Jednorazové versus látkové plienky – vplyv na zdravie bábätka
Detské plienky prešli za dobu svojho používania mnohými premenami. Klasické bavlnené plienky používalo na celom svete mnoho generácií mamičiek. Moderná doba však priniesla vznik jednorazových plienok, ktoré kvôli ich komfortnosti v súčasnosti používa väčšina rodičov.
Zadoček ako broskyňka: STOP plienkovým nepríjemnostiam!
Aj tie sa však od čias svojho uvedenia na trh radikálne zmenili. Zatiaľ čo prvé jednorazovky boli vyrobené z celulózy, na začiatku osemdesiatych rokov sa na trh dostali papierové plienky s vysoko absorpčným jadrom.
Práve tie priniesli so sebou nové možnosti. Papierové plienky sú dnes tenšie, ľahšie a odvádzajú vlhkosť tak rýchlo ako žiadne iné plienky v minulosti. Výrobcovia do nich navyše pridávajú kozmetické prípravky, aby zvýšili komfort detskej pokožky, ale aj rôzne farbivá a parfumy.
Chemické zaťaženie jednorazových plienok však u rodičov vyvoláva otázky, či sú novodobé plienky pre deti naozaj tým najlepším riešením a či sa s nimi nespájajú určité zdravotné riziká.
Prečítajte si: Zaparený zadoček: môžu za to mandarínky?
Čo je plienková dermatitída?
Kontaktná dermatitída v plienkovej oblasti predstavuje aj dnes najčastejšiu zdravotnú komplikáciu, ktorá s nosením plienok súvisí. Vo všeobecnosti ide o zápalové ochorenie kože, ktoré sa prejavuje širokým spektrom príznakov, od začervenania až po vyrážky (Scheinfeld, 2005).
Mnoho mamičiek sa obáva používania jednorazových plienok pre obsah chemikálií, ktoré považujú za príčinu vyrážok. Pravdou však je, že výskyt vyrážok v plienkovej oblasti a ich závažnosť za posledné roky výrazne klesli aj vďaka používaniu jednorazových plienok (Adam, 2008).
Hoci jednorazovky môžu obsahovať chemikálie, tie, podľa uvedenej štúdie, nie sú hlavným dôvodom vzniku kontaktného zápalu a vyrážok.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré spôsobujú zápaly kože v plienkovej oblasti. Za tie hlavné sa považuje vlhkosť, zvýšené pH a biochemické iritanty, teda látky dráždiace pokožku (Berg, 1988).
Ak je detská pokožka dlhšie vystavená vlhkosti v plienke spôsobenej močom, dochádza k narušeniu mechanickej bariéry, ktorú predstavuje koža.
Odpadové produkty, ktoré z moču na plienke vznikajú, zvyšujú pH a tým dráždia pokožku. Kombináciou oboch procesov sa stáva detská pokožka zraniteľná a odpovedá zápalom.
Jednorazové plienky sa dnes vyrábajú tak, aby dokázali v priebehu niekoľkých sekúnd odstrániť moč, čím výrazne obmedzujú vlhkosť. Vďaka tomu dokážu vzniku zápalu kože, spôsobenému vlhkosťou v plienkovej oblasti, úplne zabrániť alebo aspoň znížiť závažnosť tohto ochorenia (Adam, 2008).
Štúdie v osemdesiatych rokoch minulého storočia porovnávali účinnosť novodobých plienok s vysoko absorpčným jadrom obsahujúcim polyakryláty sodíka, celulózové plienky a klasické látkové plienky. Zamerali sa na to, ako plienky zabraňujú vzniku vlhkosti a poklesu ph pokožky.
Plienky s vysoko absorpčným jadrom vyšli v porovnaní ako najlepšie – výrazne znižovali vlhkosť a ph pokožky udržiavali vo výške blízkej normálu (Campbell a kol., 1982).
Bohužiaľ, chýba výskum, ktorý by s novodobými jednorazovkami porovnával novodobé látkové plienky. Tie sa v súčasnosti vyrábajú z rôznych materiálov, ktoré sú veľmi savé a zároveň znižujú pocit vlhkosti vnímaný bábätkom.
Kvasinková infekcia spôsobená jednorazovými plienkami?
Pri podrobnom vyšetrení dermatitídy sa často potvrdí, že ide o kvasinkovú infekciu. V teple a vlhku majú plesne ideálne podmienky na rozmnožovanie.
Moderné jednorazové plienky nemajú takú dobrú priedušnosť ako staršie celulózové jednorazové plienky alebo plienky bavlnené. Príčinou je, že ich jadro je vyrobené z polyakrylátových polymérov.
Tie dokážu na seba naviazať tekutinu až 80-krát ťažšiu ako je ich hmotnosť, čo však vedie k zníženej priedušnosti. Z hľadiska prevencie kvasinkových infekcií je dôležitá priedušnosť plienky, a to aj v prípade jednorazových, aj látkových.
Výskum hovorí, že plienky, ktoré umožňujú vetranie plienkovej oblasti, znižujú riziko premnoženia kvasiniek až o 50 percent (Akin a kol., 2001). Tiež pomôže, ak dieťa často prebaľujete a nechávate ho časť dňa aj bez plienky, aby sa koža odvetrala.
