Malé - veľké problémy našich predškoláčikov II.

Malé - veľké problémy našich predškoláčikov II.
6.10.2009 v kategórii Dieťa, autor Martina Schmidová, foto: istockphoto.com

Pokračovanie článku Malé - veľké problémy našich predškoláčikov. Na vaše otázky odpovedá učiteľka MŠ Martina Schmidová.

Aj malý problém dokáže spôsobiť veľké premýšľanie a hľadanie odpovedí. Na niektoré otázky vám hľadanie východiska uľahčíme.  Prinášame vám druhú časť malých-veľkých problémov predškolákov.

PROBLÉM 1:
„Pravidelne sa mi stáva, že keď prídem pre syna do škôlky, je úplne nevhodne oblečený, ak sa zmení počasie. V teplom počasí behá úplne spotený po dvore, pretože hrá futbal v dvoch vrstvách oblečenia a naopak, v chladnom počasí je iba v tričku. Pritom vždy nechávam náhradné oblečenie pre prípad teplotnej zmeny... Inak som so škôlkou a učiteľkami spokojná.“

Martina Schmidová, učiteľka MŠ:
Ťažko sa mi reaguje na tento list. Asi som mala zatiaľ šťastie na materskú školu, v ktorej pracujem, a ktorú poznám. Deti na von obliekame vždy primerane na aktuálne počasie, respektíve, deti, ktoré sa obliekajú samy pred odchodom zo škôlky, kontrolujeme. Budem stavať na tom, že ste, ako píšete, s učiteľkami spokojná. Skúste trošku vinu zvaliť na syna, a povedzte im, že ho treba skontrolovať, čo si oblieka, lebo si dáva na seba viac vrstiev. Nezabudnite pripomenúť, že má v skrinke oblečenie, keby bolo teplo, lebo sa veľmi potí a potom máva potničky, ktoré ho svrbia. Nestavajte slová ako rozkaz, ale ako prosbu.

PROBLÉM 2
„Môj trojročný syn okrem obedňajšieho dvojdecového pohárika čaju nevypije v škôlke ani glg – hanbí sa vypýtať si, a keď mu niekto neponúkne, zostane smädný. A tak, keď pre neho idem, nesiem pollitrovú fľašu vody, ktorú vypije na jeden hlt. Snažila som sa to učiteľkám naznačiť, ale nič sa nezmenilo... ani neviem, nakoľko ich s tým môžem otravovať – veď majú na starosti 20 detí. Či mám viac tlačiť na syna, aby bol samostatnejší – dokáže to vôbec takto malé dieťa?“

Martina Schmidová, učiteľka MŠ:
Na stretnutí rodičov kľudne navrhnite, že by sa deťom mohol spraviť pitný režim. Sú škôlky, kde okrem čaju, kakaa alebo malinovky podávanej k jedlu majú deti zakúpenú samočapovaciu termosku v triede s umelými pohárikmi a pijú podľa vlastnej potreby. Viesť dieťa k samostatnosti je ale určite to najlepšie. Vaše dieťa dokáže veľa vecí, tak určite zvládne veľmi ľahko vypýtať si piť alebo si pri obede sám vypiť pohár. Skúste mu aj doma pri obede položiť pohár pri tanieri, keď dojedá ako v škôlke, so slovami, keď dopapáš, kľudne sa napi, to je tvoj pohár.

PROBLÉM 3:
„To nie je ani problém – iba moja zvedavosť. Syn veľmi nerád kreslí a doma nekreslí vôbec. Na kreslení v škôlke má však prekvapujúco pekné výkresy. Pýtala som sa pani učiteľky, či mu s kreslením pomáha, povedala, že iba slovne, tak ako ostatným... ako to tie pani učiteľky dokážu?“

Martina Schmidová, učiteľka MŠ:
Keď som bola malá, nechcela som doma skoro nič jedávať, ale u susedky, ktorá mala tri deti, som bez odvrávania zjedla všetko z taniera. Sila kolektívu je niekedy prekvapujúca. Niekedy na tom ani nemá toľko zásluh pani učiteľka, ako sa na prvý pohľad zdá, ale v skupine sa všetko robí lepšie. Druhá vec, ktorá môže ovplyvňovať dieťa v činnostiach, je hodnotenie. Doma má pochvalu „len“ od mamičky či otecka, ale v škôlke vidí jeho prácu nielen jedna učiteľka, ale aj celá skupina kamarátov. Tretím artiklom je vzdelanie učiteľky, vhodný prístup a motivácia získaná praxou s deťmi, ktorú rodič nikdy nedosiahne.

 MALÉ RADY:

  • majte pre syna v izbe vždy nachystaný papier a ceruzky. Niekedy sa detské „chute“ tak menia, že to ani nepostrehneme. Možno nechce kresliť tento mesiac, ale o ďalší mesiac sa to môže zmeniť.
  • ak niečo doma nakreslí, nezabudnite ho pochváliť, a výtvor si niekam zaveste (magnetmi na chladničku).
  • keď máte možnosť, prihláste ho do prípravného ročníka do ľudovej umeleckej školy alebo do záujmového krúžku (od 6 rokov).

