Psychologička radí: Dieťa NIE JE malý dospelý. Ako riešiť záchvaty hnevu?

PhDr. Andrea Baranovská PhD. | 19. február 2023

Pamätajte na to, že nadmerné zaťaženie vyústi do kriku, plaču, agresívneho správania voči sebe alebo rodičovi, úteku až úplnému zrúteniu sa.

Hnev a zrútenie v období vzdoru

Stratégie zvládania výbuchov zlosti a preťaženia by mali byť rozdielne. Návaly hnevu sú charakteristické pre deti vo veku od 1,5 – 3. rokov života. Ich výskyt sa postupne znižuje a sužujú asi 90 % rodičov. Ich trvanie je asi 4 minúty – aj keď sa to môže zdať ako celý život.

Výbuchy zlosti sa u 2-ročného dieťaťa môžu vyskytovať asi 9-krát za týždeň a u 3-ročného už len 6-krát za týždeň.

Dieťa ešte nie je schopné verbálne vyjadriť svoje starosti. „Detské trápenia“, ktoré sa nám zdajú zanedbateľné, sú pre dieťa celým jeho životom. V hlave si vytvára nejaký cieľ, ale jeho schopnosti často nestačia na to, aby ho naplnilo – chce kúsok koláča, ale nie ten, ktorý má pred sebou, chce sedieť za stolom ap. – a nedá si vysvetliť podstatu – nechápe ju.

Dieťa nerozmýšľa ako dospelý, nechápe kauzálne vzťahy a nevie sa ovládať. Má horšiu sebakontrolu a nižší prah frustračnej tolerancie, čo vedie k opozičnému a afektívnemu správaniu sa.

Príčiny záchvatov hnevu:

záchvat hnevu má svoj dôvod a účel. Dieťa hľadá odpoveď.
zrútenie je reakciou na niečo. Môže začať ako záchvat hnevu, ale väčšinou je mimo kontroly dieťaťa. Záchvat hnevu je dieťa schopné zastaviť, keď dostane, čo chce, alebo ho rodičia odmeňujú za prijateľné správanie.

Zrútenie má tendenciu končiť buď:

únavou dieťaťa
premiestnenie sa do pokojnejšieho – na podnety chudobnejšieho prostredia – môže deťom pomôcť nadobudnúť nadvládu nad sebou – napr. môže byť pokojnejšie hneď, ako opustíte nákupné centrum.

záchvat hnevu a zrútenie dieťaťa

Ako zvládať náročné situácie v období vzdoru?

Uvedomte si, čo dieťa chce bez toho, aby ste „prehrali“. Dajte mu veľmi jasne najavo, kedy budú jeho potreby a priania naplnené. Dieťa svojím správaním chce kontrolovať svoje okolie, riadiť ho, čo však nie je možné – rodič je ten, ktorý je zodpovedný za jeho bezpečnosť a zdravý vývin.

Dôležité je uvedomiť si, že ak dieťaťu po výbuchu zlosti ustúpite a dáte mu to, čo chce, v podstate ste posilnili a odmenili jeho neprimerané správanie. Dieťa si zapamätá, že krik je spôsob, ako dostať, čo chce. A postupne to bude používať aj v ďalších situáciách. Dieťa sa musí naučiť, že dostane niečo – čo je prijateľné, čo potrebuje – až vtedy, ak sa bude správať primerane.

Prečítajte si tiež:

Rodičia, na toto v období VZDORU nezabúdajte

Môžem záchvatom predchádzať?

Je dôležitá prevencia, a to:

všímať si a odmeňovať pozitívne správanie sa dieťaťa – venujeme mu pozornosť vtedy, keď je „dobré“ a nie, až keď kričí a je agresívne;
dávať mu na výber z 2 či 3 možností, ktoré sú prijateľné pre nás. Nemôžeme mu dať slobodný výber s neobmedzenými možnosťami – preťažujeme ho a často sa stane, že vyberie niečo, na čo ako rodič povieme nie – a to je demotivujúce a vedie k záchvatu zlosti.
dieťa potrebuje pravidlá, hranice a stereotyp – dáva mu to pocit bezpečia. Dieťa nedokáže adekvátne posúdiť situácie, s ktorými nemá skúsenosti, nemá rozvinuté logické myslenie a jeho vnímanie príčiny a následku je veľmi krátkodobé – teda nerozumie tomu, prečo má ísť poobede spať – rodič si uvedomuje, že sa dieťa vyvíja, v spánku rastie. Rodič dieťa učí pravidlá a pripomína mu ich.
redukovať stres – vzťah rodiča a dieťaťa je obojsmerný – vzájomne reagujú na nervozitu a stres toho druhého, tým vzniká začarovaný kruh podráždenia, hnevu, kriku, ktorý je ťažko prekonať.
v začiatku výbuchu zlosti preniesť pozornosť dieťaťa na niečo iné – zaujať ho iným objektom, javom ap.
počas výbuchu zlosti nereagovať agresívne – agresia vyvoláva agresiu aj na druhej strane. Rovnako vysvetľovanie si necháme, až keď bude dieťa pokojné.

Ak chceme zvládnuť zrútenie sa, je potrebné nájsť pokojné a bezpečné miesto na jeho prekonanie. Ak dôjde k návalu hnevu napr. v obchodnom centre, treba dieťaťu povedať napr. „Pôjdeme do auta.“ Tam s ním potom zostaňte a príliš nerozprávajte – stačí, ak ho budete držať a niečo mu hmkať alebo opakovať potichu nejakú vetu. Cieľom je znížiť počet prichádzajúcich vnemov a podnetov na minimum.

Prečítajte si tiež:

Máte doma batoľa? 3 HODINY pohybu denne sú minimum

Všímajte si dieťa a predchádzajte výbuchom

Všímajte si, kedy dochádza k eskalovaniu správania vedúcemu k zrúteniu. Ak zachytíte príznaky skoro, môžete seba i dieťa upokojiť. Takými výstražnými znakmi môžu byť:

problémy s odpovedaním na otázky;
dieťa začína opakovať vety a myšlienky stále dookola;
odmieta spolupracovať a na príkazy reaguje vzdorom alebo ich ignoruje;
snaží sa potlačiť zvuky, obmedziť zrakové podnety, chce utiecť a skryť sa;
je nepokojné – akoby hyperaktívne;
sťažuje sa na fyzické problémy – bolí ho hlava ap.

Rodič môže mať pocit, že nie je dobrý

Sledovanie záchvatov hnevu alebo zrútenia dieťaťa je pre rodiča veľmi stresujúce, rovnako môžu prevládať obavy z reakcií okolia a sociálny tlak. Rodič môže mať pocit, že nie je dobrý. Treba si však uvedomiť, že pre toto vývinové obdobie je tento typ správania typický. Dieťa vyrastá v spoločnosti a musí sa naučiť prispôsobiť sa jej. Ak sa rodič naučí zvládať tento tlak a prestane sa báť toho, že ho dieťa prestane mať rado, aj správanie dieťaťa sa zlepší.

Rodičia si musia uvedomiť, že určité napätie medzi ním a dieťaťom je potrebné. Dieťa preto, aby sa naučilo zvládať situácie a dokázalo sa uplatniť vo svojom živote, nemôže dostať všetko, čo chce. Musí sa naučiť požiadať o to, čo chce, naučiť sa nájsť správne cesty, ako dosiahnuť svoj cieľ a nie to, že jeho potreby a priania budú naplnené skôr alebo vo chvíli, keď ich prejaví.