Ako zvládnuť emočné problémy detí?

Redakcia | 30. marec 2017

Emócie sú súčasťou každodenného života detí, hrajú významnú úlohu v rodine i škole. Učiteľ i rodič, ktorý deťom pomáha zvládať emočné problémy, prispieva k odstraňovaniu aktuálnych výchovných problémov i k úspešnému vyriešeniu životných problémov, ktoré na deti v budúcnosti čakajú.

Emócie a emočné správanie

V poslednom období sa často stretávame s pojmom emočná inteligencia. Ide o schopnosť prežívať a vyjadrovať emócie, porozumieť im, regulovať ich a pochopiť emócie druhých.

Emócie sú súčasťou každodenného života detí, hrajú významnú úlohu v rodine i škole. Učiteľ i rodič, ktorý deťom pomáha zvládať emočné problémy, prispieva k odstraňovaniu aktuálnych výchovných problémov i k úspešnému vyriešeniu životných problémov, ktoré na deti v budúcnosti čakajú.

Emócie sú veľmi subjektívne javy a priblížiť sa emočnému prežívaniu druhého človeka je veľmi náročné. Téma zvládania emočných problémov je tak stará ako ľudstvo samo a v doterajšej histórii môžeme nájsť množstvo účelných rád a návodov.

Na druhej strane sa priznáva, že emočná výbava človeka zdedená po predkoch nezodpovedá nárokom, ktoré kladie súčasnosť (exponenciálny nárast informácií, rastúca hustota osídlenia, technologizácia života).

Obdobie mladšieho školského veku je v emočnom správaní rozhodujúcou dobou

Emočné kompetencie sú v tomto veku dobre formovateľné, čo pre neskoršie obdobie neplatí. Deti sa dostávajú do širšieho sociálneho prostredia: môže v ňom významne zosilnieť dobrý základ z rodiny, pretože dieťa sa ocitá na väčšom „ihrisku“, alebo môže byť čiastočne kompenzovaný doterajší nedostatočný rozvoj sociálno-emočných kompetencií, pretože širšie sociálne „ihrisko“ prináša dieťaťu iné modely, inú podporu, iné inšpirácie a iné výzvy.

Emočné problémy sú prirodzenou súčasťou nášho života. Dieťa v mladšom školskom veku si však najprv vytvára repertoár spôsobov, ako sa s nimi vyrovnávať a ako ich zvládnuť.

Mali by sme to mať na pamäti a emočné problémy detí nepodceňovať. Pokiaľ dieťaťu so zvládnutím emočných problémov vhodným spôsobom nepomôžeme, môžu problémy získať takú závažnosť, že nás donúti, aby sme sa nimi zaoberali.

Prečítajte si: Ako sa dieťa učí empatii

Ako pomôcť dieťaťu bojovať s emočnými problémami

Teraz nebudeme hovoriť o skutočne závažných emočných problémoch, ktoré si vyžadujú zásah odborníka – napríklad klinického psychológa, špeciálneho pedagóga alebo psychiatra, budeme sa samozrejme pýtať, čo možno v bežných podmienkach rodiny a školy s emočnými problémami detí robiť a ako im predchádzať.

Emócie sú predovšetkým signály o vnútornom a vonkajšom prostredí a mali by sme sa snažiť tak vnímať i začínajúci emočný problém. Pozitívna emočná bilancia človeka hovorí o tom, že jeho potreby sú uspokojené, prostredie nie je ohrozené a dotyčný má optimistické očakávania, že na podnety, ktoré budú prichádzať z jeho okolia, bude schopný úspešne reagovať.

Také pozitívne emočné vyladenie nás vedie ku skúmaniu nových postupov, skúšaniu menej obvyklých reakcií, zaoberáme sa viac vlastnými nápadmi a vo všeobecnosti sme viac kreatívni.

Čiže veľmi schematicky povedané, „prvá pomoc“ v prípade nástupu emočných problémov by mala byť táto:

hľadať a riešiť nepriaznivé faktory vo vnútornom i vonkajšom prostredí dieťaťa. Ide často o staré známe postupy, ktoré – snáď práve preto, že sú nám tak často pripomínané – podceňujeme.

Vnútorné prostredie dieťaťa môže pomôcť vyladiť dôsledné dodržovanie správnej životosprávy. U detí tohto veku je to predovšetkým primeraný denný režim, ktorý upokojuje tým, že denné udalosti sú pre deti predvídateľné a stojí ich menej síl sa s nimi vysporiadať.

Významný je dostatok spánku, pretože pri spánkovej deprivácii bývame podráždenejší a unaviteľnejší bežnými dennými záležitosťami.

Mimoriadne dôležitý je pre deti mladšieho školského veku pohyb, pretože umožňuje to najprirodzenejšie emočné preladenie.

Deti tak okrem toho, že sa aktuálne odreagujú, získavajú i skúsenosť, že náladu možno zmeniť. Ďalším známym prostriedkom, ako meniť emočnú bilanciu, je výživa.

Množstvo umelých látok, ako sú farbivá, konzervanty alebo ochucujúce látky, môže zvyšovať dráždivosť. Veľmi dôležité z dlhodobého hľadiska je pomáhať deťom kultivovať ich potreby – v dnešnej dobe nepopulárna striedmosť je určite pre emočnú bilanciu stabilizujúcim prvkom, prispieva k tomu i schopnosť tolerovať oddialenie uspokojenia.

