BOLESŤ ako nepriateľ: ako ju zvládajú deti?

Ako sa delí bolesť? 

Akútna bolesť

• nastupuje náhle, má priamy súvis, napr. s poranením, operáciou, chorobou,
• „upozorňuje“ na nebezpečenstvo,
• trvá krátko, no intenzívne – po vyliečení, ošetrení rany ustupuje,
• pomocou sú analgetiká.

Chronická bolesť

• nastupuje postupne,
• príčina je často nejasná,
• môže pretrvávať aj po nasadení analgetík,
• poškodzuje zdravie,
• ak trvá viac ako 3 mesiace, považuje sa za dlhodobú,
• ovplyvňuje kvalitu života – prežívanie, spánok...,
• liečba bežnými analgetikami nemusí byť účinná,
• stáva sa samostatným ochorením, ktoré vyžaduje liečbu.

Neuropatická bolesť

• zapríčinená dysfunkciou v nervovom systéme (vplyvom napr. zápalu, infekcie, či nádoru),
• vystreľujúca, ostrá, pálivá,
• bolestivé miesto nemusí byť zhodné s miestom poškodenia,
• takmer vždy chronická,
• príčiny – trauma, infekcie, toxíny, dôsledky zhubných nádorov.

Nociceptívna bolesť

• vzniká podráždením receptorov, ktorými sa bolesť vníma (v koži, svaloch a kĺboch),
• prejavuje sa ako pulzovanie, tupá bolesť,
• zvyčajne časovo ohraničená, končiaca vyliečením poškodeného miesta,
• príčiny − bolesť nohy po zlomenine, popálenina.

Prečítajte si: Ako deti znášajú bolesť

Ako deti vnímajú bolesť?

V Dohovore o právach dieťaťa, ktoré prijalo OSN, sa jasne uvádza, že deti sú zraniteľnou časťou populácie a majú nárok na osobitnú kontrolu vo všetkých ohľadoch, vrátane zdravotnej starostlivosti.

Aj preto sa osobitne v  r. 2005 celosvetovo zamerala pozornosť odborníkov, charitatívnych i odborných inštitúcií, ako aj laickej verejnosti, na riešenie detskej bolesti vo svete, vďaka čomu stúpol počet novodiagnostikovaných detí.

Boli financované mnohopočetné výskumy, ktoré mali priniesť konkrétnu pomoc deťom, trpiacim rôznymi druhmi bolesti, obzvlášť v krajinách tretieho sveta. 

V dnešnej dobe už rozhodne neplatí téza spred pár storočí, že deti bolesť necítia a ak áno, tak veľmi mierne. Je dokázané, že vek detí a ich vývojová úroveň ovplyvňujú ich vnímanie bolesti.

Pri liečbe hrá aktívna účasť rodičov primárnu rolu, obzvlášť preto, že deti (najmä v predškolskom veku) ešte nedokážu sprostredkovať všetky sprievodné prejavy, ktoré u nich bolesť spôsobuje.

Postoj rodičov k dieťaťu počas jeho choroby, či bolestivých symptómov je taktiež dôležitý pre to, ako sa deti učia bolesť prijímať, ako ju chápu, vysporadúvajú sa s ňou i ako ju hodnotia.

Rodičia by nikdy nemali podceňovať bolesť u svojho dieťaťa a je jedno, či má jeden rok alebo desať. Je dokázané, že chronická bolesť môže u malých, ale i veľkých viesť až k dlhodobým ťažkostiam, napr. vo forme zmien nálad, úzkostných či somatoformných porúch (prejavujúce sa na tele, ale majúce napr. neurologickú príčinu).

Prečo hlava bolí najčastejšie?

Medzinárodná asociácia na štúdium bolesti (The International Association for the Study of Pain – IASP) so sídlom vo Washingtone v USA vyhlásila v období od októbra 2011 do októbra 2012 kampaň s názvom Globálny rok proti bolesti hlavy.

IASP celosvetovo upozorňuje na jednu z najbežnejších a zároveň najčastejšie sa vyskytujúcich typov bolesti – bolesť hlavy. Má veľa podôb, vrátane migrény, tenzných bolestí ap. 

Udáva sa, že až 50 % populácie zažilo aspoň raz bolesť hlavy a viac ako 90 % ľudstva sa s týmto problémom stretáva častejšie. Podľa výskumu IASP mávajú 3 % ľudí chronické  bolesti hlavy najmenej 15 dní za mesiac, čo prispieva k značnej strate ich životného komfortu a produktivity.

Čo sa týka pohlaví, ženy prevyšujú mužov v tomto smere viac ako dvojnásobne. Ani deťom a mládeži sa bolesť hlavy nevyhýba.

Hoci u tejto vekovej kategórie sú typickejšie zápalové ochorenia a bolesti súvisiace s rastom. Čo sa týka migrény, u detí sa viac ako u dospelých objavujú sprievodné príznaky, ako časté zvracanie, brušná nervozita.

Prečítajte si: Indián nepozná bolesť! Alebo áno...?

Dá sa bolesť odmerať? 

Ako určiť, kedy je už nutná liečba a kedy sa bolesť „utlmí“ sama? Na zisťovanie intenzity bolesti môže lekár pri vyšetrení a anamnéze používať viaceré metódy, napr. vizuálna analógová škála bolesti (VAS), verbálna škála bolesti 0 – 10 (0 – žiadna bolesť, 10 – maximálna), alebo napr. aj McGillov dotazník bolesti.