Prečítajte si: Život ako v bavlnke: aby koža dieťaťa bola v poriadku
Zápaly močových ciest u dievčat spôsobené plienkami
V posledných rokoch sa veľa diskutuje o súvislosti medzi vysoko absorpčnými jednorazovými plienkami a zápalom dolných močových ciest u dievčat.
Štúdia z roku 2010 poukázala na to, že dievčatám, ktoré boli prebaľované do vysoko absorpčných plienok hrozí vyššie riziko vzniku infekcie dolných močových ciest ako tým, ktoré nosia plienky bavlnené alebo klasické jednorazové s celulózou.
Dôvodom je, podľa spomínanej štúdie, znížená priedušnosť v porovnaní s celulózovými jednorazovými plienkami alebo plienkami z bavlny. Nedostatočne odvetrané prostredie vytvára vhodné podmienky pre množenie baktérií, ktoré môžu spôsobiť infekciu dolných močových ciest.
Z tohto dôvodu sa odporúča najmä u dievčat používanie jednorazových plienok, ktoré sú dostatočne priedušné (Fahimzad,Taherian a kol., 2010). Riešením môže byť aj prechod na bavlnené plienky a, samozrejme, časté prebaľovanie spojené s vetraním pokožky.
Prehrievanie semenníkov u chlapcov
Medzi mamičkami chlapcov sa šíria obavy, že jednorazové plienky spôsobujú prehriatie semenníkov a môžu v budúcnosti ohroziť ich pohlavné funkcie. Teplota semenníkov by mala byť mierne nižšia ako teplota tela, aby tvorba spermií prebiehala bez problémov.
Aj v tomto smere sa snažili lekári zistiť, či sú obavy rodičov opodstatnené. Zatiaľ čo štúdia z roku 2000, ktorá sa venovala zaznamenávaniu teplôt semenníkov 48 chlapcov v rôznych druhoch plienok poukázala na možnosť zvýšenej teploty semenníkov pri jednorazových plienkach v porovnaní s bavlnenými plienkami (Partsch, Aukamp a Sippell, 2000), rozsiahlejšia štúdia z roku 2002 toto tvrdenie vyvrátila.
V nej totiž lekári poukázali na fakt, že bavlnené plienky sa zvyčajne nosia prekryté vrchným ochranným dielom z nepriedušného materiálu a takáto kombinácia spôsobuje rovnaké zvýšenie teploty semenníkov ako nosenie jednorazových plienok.
Zároveň však táto štúdia dokázala, že ani bavlnené, ani papierové plienky nespôsobujú výrazný nárast teploty semenníkov. Oveľa väčší vplyv majú v tomto smere prikrývky a detské odevy (Grove, Grove a kol., 2000), preto sa odporúča dieťa obliekať a prikrývať primerane teplote prostredia, v ktorej sa nachádza, aby nedošlo k prehrievaniu organizmu.
Výskumníci tiež analyzovali, či používanie jednorazových plienok nezvyšuje u chlapcov v dospelosti riziko rakoviny semenníkov. Štúdia realizovaná v Dánsku nezistila žiadnu súvislosť medzi plienkami a rizikom rakoviny (Moller, 2002).
Prečítajte si: Nezostúpený semenník
Alergie vyvolané používaním plienok
Okrem zápalu sa rodičia obávajú pri používaní plienok vzniku alergií, ktoré môžu vyvolať chemické látky v plienkach. Výskumy potvrdili zvýšené riziko alergickej dermatitídy (t.j. alergického zápalu kože) v súvislosti s chemickými látkami obsiahnutými v moderných jednorazových plienkach.
Štúdia z roku 2005 dokázala, že farbivá, ktoré sa do nich pridávajú môžu u detí vyvolať alergie, ktoré sa prejavia na koži. Preto by mali rodičia voliť plienky bezfarebné (Alberta a kol., 2005).
Rovnako dnes lekári upozorňujú aj na možnosť vzniku alergických zápalov kože pri nosení plienok, ktoré obsahujú parfumy. Tie môžu tiež pôsobiť na jemnú detskú pokožku ako alergény (Runeman, 2008)
Jednorazové plienky alebo látkové?
Výskum naznačuje, že každá alternatíva má svoje plusy, ale aj riziká. Popri jednoduchosti ich používania je najväčšou výhodou jednorazoviek ich savosť, vďaka ktorej je dieťa v suchu a menej ohrozené zápalmi kože v plienkovej oblasti.
Ich nižšia priedušnosť však môže viesť ku kvasinkovým infekciám a zápalom močových ciest u dievčat. Navyše rodičov zneisťuje, že pri jednorazových plienkach nikdy nevedia, akú „chémiu“ do nich výrobca dal.
Či už sa rozhodnete pre používanie látkových alebo jednorazových plienok, v prvom rade dbajte na ich správne používanie. Pri správnej hygiene a primerane častej výmene plienok zostane detská pokožka s veľkou pravdepodobnosťou zdravá v každej plienke, pre ktorú sa rozhodnete.
