Detská obezita: čo je jej príčinou?

Detská obezita: čo je jej príčinou?
11.5.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Je hlavnou príčinou detskej obezity je nedostatok pohybu alebo nekvalitná strava?

Vaša otázka: 
Mám trojročnú dcérku, z ktorej zatiaľ nie je žiadna bacuľka. Zaskočila ma však moja kolegyňa, ktorá má dcérku v rovnakom veku, no na nej je vidno, že ide o malý „parný valec“. Jej dcéra zje všetko, čo dostane na tanier, navyše si kadejaké maškrty pýta aj pomedzi pravidelne podávané jedlá. Pohybu má však dosť, keď spolu trávime vonku čas, páčia sa jej všetky pohybové aktivity, na jednom mieste neobsedí a napriek tomu vyzerá tučne. 

Prečo deti čoraz viac ohrozuje obezita?

Na Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová z I. detskej kliniky DFNsP a LFUK: Žiaľ, obezita je dnes jedným z najčastejších metabolických ochorení, ktoré ohrozuje i našu populáciu.

Vedci upozorňujú na jej celosvetový nárast a naši odborníci na jej výrazný vzostup u našich detí a mládeže.

Obezita detí a mládeže nie je len problémom tohto veku, ale má následné riziká v dospelosti, pretože neznamená nadmernú hmotnosť, ale nadmerné zmnoženie tukového tkaniva v organizme.

V detskom veku sú prírastky hmotnosti spôsobené nielen zmnožením tukového tkaniva, ale aj rastom kostry a svalovej hmoty.

Ak dochádza k nadmernému ukladaniu tuku v detskom veku v období vývinu, tak hrozí obezita v dospelosti, ktorá je závažnejšia ako obezita, ktorá vzniká až v dospelosti. 

Nárast obezity podľa dostupných zdrojov je u nás alarmujúci. Za posledných 15 rokov vo vekovej skupine 7 – 11-ročných detí stúpla obezita o 4,5 % (celkovo na 16,5 %)  a vo vekovej skupine 14 – 17-ročných o 6 % (celkovo na 12 %).

Zdravé dieťa má primeranú telesnú hmotnosť s náležitým podielom telesného tuku. Tento fyziologický stav zabezpečuje rovnováha medzi príjmom a výdajom energie v organizme.

Najkritickejším obdobím pre vznik obezity je dojčenské obdobie, kedy v dôsledku prekrmovania dochádza k zvyšovaniu počtu (proliferácii) tukových buniek – adipocytov. 

Prečítajte si: Detská obezita

V dospelosti dochádza iba k ich zväčšovaniu (hypertrofii). Druhým kritickým obdobím je puberta a adolescencia.

  • Orientačne má dieťa medzi 5. a 6. mesiacom života zdvojnásobiť  a v prvom roku života strojnásobiť svoju pôrodnú hmotnosť.
  • Po 1. roku života batoľa (1. – 3. rok života)  priberá približne 2 kg za rok.
  • V predškolskom a mladšom školskom veku (4. – 10. rok života) priberá dieťa približne  2 – 4 kg za rok.
  • Od začiatku puberty (u dievčatiek približne medzi 10. až 12. rokom a u chlapcov o 1,5 až o 2 roky neskôr) dochádza k telesným zmenám, ktoré zahŕňajú rast do výšky, zväčšovanie hmotnosti a zmeny tvaru a zloženia celého organizmu i jednotlivých jeho súčastí.

Adolescencia je obdobie od skončenia puberty až do úplnej zrelosti (18. – 21. rok).

  • Priemerný muž v dospelosti  meria 175 cm a váži 74,3 kg. Priemerná žena meria 160 cm a váži 61,2 kg.

Chcem zdôrazniť, že u detí určujú lekári hmotnosť k aktuálnej výške a pohlaviu, odchýlky hodnotia  podľa tabuliek alebo percentilových grafov.

Obezitu poznáme sekundárnu – druhotnú, ktorá je príčinou iba 4 % – 5 % detskej obezity. Tú podmieňujú endogénne (vnútorné) príčiny, a to hlavne endokrinné a genetické ochorenia.

Primárna – prvotná obezita je príčinou až  95 % – 96 % detskej obezity. Dieťa sa nerodí obézne, ale sa ním stane v priebehu svojho vývoja. Najčastejšou príčinou je výchovné pôsobenie rodiny: zlé stravovacie návyky a nedostatočná pohybová aktivita. 

Čo je najčastejšie príčinou detskej obezity?

Pýtate sa, čo je najhlavnejšou príčinou detskej obezity. Či nedostatok pohybu, alebo nekvalitná strava. Tu treba zdôrazniť, že je to individuálne a tieto dve hlavné príčiny sa nedajú jednoducho oddeliť.  U dieťaťa musí byť v rovnováhe príjem a výdaj energie.

Prevencia obezity je veľmi dôležitá. Edukáciou celej rodiny o zásadách správnej výživy môžeme obezite predchádzať už od útleho veku.

Prečítajte si: Bábätká s nadváhou začínajú loziť po štyroch neskôr!

Na nesprávne stravovanie upozorňujeme veľmi často, a to už u novorodencov a dojčiat. Základom zdravej výživy je dojčenie.