Pre zhodnotenie bolesti je kľúčové zistiť jej nástup, miesto, intenzitu, kvalitu, dobu trvania (alebo frekvenciu, ak sa opakuje), priestorový rozsah a sprievodné fyzické príznaky.

U detí možno využiť napr. stupnicu bolesti, kde staršie deti určia svoju bolesť číslom od 0 – 10  a mladšie pomocou fotografií/obrázkov výrazov tváre. Táto „mierka bolesti“ je určená pre rodičov na vyhodnotenie momentálneho stavu ich dieťaťa.

Pri začínajúcej chorobe môžu takto spolu odkomunikovať to, ako sa cíti, zistiť, či bolesť (napr. večer – v noci – ráno) postupuje/utlmuje, prípadne, čo ju dieťaťu pomohlo zmierniť. Tieto poznatky sú pri vyšetrení u lekára dôležité a ľahšie pomôžu určiť stupeň bolesti a následnú liečbu.

Stupnica bolesti (vhodná pre deti od 2 rokov)     

Bolesť sa stáva chorobou

Ak je bolesť chronická, neustupuje ani po nasadenej liečbe, stáva sa pre pacienta samostatnou diagnózou. Teda napr. u onkologických pacientov sa nelieči iba ich primárne ochorenie, ale aj samotná bolesť.

Pacienti s akoukoľvek bolesťou môžu nájsť pomoc nielen u svojich praktických lekárov, ale aj v špecializovaných ambulanciách pre liečbu bolesti, kde sa využívajú farmakologické postupy (napr. analgetiká, antipyretiká, antireumatiká, antikonvulzíva = lieky proti kŕčom).

Osobitnú kapitolu tvoria opioidy. Ordinujú sa napr. na liečbu pooperačnej bolesti, po vážnych úrazoch, pri liečbe chronickej bolesti (napr. pri onkoliečbe).

Ich podávanie je (aj vzhľadom na možnú závislosť) viazané na lekársky predpis, u detských pacientov sa podávajú najmä pri pooperačnej rekonvalescencii, taktiež pri onkoliečbe. 

Okrem farmakologickej liečby, ktorú stanoví po komplexnom vyšetrení lekár, sa pri liečbe bolesti využívajú čoraz viac i doplnkové a alternatívne terapie, ako hypnóza, akupunktúra, masáže, homeopatické prípravky, bylinné lieky ap. 

Prečítajte si: Strach z pani doktorky

Liečba bolesti u detí patrí jednoznačne do rúk lekárov. Rodičia však často váhajú, kedy sa s dieťaťom k lekárovi vybrať a kedy sa „to dá“ zvládnuť ešte doma.

Ak je dieťa zdravé, t. j. netrpí žiadnym vážnym ochorením a rodič dokáže zhodnotiť jeho zdravotný stav za priaznivý, až na to, že „momentálne dieťa niečo bolí“, môže mu podať prípravok na utíšenie bolesti (vhodný pre daný vek dieťaťa, odporúčané množstvo podľa návodu).

U najmenších detí je vhodnejšia čapíková forma lieku, u starších tabletová alebo sirupová.

• dieťa je mrzuté stále viac,
• je ťažké ho utíšiť,
• odmieta jesť, piť, spať (alebo je, pije, spí málo, s ťažkosťami...),
• objavujú sa gastrointestinálne ťažkosti (hnačka, zvracanie, kŕče...),
• stráca rovnováhu, začína zle vidieť...,
• sťažuje sa na bolesť, vie ju pomenovať, lokalizovať...

• dostatočný príjem tekutín, najmä ak sa bolesť spája s horúčkou,
• ALE! pri podozrení na akútnu brušnú príhodu sa lieky proti bolesti ani nápoje svojvoľne nesmú podať, dieťa MUSÍ byť najprv vyšetrené lekárom.

Týka sa osôb s amputovanou končatinou. Hoci pacient nemá ruku alebo nohu (príp. jej časť), môže v mieste, kde končatina chýba, pociťovať bolesť, ktorá je ťažko utíšiteľná.

Postihuje cca 20 % detskej populácie vo veku 3 až 14 rokov. Typickejšia je pre dolné končatiny (napr. lýtka, kolená, päty). Najčastejšie sa objavuje večer, v noci, môže súvisieť s námahou dieťaťa.

Vekom ustupuje. Na zmiernenie bolesti sú odporúčané lieky s účinnou látkou ibuprofen alebo paracetamol.

Ako rozptýliť dieťa trpiace bolesťou?

• Využite teplo alebo chlad – overte si, čo mu bolesť zmierňuje (napr. studený obklad na čelo pri bolesti hlavy).
• Odpútajte jeho pozornosť od bolesti – obľúbenou hrou, kreslením, počúvaním hudby, pozeraním rozprávky...
• Relaxujte s ním – ležte s dieťaťom, hojdajte ho...
• Masážou (ak dieťaťu neprekáža).
• Rozprávajte sa.
• Ak dokáže vyjadriť svoje potreby, rešpektujte ich (napr. zatiahnutie žalúzií, stlmenie hudby...).