Mamy radia mamám: Obliekate chobotničku?
Obliecť malé dieťa môže byť niekedy poriadne ťažké. Najmä ak pri tom plače a vzdoruje.
Lukáško neznáša obliekanie, obúvanie, a je mu jedno, či je to ráno z pyžamka do teplákov, alebo mu jeho mama potrebuje obliecť niečo slušnejšie. Dokonca plače aj keď ho balia do plienky po kúpaní. Má rok a pol a jeho mame to neuveriteľne komplikuje život. Životaschopný chlapček by najradšej behal bosý, lebo keď má niečo obuté, vždy sa to snaží dať z nožičiek dole, ak mu to nejde, dokáže sa poriadne nahnevať. Ako je možné 1,5-ročnému dieťaťu vysvetliť potrebu obliekania a obúvania?
Ako obliekať dieťatko?
Takto poradili mamičky:
Pri obliekaní používam fintu
Ahoj Romana, neviem, čo všetko z nasledujúcich mojich tipov si už skúšala, ale napíšem ti, čo zaberá u nás... V prvom rade, pri obliekaní som sa s deťmi rozprávala už od narodenia, vysvetľovala som im, čo im obliekam, opisovala som, čo majú nakreslené na oblečení, napodobňovali sme zvieratká a ovoniavali kvietky...
Pri obliekaní používame rôzne zvuky ako sú: šup, šmyk, cvak..., ale najviac nám zaberá vláčik. Kým ručičku alebo nožičku „presúvame“ cez rukáv alebo nohavicu, robíme š-š-š, a keď ručička vykukne z rukávika von, zahúkame, akože vláčik vyšiel z tunela.
Pri prebaľovaní používam u dcérky fintu s dvoma plienkami, jednu drží v ručičkách a pritom si rozprávame rozprávku o zvieratkách, ktoré sú nakreslené na plienke, ktorú „za jazdy“ vymýšľam a medzitým zapíname druhú plienku na zadočku, prípadne jej dám „strážiť“ krém.
Alebo si spievame pesničky, pri ktorých sa niečo ukazuje ručičkami. A ešte mi napadlo, ak sa ráno prezliekajte spolu, nech ti malý pomôže vybrať oblečenie a ty zase pomôžeš jemu, nech ti obuje papuče a ty obuješ jemu, aby získal pocit, že obliekanie je zábava.
Takto v podstate riešim všetky činnosti počas dňa, ktoré „musíme“ absolvovať (čistenie zúbkov, umývanie vlasov, často aj papanie...) Takže prajem ti veľa trpezlivosti, keď si budeš pokojne stáť za svojím, verím, že sa to prelomí a synček začne obliekanie akceptovať.
Gréta, Adrianko (4 roky), Rachelka (1 a ½ roka)
Prvé kúpanie, prebaľovanie, dojčenie, obliekanie...
Viem, ako uľahčiť jeho obliekanie
Milá Romana, zdieľam tvoje pocity. Môj syn má rok a pol a mám s ním rovnaký problém. Ale už som prišla na pár „fintičiek“, ako si uľahčiť život pri jeho obliekaní, vyzliekaní.
Pri vyzliekaní pomáha, keď mu poviem, nech si dá dole aspoň ponožky. Keďže mu to ide pomerne ľahko, má z toho radosť. Keď si nevie dať dole nohavice sám, rozčúli sa.
Ale keď sa ma pridŕža, pomáham mu a vtedy si vie z nich nôžky vytiahnuť sám. Alebo mu stiahnem nohavice po členky, zdvihnem ho a poviem mu, aby kopal nohami. To je preňho „sranda“ a nohavice sú rýchlo dole.
Pri obliekaní to bola katastrofa. No keď mu s nadšením hovorím (ale s veeeeeeľkým nadšením), že ideme von a bude tam havo (potrebné je opísať ho zaujímavo a povedať, čo asi vonku havo robí) alebo auto či inak odpútam jeho pozornosť, nechá sa obliecť.
Pomáha aj menovanie zvieratiek a ich hlasné napodobňovanie. Aj autíčko, či iná hračka v ruke, ktorú si môže zobrať so sebou von, spraví zázrak. Deti teší, keď môžu spolupracovať.
Takže keď sa chystáme von, poviem mu, aby priniesol svoje topánočky, alebo mikinku, či iné a rád to urobí. S prebaľovaním zatiaľ bojujeme. Miluje behať holý po byte. Po kúpaní sa ho snažím čo najrýchlejšie obliecť. Čím dlhšie behá nahý, tým väčší je cirkus pri obliekaní.
Dlho som „nervačila“ aj s ponožkami. Za deň si ich dal dolu nespočetne veľa ráz a behal bosý. Chvíľu som ho nechala vždy tak a potom som mu ich obula späť.
Trvalo to dlho, ale asi tým, že som mu ich vytrvalo obúvala vždy späť, po čase prestal. Sem-tam sa prihodí, že si ich dá dole, ale teraz už málokedy. No moje úspechy striedajú nové a nové výmysly a neplechy môjho drobca.
Takže to chce veľa trpezlivosti. Momentálne hľadám tie správne argumenty, prečo je vonku čapica osožnejšia na hlave než na zemi. Veľa, veľa trpezlivosti a úspechov v odevno-obuvnom boji. Držím palce.
