Kliešťová encefalitída: Ako sa chrániť a aké sú príznaky?
S príchodom teplejších dní sa v prírode začína aktivita kliešťov, ktoré môžu byť pre človeka nepríjemné a nebezpečné. Kým v minulosti boli oblasti ich výskytu situované v nížinách, dnes už prežijú aj v Tatrách!
Infikované kliešte môzu prenášať závažné infekčné ochorenie – kliešťovú encefalitídu (zápal mozgu a mozgových blán).
Sezóna KLIEŠŤOV sa začala: TAKTO vytiahnete kliešťa správne
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý sa do organizmu dostane pri prisatí infikovaného kliešťa alebo pri konzumovaní čerstvo nadojeného tepelne nespracovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaných kôz, oviec, kráv. Rezervoárom vírusu kliešťovej encefalitídy sú drobné myšovité hlodavce, vtáky, veveričky, zajace, líšky, srnky atď. Tieto zvieratá sú prameňom nákazy pre kliešte, ktoré potom prenášajú nákazu na človeka a domáce zvieratá.
Nákazu prenášajú všetky vývojové štádiá kliešťov.
Prenos ochorenia z človeka na človeka neexistuje!
Kliešťová encefalitída je typická sezónna nákaza s prírodnou ohniskovosťou. Jej výskyt je viazaný na prírodné lokality vhodné na prežívanie kliešťov. Sú to väčšinou listnaté alebo zmiešané lesy v nižších polohách, no presídľujú sa už aj vyššie, do oblasti Tatier.
V súčasnosti už kliešte môžeme nájsť aj v horských oblastiach vo výške 1000 až 1200 metrov. Ojedinele prežijú aj vo výške 1400 metrov!
Na Slovensku sa ročne hlási niekoľko desiatok prípadov ochorenia. Je nutné podotknúť, že nie všetky kliešte prenášajú nákazu. "Tie nakazené sa v súčasnosti vyskytujú predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh," uvádza úrad verejného zdravotníctva SR.
Najvyššie riziko nákazy je u ľudí, ktorí sa buď v rámci výkonu svojej profesie, alebo pri rekreácii zdržiavajú v endemických oblastiach kliešťovej encefalitídy.
Chystáte sa do prírody? Pozor na kliešte!
Kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída je akútne vírusové ochorenie. Klinický priebeh ochorenia býva dvojfázový. Inkubačný čas (čas, ktorý uplynie od infikovania až po prejavenie sa klinických príznakov) je asi 7 až 14 dní.
Prvá fáza sa obyčajne prejaví chrípkovými príznakmi – horúčkou, bolesťou hlavy, končatín, únavou, nevoľnosťou, nechutenstvom. Potom nasleduje obdobie pokoja, čize bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá 1 až 20 dní.
Druhú fázu charakterizujú príznaky postihnutia centrálneho nervového systému. Prejavuje sa vysokou horúčkou, intenzívnou bolesťou hlavy, stuhnutím šije, svetloplachosťou, depresiou. Ochorenie sa prevažne končí úplným uzdravením. Prípadné následky ochorenia sa prejavujú neurologickými poruchami (bolesti hlavy, obrna, úbytok svaloviny). Ochorenie sa však výnimočne končí aj smrťou.
Zásady pobytu v prírode
Pred zaklieštením sa možno chrániť vhodným odevom a pevnou obuvou, ktoré zabránia preniknutiu kliešťa na pokožku. Kliešte najviac lákajú svetlé farby, spotená koža, priťahuje ich teplo a vlhko (podpazušie, slabiny, miesta s jemnou pokožkou).
Po návrate z prírody je veľmi dôležité prezrieť si dôkladne celý povrch tela a presvedčiť sa, či nedošlo k prisatiu kliešťa. Pri jeho včasnom odstránení sa riziko ochorenia podstatne znižuje. Kliešťa odstránime pinzetou, opatrným vykývaním, pričom dávame pozor, aby sme neodtrhli hlavičku. Postihnuté miesto vydezinfikujeme, najlepšie jódovými dezinfekčnými prostriedkami, ktoré zabíjajú vírusy. Doteraz známe vykrútenie či zadusenie kliešťa nanesením oleja alebo masti sa neodporúča. Pred návštevou lesa je vhodné použiť aj repelenty, ktoré možno aplikovať na odev alebo na kožu.
Chrániť sa možno aj očkovaním. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde nechráni pred lymskou boreliózou ani pred napadnutím kliešťami.
Nástrahy LESA: na TOTO si dajte na výletoch pozor!
Zdroj: ÚVZ SR