V oblasti vonkajšieho prostredia je významné primerané množstvo podnetov. Nedostatočne podnetné prostredie (nuda) je rovnako rizikový faktor ako zahlcovanie podnetmi (stres).

Pre predškoláka i dieťa mladšieho školského veku je prirodzeným regulátorom množstva podnetov jeho spontánna aktivita.

Preto by pre ňu mal byť dieťaťu ponechaný dostatočný priestor – pokiaľ „zviažeme“ denný režim samými plánovanými činnosťami, je pravdepodobné, že sa po čase objavia negatívne emočné reakcie (napr. vzdorovitosť, stiesnenosť, únava, strata spontánnosti, radosti).

Pre získanie pocitu vlastnej zdatnosti je potrebný dostatok priestoru pre detskú tvorivosť – tá prináša dieťaťu nielen príjemné pocity pri vlastnom tvorení, ale tiež nové výzvy a zážitok, že na nich dieťa stačí.

Najdôležitejšou súčasťou vonkajšieho prostredia, na ktoré emočne reagujeme, sú vzťahy. Dieťa potrebuje emočnú odozvu a prijatie – v tomto veku je to preňho informácia o jeho hodnote.

Ak je jeho hodnota ohrozená nezáujmom dospelých, na ktorých mu bezprostredne záleží, alebo signálmi, že si v tejto chvíli nezaslúži ich lásku a prijatie, negatívne emócie to spoľahlivo signalizujú.

Pre dieťa sú blízke vzťahy úplne zásadné. Sú nielen zdrojom emócií, ale tiež hlavným modelom k napodobeniu ich (ne)zvládania. Čo môžu v riešení problémovej situácie urobiť rodičia?

Okrem odstránenia prípadných negatívnych vplyvov je to určite uvedomenie si, že ich vlastná emočná bilancia ovplyvňuje i dieťa. Je dôležité dať problémom „hranice“ (aj keď len pre „teraz a tu“), snažiť sa za nimi znovu „nasadiť“ a precítiť úsmev, hľadať aktivity, v ktorých sa môžeme „smiať s deťmi“.

Deti sa učia naše postupy, ktorými problémy zvládame, úplne prirodzene (pozorovaním i robením). Osvojujú si naše premieľanie neúspechu rovnako ľahko ako „nebojsovské“ zvládnutie situácie.

Prečítajte si: Budovanie sebaúcty u detí

Ako podporiť emocionálnu stránku dieťaťa

Dejové improvizácie sú jednou z metód, ktoré sa využívajú pri podpore emocionálnej stránky počas vyučovania. Je to vhodný tip nielen pre učiteľov, ale s miernymi úpravami sa dajú použiť aj v rodine.

Dejová improvizácia: Vyrieš situáciu

Cieľ: vyjadrenie emócií v neobvyklých alebo krízových situáciách

POSTUP:

Deti sedia v kruhu. Začnú jeden druhému podávať košík s lístkami obsahujúcimi popis jednotlivých situácií. Jedno dieťa (otočené chrbtom ku kruhu) odriekava abecedu (prípadne sa pustí hudba).

Keď dieťa príde na koniec abecedy (alebo učiteľka vypne hudbu), tak ten, u koho sa lístočky zastavili, si jeden vyberie a prečíta nahlas zadanie.

Dieťa sa snaží situáciu vyriešiť. Pomáhame mu otázkami: Aký máš pocit? O čom rozmýšľaš? Čo teraz robíš? Ostatné deti hovoria svoje nápady.

Každú situáciu musíme uzavrieť – deti vyberú možné riešenia problémov. Môžu sa zhodnúť aj na viacerých eventualitách. Niektoré situácie môžu zahrať – v podobe dejovej improvizácie.

Príklady lístkov so situáciami, ktoré majú deti riešiť

Mamičke opatrne oznamuješ, že si si roztrhol/la nové nohavice.
Uspávaš malú sestričku. Tá nechce spať a hnevá sa.
Pri ceste zo školy sa nemôžeš dohodnúť s kamarátom, vždy je zásadne proti.
Stojíš v obchode s plným košíkom pri pokladni a zistíš, že nemáš peniaze.
Opisuješ kamarátovi vážnu udalosť.
Mamička ti zverila 100 Sk na nákup a nakázala ti uložiť peniaze do peračníka. Počas veľkej prestávky sa pozrieš do peračníka – a peniaze tam nie sú.
V autobuse šliapneš na nohu staršiemu pánovi.
Ospravedlň sa kamarátovi, ktorého si neúmyselne urazil/a.
Navštívil/a si chorého spolužiaka. Oznamuješ mu tri novinky: nepríjemnú, zaujímavú, veselú. Ako to urobíš, aké poradie zvolíš?
Mamička ti dala 100 Sk na nákup. Na podlahe pri svojej lavici nájdeš cez prestávku stokorunáčku. Myslíš, že ti vypadla a schováš si ju. Pani učiteľka začne vyšetrovať krádež stokorunáčky. Zistíš, že máš stokorunáčky dve.
Zoznám sa s novým spolužiakom.
Otecko ťa poslal so psom von. V parku pustíš psa z vodidla. Utečie ti, ty ho hľadáš. Po dlhšom čase ho nájdeš a chceš ho uviazať. Zistíš, že drahé vodidlo si stratil/a..
Rodičia sa ešte nevrátili z práce. Si na chodbe pred bytom a čistíš topánky. Na sebe máš len kraťasy a tielko. Prievan ti zabuchne dvere. Nemáš kľúče od bytu.

Záver hodiny