Obliekanie bábätka: staňte sa šampiónom v tejto disciplíne!
Veronika, Maxim (1 a 1/2 roka)
Pri obliekaní to chce len trpezlivosť
Milá Romana, chobotničky máme aj my doma. Presne poznám ten pocit a stav, keď sa človek ponáhľa k lekárovi alebo do škôlky a ,,chobotnička“ nie a nie spolupracovať.
Moja rada nie je síce všeobecne platná, ale u nás zabrala, a hoci už má môj syn 5 rokov, nájdu sa chvíle, keď treba niektorý z našich triumfov vytiahnuť – a zaberie.
Keď bol menší, pri obliekaní a vyzliekaní sme sa hrali s nožičkami, ručičkami, vymýšľala som mu rôzne pesničky typu: Jedna rúčka, druhá rúčka, potom krk a hlavička..., pritom som mu tancovala s nožičkami alebo som jeho pozornosť upriamovala na hru s hlavičkou a pod.
Piesne nedávali veľký zmysel (slovenskí textári by sa asi za hlavu chytali), ale pre malého boli hravé a hlavne boli o ňom, o jeho telíčku. Takéto vyzliekanie a obliekanie síce trvalo o pár minút dlhšie, ale vždy som sa naň mohla spoľahnúť.
Chcelo to len trpezlivosť. Niekedy som Maťkovi dovolila vybrať si oblečenie (samozrejme len doma), vtedy sa obliekal veľmi rád a všade sa chválil svojím výberom. Teraz, keď je môj syn väčší a nechce sa mu obliekať do škôlky, volíme formu súťaže: ,,Kto bude prvý oblečený?“
Samozrejme, že ho musím nechať niekedy vyhrať, aby ho neustále prehry neznechutili. Keď vyhrá, môže dostať odmenu. Aj keď pre toho nášho je odmenou samo víťazstvo. Želám vám obom, aby sa vaše strasti s obliekaním čím skôr vyriešili a aby z neho bola už len zábava.
Mária, Matej (5 rokov), Karolínka (5 mesiacov)
Starostlivosť o novorodenca v kocke
Na obliekanie treba vystihnúť vhodný moment
Milá Romana! Mám dcérku v podobnom veku ako je tvoj synček a tiež som postupne zaznamenala jej čoraz častejšiu nechuť dať sa obliecť. Väčšinou sa to prejavuje ráno pri obliekaní svetríkov, mikín, nohavíc na traky alebo niekedy večer do pyžamka.
Začala som si to lepšie všímať a zistila som, že sa hnevá, lebo ju vytrhnem z nejakej aktivity, obliekanie je komplikované, dlho trvá a zvlášť jej prekáža nasúvanie svetrov cez hlavu, alebo...
Jednoducho niekedy nemá náladu. Teraz to skúšam tak, že skúsim vystihnúť vhodný moment a prihováram sa jej a vysvetľujem, že sa treba obliecť, že teraz obliekame jednu ručičku, potom druhú, a potom ponožky na jednu nožičku...
Čo najviac sa snažím obliekať ju jednoducho, žiadne prílišné zapínania a zdĺhavé ozdôbky. Áno, detičky sú najradšej nahé a občas je dobré nechať ich užiť si to. J
a to robievam tak, že po vykúpaní a poriadnom osušení ju nechám trochu si pobehať po byte, zároveň si prevetrá zadoček, aby nebol zaparený po celom dni v plienkach.
Ale potom už treba dať plienočku aj pyžamko, či sa to slečne páči, či nie. Niekedy je to trochu nasilu, ale v poslednom období mám pocit, že už sa oveľa menej pri obliekaní vzpiera, že začína chápať túto potrebu.
Martina, Katarína (19 mesiacov)
Nechajte pri obliekaní dieťaťu voľnosť
Hoci mám doma veľkú parádnicu, ktorá sa vcelku rada oblieka aj necháva obliecť, u nás býva problém s prebaľovaním a obliekaním po kúpaní.
Počas dňa sa Martinka nechá obliecť, lenže vopred jej musím ukázať, čo jej chcem obliecť, samozrejme s komentárom, že ockovi sa bude v tých či oných šatôčkach páčiť najviac na svete a potom je zvyčajne spokojná.
Dokonca keď chce ísť von, sama si prinesie bundičku a tak viem, že sa už doma nudí a chce ísť na prechádzku.
Problémom však u nás je obliekanie po prebaľovaní a večer po kúpaní. To priznávam, som s nervami na konci. Z dieťaťa sa stáva chobotnička, ktorá vrieska, kope a dokonca aj škriabe, len aby mohla behať bez akéhokoľvek kúska oblečenia.
Vždy ju nechám, hoci teraz, v zimnom období, je to vždy len na krátky čas. Podľa môjho názoru je dôležité nechať aj dieťaťu voľnosť, čo i len na krátku chvíľu, aby si mohlo svoju radosť vychutnať.
Preto, ak sa nikam neponáhľaš a tvoj synček protestuje, vyzleč bundu, topánočky a zostaňte doma. Samozrejme, skús mu situáciu do detailov vysvetliť, aby vedel, prečo sa na ihrisko nedostane. Myslím, že tvoj drobček si to nabudúce rýchlo rozmyslí.
Petra, Martinka (19 mesiacov)
Prečítajte si: Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci