Ako reagovať, keď dieťa spadne

Ako reagovať, keď dieťa spadne
7.2.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Deti padajú v prvých rokoch svojho života pomerne často. K ťažkým zraneniam pritom našťastie dochádza len zriedka. Pri menších bolestivých nehodách sú tu rodičia, aby dieťa utešili, ale prehnaná starostlivosť nemusí byť vždy užitočná.

Keď dieťa niečo bolí, dáva to najavo svojím hlasným krikom alebo plačom, hľadá útechu a pomoc u rodičov. A tú by malo aj bezpodmienečne dostať, ale v správnej miere, lebo inak sa naučí: „Keď budem kričať, získam si pozornosť a budú sa mi venovať.“ Nezriedka deti využívajú tento poznatok pri každej príležitosti.

Pri nehodách dieťaťa treba reagovať primerane

  • Keď dieťa plače, lebo spadlo alebo do niečoho narazilo, mali by ste to brať najskôr vážne a overiť si, či nejde o ťažké zranenie.
  • Zostaňte pritom súcitiaci, ale triezvo, a spýtajte sa dieťaťa, kde ho to bolí.
  • Vezmite dieťa na ruky a nechajte ho na nich svoju bolesť vyplakať. Utešte ho, ale neprehlbujte v ňom bolesť prehnane spolucítiacim správaním alebo nevhodnými poznámkami.
  • Keď plač poľaví, povzbuďte dieťa, aby od vás odišlo: „Už to tak nebolí, však?“ alebo „Poď, uvidíme, či už môžeš zasa chodiť.“
  • Ak vaše dieťa viditeľne hrá divadlo, a to pomerne často, potom by ste to v žiadnom prípade nemali ignorovať, lebo týmto vyjadruje potrebu, aby ste sa mu venovali. Mali by ste mu však aj jasne ukázať, že viete, že nejde o žiadnu skutočnú bolesť. Plač ani nariekanie by ste nemali hneď odmeniť pozornosťou. Keď sa dieťa upokojí a zistí, že so simuláciou nemalo úspech, mali by ste si nájsť chvíľku času a zahrať sa s ním, alebo mu niečo prečítať.
 Prečítajte si: Pád bábätka na hlavičku. Čo robiť?  

Prečítajte si: Vynútená pozornosť: kedy je plač dieťaťa falošný?
Tip MAMA a ja
Malé deti spadnú často bez toho, aby ich to bolelo. Sú v prvom rade prekvapené tým, čo sa stalo. Keď dieťa potom rozosmejete, namiesto toho, aby ste urobili okolo pádu veľké „haló“, zasmeje sa tiež a bude pokračovať v začatej činnosti namiesto plaču.