Skrátenie dĺžky výhradného dojčenia pod 6 mesiacov, predčasné dokrmovanie umelou výživou, ale aj predčasné zavádzanie príkrmov môžu viesť k neskorším problémom s obezitou a jej následkami.

Dojčené deti sú buď štíhlejšie a dlhšie, alebo aj veľké a bacuľaté. To je však „normálna tučnota“. U detí na umelej výžive môže však dôjsť k prekŕmeniu, ktoré už „normálne“ nie je.

Neskôr, už v prvom roku života, si mamičky vychovávajú sladičov. Deti dostávajú sladené čaje miesto čistej vody, prisladené ovocie. Po prvom roku života chýbajú deťom správne stravovacie návyky, a to rozloženie stravy počas dňa, pravidelný príjem stravy a vhodné zloženie potravín.

Raňajky majú tvoriť 25 %, desiata 5 %, obed 40 %, olovrant 5 % a večera 25 % celodenného príjmu stravy. Napríklad už naši škôlkari nemajú čas na raňajky.

V noci majú dlhšiu prestávku v jedle, ktorú desiatou po vynechaní raňajok už nedobehnú. Dôležitý je aj dostatok času a pokoj pri jedle. Naše deti často stravu hltajú a nehryzú dostatočne. To má za následok meteorizmus, sťažené trávenie, bolesti bruška a celkovú únavu.

Najčastejšie rodičovské chyby v zložení stravy 

Chcela by som upozorniť na najčastejšie chyby v zložení stravy. Deti by mali mať dostatok mlieka, mliečnych a kyslomliečnych výrobkov, ako aj dostatok vlákniny a vysoko zvyškovej stravy. Našim deťom nedávame dostatok celozrnných výrobkov.

Platí pravidlo 5x denne: ovocie a zeleninu by mali deti dostávať 5x denne. Na raňajky im treba dať napr. čerstvú zeleninu ako prílohu ku chlebíku alebo ovocie v jogurte.

Veď máme dostatok zeleniny aj z našich zdrojov podľa ročného obdobia (pažítka, reďkovka, červená repa, hlávkový šalát, mrkva, kaleráb...), ktoré sa nevyužívajú dostatočne.

Naše deti často uprednostňujú v neprimeranom množstve sladkosti (keksíky, cukríky...). Strava zo školského automatu (napr. bagety s majonézou, čipsy...), hoci menej zdravá, je pre školákov lákavejšia ako domáca desiata od mamičky. 

Pitný režim je tiež problém. V školách chýbajú automaty na čistú vodu. Deti uprednostňujú presladené nápoje rôzneho druhu.

Samozrejme, že k detskému veku sladké patrí, ale s mierou. Sladké podávame deťom skôr doobeda a poobede, nie podvečer a večer.

Cukríky môžeme nahradiť ovocným pohárom s vlašskými orechmi, mliečnym ovocným koktailom, či sušeným domácim ovocím. Domáce zákusky majú byť napr. tvarohové, ovocné, a nie krémové. 

K zásadným zmenám v životnom štýle rodín s deťmi so sklonom k obezite patrí výber pohybových aktivít na voľný čas. Veľmi ťažko si vieme priznať, že naše deti majú výrazný nedostatok pohybovej aktivity.

Už najmenšie deti vedia ovládať televízor, veľa času strávia pozeraním DVD. Postupne ich viac púta nintendo, PlayStation a neskôr počítač. Menej čítanie.

Takto sa začína prevaha sedavej činnosti nad pohybovou aktivitou. Aj my, rodičia a starí rodičia, uprednostňujeme transport autom, často trávime voľný čas pasívne, hoci si to ani neuvedomujeme.

Nie sme dobrým príkladom. Preto každá mamička už návštevou cvičenia s bábätkom buduje pozitívny a pravdaže prirodzený vzťah dieťaťa k pohybu, záťaži a pravidelnosti. 

Prečítajte si: Pohyb umocňuje život

V predškolskom veku má byť dieťa všestranné. Má získať radosť z pohybu. Netreba od neho chcieť špičkové výkony. V školskom veku a v každom  ročnom období treba nájsť deťom vhodnú pohybovú aktivitu v podobe organizovanej športovej aktivity v rámci krúžkov a klubov.

Od 4. – 5. roku života je možné začať s nácvikom základných pohybových vzorcov pre lyžovanie, plávanie a bicyklovanie. V škole na hodinách telesnej výchovy si má dieťa zdokonaliť základne pohybové návyky a prehĺbiť si záujem o pohybovú činnosť vo voľnom čase.

Telesná výchova v škole však nenahrádza potrebnú telesnú aktivitu. Deťom do 10. roku sa okrem telesnej výchovy v škole odporúča minimálne 1 hodina denne všestrannej pohybovej aktivity stredne namáhavej záťaže (loptové kolektívne hry, plávanie, lyžovanie, bicyklovanie, tanec, športové hry na ihrisku, prechádzky a pešia turistika a pod.).

Od 11. roku podľa odborníkov možno zaradiť už špecializovaný tréning

Pri voľbe akejkoľvek fyzickej aktivity detí treba klásť dôraz na ich bezpečnosť. Rodič by mal byť vzorom svojmu dieťaťu. Akákoľvek spoločná rodinná pohybová aktivita vo voľnom čase by mala spôsobovať dieťaťu a celej rodine radosť.

Prečítajte si: Pohybom k lepším známkam