia by nemali váhať s kontaktovaním odborníka. Ako pripomína Dr. Virágová: „Je vhodné, aby s neprospievajúcim dieťaťom pravidelne navštevovali poradne, eventuálne rizikové ambulancie, pretože len pod správnym lekárskym dohľadom je možné konkrétnemu dieťaťu napomôcť, aby jeho vývin, telesný ale aj duševný, napredoval správnym smerom.“
Aby dieťa prospievalo:
- prijíma optimálnu výživu vzhľadom na vek, energetické potreby a ochorenie,
- má zabezpečený optimálny prísun vhodných tekutín,
- žije v prostredí vyhovujúcom zdravému rastu a vývinu.
Môže vás zaujímať: Gastroezofageálny reflux (GER) u detí