DOKEDY nosí deťom darčeky JEŽIŠKO?
Kým prestanú veriť a ich mozog uchopí túto čarovnú vec pragmaticky. Kedy je ten správny čas, povedať deťom, ako to s darčekmi naozaj je?
Malé deti nepatria tak úplne do nášho sveta. Pohybujú sa vo vyšších sférach, kde vládne predstavivosť a magické schopnosti. Trojročný chlapec alebo dievčatko nie sú vôbec obyčajní. Nechajme sa od nich pozvať na miesta, kde je možné naozaj všetko, a uverme aspoň na chvíľu, že zázraky sa dejú. Potrebujeme to všetci.
Deti od dvoch do piatich rokov žijú v jedinečnom svete fantázie
Svet malých detí je zázračný. Drobci od dvoch do približne piatich rokov veria, že sú stredobodom sveta a majú magickú moc. Môžu úplne všetko a celý vesmír sa riadi tým, čo si želajú. Niečo veľkolepé si predstavia, vymyslia a sú presvedčení, že sa to deje aj v skutočnosti.
Imaginárny kamarát: má ho aj vaše dieťa?
Realitu ľahko prepájajú s fantáziami, skutočný a imaginárny svet sa u nich prelína bez hraníc. Magické myslenie detí potvrdzujú aj vedecké výskumy.
Experiment:
Výskumníci deťom vo veku od štyroch do šiestich rokov rozprávali rozprávku o dievčatku, ktoré dostalo ako darček čarovnú skrinku. Táto skrinka dokázala premeniť namaľované obrázky v skutočné predmety. Keď sa detí spýtali, či môže takáto skrinka existovať aj v skutočnosti, takmer všetky to rozumovo popreli. Lenže čo sa nestalo. Keď potom experimentátori úmyselne odišli z miestnosti, decká sa okamžite pustili do kúzlenia a snažili sa pomocou skrinky obrázky oživiť. A aké bolo ich sklamanie, keď sa to nepodarilo.
Psychológovia nemajú úplne presné vysvetlenie, prečo je pre deti magické myslenie také typické. Väčšinou sa uvádza, že fantazijné predstavy dieťaťu pomáhajú lepšie pochopiť to, čo sa mu (alebo s ním) deje v reálnom svete, a vyrovnať sa so skutočnosťou, ktorá pre neho často môže byť frustrujúca.
Malé dieťa zažíva každý deň množstvo často nových situácií, ktoré sa postupne musí naučiť chápať. Napríklad nástup do škôlky je preň veľkou životnou zmenou, a ak zaznamenáte, že práve v tomto období sa začalo rozprávať samo so sebou a bežne hovorí o imaginárnych ľuďoch, veciach alebo miestach, môžete si byť takmer istí, že si týmto spôsobom ukladá nové vnemy do príslušného šuplíka skúseností.
Typické pre magické myslenie detí je:
- Dieťa vo veku od troch do piatich rokov si celkom prirodzene vymýšľa, a nejde pritom o vedomé klamstvo.
- Asi každé dieťa malo v určitom období imaginárneho kamaráta, ktorý s ním býval a všetko robili spoločne.
- Dieťa je vo svojom magickom svete presvedčené o tom, že môže za všetko, čo sa okolo neho deje.
Dieťa sa pomocou imaginárneho sveta vyrovnáva so skutočným obmedzením, pretože samo je malé a veľa vecí zatiaľ ešte nemôže. Fantázia mu ale dáva pocit sily a nezávislosti.
Moje dieťa sa bojí alebo Prečo strašidlá bývajú práve pod posteľou?!
Ako je to vlastne s Ježiškom?
„Vo väčšine prípadov sa magické obdobie u dieťaťa najviac prejavuje medzi druhým až piatym rokom. V piatich rokoch ale fantázia nekončí, len sa ,vteľuje‘ do rozmanitejšej hry, do kreslenia. vysvetľuje detská psychologička PhDr. Ilona Špaňhelová.
"Magické myslenie po piatom roku postupne vyhasína a úplne sa končí asi v deviatich rokoch. Práve okolo piateho a šiesteho roka sa dieťa najčastejšie dozvedá aj to, že neexistuje Ježiško. Mnoho rodičov sa obáva, ako potomok tento nový a celkom zásadný poznatok prijme, ale napodiv väčšinou veľmi dobre.
V tomto veku je informácia o Ježiškovej neexistencii ideálne načasovaná, dieťa začína chápať rozdiely medzi fantazijným a skutočným svetom a realita získava v jeho vnímaní jednoznačnú prevahu. Ježiško skrátka patrí do sveta predškolákov. Vlastne by sa dalo povedať, že dlhodobé udržiavanie dieťaťa v nevedomosti aj po nástupe na základnú školu by mu mohlo skôr uškodiť, najmä preto, že by to mohol byť hendikep v očiach „znalejších“ spolužiakov a zbytočne by ho mohol držať na nižšom vývojovom stupni."
Nechajte dieťa len tak snívať
Dospelí sa snáď ani na chvíľku nezastavia a mnoho z nás je dokonca pyšných na to, že neustále niečo robíme. A nútime do toho aj deti. Ak len tak sedia alebo ležia, rozprávajú si samy pre seba, fantazírujú a snívajú, trochu nás to znepokojuje. Mali by mať predsa nejakú zmysluplnejšie aktivitu, alebo snáď nie?
A tak im v dobrej viere neustále predkladáme hračky, knižky, posielame ich na krúžky a nedoprajeme im dôležitý čas na zdanlivé ničnerobenie, počas ktorého sa ale dejú veľmi podstatné veci. Chvíle nečinnosti prispievajú k rozvoju fantázie, dieťa upokojujú a posilňujú.
V ríši rozprávok
