Moje dieťa je domased
Nedostatky v oblasti motoriky, poruchy správania a koncentrácie u detí odborníci často pripisujú nedostatočnému pohybu a chýbajúcim sociálnym kontaktom.
Prečo dieťa nechce ísť von?
Sotva príde domov zo školy, zalezie do svojej izby, kde mu spoločnosť robia jeho komixy a Star Wars figúrky, prípadne sa presunie pred televízor alebo počítač. A takýto program má až do večera.
„Choď sa aspoň na chvíľu zahrať von, za kamarátmi!“ pokúša sa svojho syna presvedčiť ustráchaná mama. Je otázne, či možno takouto vetou presvedčiť malého profesionálneho domaseda.
S chlapcami a dievčatami, ktoré si najradšej doma kreslia, hltavo „žerú“ knihy o koňoch alebo sedia za počítačom? Ťažko skúšaným rodičom treba poradiť len jedno: zachovať si pevné nervy, využívať humor a svojmu dieťaťu podať pomocnú ruku.
To je to najdôležitejšie. A najmä – neslúžiť permanentne ako animátor a nechrliť dobre mienené ponuky na zábavu jednu za druhou.
Vaše dieťa má dušu introverta, ktorá netúži po hlučnej spoločnosti a množstve kamarátov. Jednoducho ho nenadchne pobehovanie vonku s rovesníkmi, hry na naháňačku alebo účasť na hromadných detských oslavách...
Raj preňho bude jeho súkromie. A najobľúbenejšia miestnosť v byte – detská izba. Do nej sa bude utiekať po príchode domov zo škôlky či školy a nebude pritom potrebovať ani vás, ani žiadnych iných spoločníkov.
Domasedi si prosto vystačia sami. Podľa odborníkov je to však normálne. Pokiaľ dieťa prospieva nemusíte mať žiadne obavy. Čo vás však, ako rodičov, môže občas potrápiť, sú otázky okolia:
„A prečo sa váš synček s nikým nechce hrať? On bežne tak málo rozpráva?“ Čo povedať? Reagujte pokojne, lebo pokiaľ je vaše dieťa šťastné – hoci i sediac na vašich kolenách, nie je dôvod robiť si starosti.
Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce hrať s inými...
Rodičia su pre deti vzorom
- Koľko času denne venujem pohybu?
- Ako často idem von na čerstvý vzduch?
- Ako často používam bicykel namiesto auta, ak treba nakúpiť alebo na cestu do práce?
Často pri takomto sebahodnotení vyjde najavo, že rodič je rovnaký domased ako jeho dieťa. Deti sa totiž orientujú podľa svojich rodičov. Ak majú dospelí neustále zapnutý počítač či televízor, alebo sú zahrabaní v knihách či časopisoch, niet divu, že sa bude dieťa správať tak isto.
Rodič je totiž pre dieťa merítkom a vzorom. Rovnako sa nemožno čudovať, že dieťa len s nevôľou a nepochopením reaguje na skutočnosť, že mu rodičia vyčítajú to, čo oni sami robia denno-denne.
Prečítajte si: 10 tipov, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu nájsť si kamaráta!
Choďte von spoločne s dieťaťom
Aby ste prinútili dieťa k pobytu vonku a k pohybu, potrebujete urobiť dve veci: ísť s ním a vymyslieť mu nejaký program. Pravdepodobne čoskoro zistíte, že vonku sa dá s dieťaťom zažiť skutočne veľa zábavy a okrem toho načerpať energiu i dobrú náladu.
Čím skôr si dieťa zvykne chodiť von a pohybovať sa tam, tým samozrejmejšie to preň bude a pobyt vonku sa preň stane skutočnou potrebou. Pre vás a vaše dieťa je dôležité zaintegrovať pohyb do každodenného života:
Ktoré trate sa dajú zvládnuť pešo a neskôr na bicykli? Ktoré trasy sú pre dieťa vzrušujúce a sú viac ako len obyčajné kráčanie? Pokúste sa urobiť z každej prechádzky malé dobrodružstvo a najmä sa nenáhlite.
Využite radšej čas, ktorý môžete stráviť s dieťaťom vonku zmysluplne a zahrajte sa s ním nejaké hry, prípadne sa len tak spolu rozprávajte. Z prechádzky sa môže zároveň napínavá honba za pokladom, voňavá cesta po tržnici alebo dobrodružný pochod lesom.
Prečítajte si: Pohyb umocňuje život
Čo sa skrýva za nevoľou dieťaťa chodiť von?
Vtedy treba dieťa pozorne počúvať a opatrne sa pokúsiť zistiť príčiny takéhoto stavu. Nemôže byť šikanované inými deťmi, nepohádalo sa s najlepším kamarátom alebo nemá iné problémy, od ktorých sa chce odpútať pomocou kníh alebo počítačových hier?
Aby na to dospelí prišli, musia byť veľmi empatickí. Na jednej strane je dôležité akceptovať potrebu dieťaťa stiahnuť sa do úzadia, na druhej strane musia signalizovať, že sú tu na to, aby dieťaťu pomohli tento stav prekonať.
Čím je vzťah medzi rodičmi a dieťaťom dôvernejší a láskyplnejší, tým ľahšie sa dá v rozhovoroch prísť na možnú príčinu utiahnutosti dieťaťa.
Dieťa potrebuje aj čas na odpočinok
Pre ne je čas strávený v detskej izbe s knihou, modelom lietadla alebo pri počítači jednoducho oddychovým časom, kedy naberajú energiu a relaxujú.
Pozorne sledujte svoje dieťa, či skutočne trávi priveľa času samo so sebou a najmä u školákov majte na pamäti, že keď prídu domov, majú už za sebou ťažký „pracovný“ deň. Vyučovanie, konfrontácia so spolužiakmi a učiteľmi bývajú namáhavé – napokon, aj vy sami sa po skončení pracovného dňa pravdepodobne cítite presne tak isto.