 

PROBLÉM 4:
„Moja štvorročná dcérka sa v škôlke začala zrazu pravidelne počas popoludňajšieho spánku pocikávať, hoci už vyše roka s tým problémy nemala. Doma sa jej to však nestáva. Učiteľky v škôlke sú nevrlé, čo s tým?“

M. Schmidová, učiteľka MŠ:
Určite ste si už v knihách niečo o pomočovaní detí v predškolskom veku zistili, tak vám nebudem rozpisovať teóriu, ale pomôžem na základe nami vyskúšaných praktických metód. Pomočovanie môže byť psychického rázu alebo je ovplyvnené zdravotným stavom, emóciami z prežitého, nevhodným nácvikom... Určite však navštívte odborníka, ktorý vylúči možný zápal močového mechúra, menší močový mechúr alebo iné zdravotné ťažkosti, ktoré by ovplyvňovali močenie počas spánku. Ak sa po polročnom období sucha objaví pomočovanie, hovoríme o euréze. Za poruchu sa však pokladá až po prekročení piateho roka života. Potešujúce je, že sa tie to problémy stratia a samé upravia.

Iba desať ľudí z tisíc máva problémy aj v dospelosti. Zvážte spätne všetky zmeny, ktoré mohli spôsobiť, že sa dcérka pri spánku nekontroluje. Pozorujte súvislosti a predchádzajúce situácie, ktoré by mohli spôsobiť v spánku pomočovanie. U detí je spúšťačom aj banalita (zmena v domácnosti, ktorá sa dieťaťa citovo dotkla, sťahovanie, vzťahy s deťmi alebo jednou z učiteliek...) Porozmýšľajte, kedy pomočovanie nastalo a čím asi tak mohlo byť spustené, alebo či sa dcérka nezačala inak správať. Napr. silný zážitok, nová učiteľka alebo nové dieťa v škôlke. Nejaký konflikt, strata, ale i kladné silné zážitky... Je veľmi veľa možností, ktoré mohli spôsobiť pomočovanie. Snažte sa prísť na chybu a odstrániť ju.

Deti, ktoré sa v škôlke počas spánku pocikávajú, nesmú byť za tento prečin karhané, vysmievané alebo obviňované. Skôr pochválené, keď budú „sucho“ spať. S učiteľkami sa však porozprávať musíte. Niekedy pomôže, ak len dozrú na to, že po obede takéto dieťa nevypije celý dvojdecový pohárik, ale len deci. Určite musia dať pozor na to, aby sa pred spánkom vymočilo a podľa možností, keď uvidia, že sa dieťa v postieľke počas spánku začne viac prevaľovať, nechať ho vycikať aj počas spánku. Násilné budenie by neprospievalo dieťaťu a okrem toho by si mohlo zvyknúť na pomoc druhého, naučí sa močiť v polospánku.

Možnou príčinou môže byť aj zlé umiestnenie postieľky, ktoré nemusí dieťaťu vyhovovať. Aj napríklad ponožky, ktoré dieťa nosí doma počas spánku, môžu byť príčinou. Alebo mu môže chýbať hračka, s ktorou doma spáva... Učte dieťa striedavo zastavovanie a spúšťanie moču. Posilňujte svaly zvierača. (pomôcka na vysvetlenie: striedavé púšťanie vody a opätovné zastavovanie) Nekomentujte deň, keď sa dieťa pociká. Pre neho je dostačujúca hanba, keď sa musí postaviť z mokrej postele pred ostatnými deťmi. Jednoducho mu do skrinky nachystajte druhé pyžamko a príliš nekomentujte, čo sa stalo. Dieťa potrebuje citovú podporu, lebo akékoľvek metódy bez nej sú zbytočné. Nečakajte zázraky na druhý deň, ide totiž o dlhodobú záležitosť.

PROBLÉM 5:
„Dieťa nechce chodiť v škôlke na toaletu s ostatnými deťmi a nemôže vykonať potrebu nikde inde než doma.“

M. Schmidová, učiteľka MŠ:
„Pri takomto probléme sme sa dohodli s mamičkou, aby prišla po obede do škôlky a aj ona aj pani učiteľka oboznámili dieťa s toaletou. Potom sme dieťa púšťali na toaletu, len keď bola prázdna, bez ostatných detí. Najviac nám pomohlo, keď sme v našom prípade malej slečne kázali z domu doniesť bábiku a tú sme dávali sedieť na záchod vedľa nej. Pustili sme tečúcu vodu do umývadla a pri tomto zvuku sa chtiac alebo nechtiac spustí močenie bez psychického zadržiavania. Párkrát sme postup museli zopakovať, ale úspech bol zaručený.“