Prvý rok života dieťaťa je kľúčový pre vývoj mozgu
Bolo zistené, že v dôsledku podvýživy sú mozgy takýchto detí menšie, čo môže mať za následok trvalé poruchy správania a kognitívnych funkcií vrátane pomalšieho vývoja jazyka a jemnej motoriky. Na správne lozenie, sed a neskôr chôdzu je dieťa pripravené, ak zvládlo predošlé fázy – prvé a druhé vzpriamenie (polohy na brušku) a otáčanie sa z chrbátika na bruško. Vtedy sa posilňujú šijové, brušné i chrbtové svaly, zdokonaľuje sa rovnováha i orientácia v priestore potrebná pre ďalšie fázy. Ak dieťa v tomto období neudrží na brušku hlávku pevne a zakláňa ju, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Vývoj detského mozgu sa začína už v maternici
Prenatálny, resp. vnútromaternicový vývoj bábätka trvá vo všeobecnosti 40 týždňov. Je to pomyselná časová úsečka, kde má každá jej časť svoju úlohu a cieľ. V každom dni, týždni, mesiaci či trimestri sa vyvíja časť z dieťatka, ktoré na konci 9. mesiaca prichádza na svet ako dokonalá, úžasná a milovaná bytosť.
Vývoj mozgu je séria komplexných procesov, ktoré sú geneticky naprogramované. Koniec tehotenstva, teda tretí trimester, je obdobím intenzívneho vyzrievania a rastu centrálneho nervového systému. No príchodom na svet sa vývoj mozgu nekončí – mozog dieťaťa sa vyvíja ďalej a rodič ho môže významne ovplyvniť a podporiť. Pohyb a telesná aktivita pomáhajú pri tvorbe nových mozgových buniek, čo platí nielen u detí, ale aj u dospelých. Pohybom sa totiž môžeme naozaj dopracovať k zdokonaľovaniu kognitívnych funkcií a u detí podporiť mozgové funkcie natoľko, že im pomôžeme „zmúdrieť“.
Biologické sledy vývoja detského mozgu
Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy začína už počas prenatálneho života. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry, ktorá je naším najvyšším riadiacim centrom.
Počas tretieho trimestra mozog plodu narastie takmer dvojnásobne, dochádza k synaptogenéze (tvorenie nervových spojov), migrácii nervových buniek a myelinizácii (vyzrievanie, tvorba bielkovinovo-tukového obalu okolo nervových dráh). Tento proces prebieha intenzívne počas prvých dvoch rokov života, pričom cieľom je obaliť takmer 150-tisíc kilometrov nervových dráh.
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces, plný biologických a chemických zmien. Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. Preto sa hlávka bábätka po narodení zväčšuje a počas pravidelných kontrol u lekárov sa meria aj jej obvod. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek – neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému. Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Tento proces pokračuje niekoľko prvých rokov života a je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa a jeho inteligencie.
Krok za krokom
Vývoj detského mozgu prebieha v určitých štádiách, ktorých dosahovanie znamená pokrok – novú zručnosť alebo vyššiu úroveň samostatnosti.
V prvom roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja.
- Práve počas prvého roku života sa mozog dieťatka zdvojnásobí.
- Mozog narastie do troch rokov približne na 80 % veľkosti mozgu dospelého človeka, vo veku 2 – 3 rokov má mozog až dvakrát viac synapsií ako v dospelosti. Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť. Pokroky vidíme v jeho zlepšujúcej sa motorike, v rozvoji reči, vnímaní okolia a seba samého.
Vývoj mozgu detí: Jedným z najvýznamnejších faktorov je výživa
Dôležité medzníky vývoja detského mozgu
Tieto psychomotorické míľniky majú podobu tzv. medzníkov vývoja detského mozgu, ktoré na seba nadväzujú a stavajú kompletnú sústavu vývoja zabezpečujúcu jeho zdravé a plynulé napredovanie.
V prvých mesiacoch života sú to postupne poloha na brušku a dvíhanie hlavy (známe ako pasenie barančekov), otáčanie na bruško, plazenie sa, šikmý sed, lozenie, postavenie sa, široký sed a následne samostatná chôdza. Isto sme sa však v našom okolí stretli aj s mamami, ktoré sa v mylnej domnienke o mimoriadnej šikovnosti ich dieťatka pochválili, že v ich prípade sa preskočila napríklad fáza lozenia a bábätko rovno začalo chodiť. A prečo mylne?
Každé toto štádium je totiž významným medzníkom psychomotorického vývoja dieťaťa a nesúvisí len s dojčeneckým obdobím. Kvalitné a dostatočné „absolvovanie“ týchto čiastkových cieľov nadväzuje na správne rozprávanie, jedenie, čítanie a písanie, zdravé chodidlo, správnu chôdzu či celkové zdravie v dospelosti. Navyše správnym a dostatočným pohybom sa prepájajú hemisféry v mozgu, čo má vplyv na predchádzanie rôznych foriem porúch, ako sú dyslexia a dysgrafia.
Pohybom k múdrosti
Prvý rok života dieťaťa je kľúčový pre vývoj mozgu a ďalší psychomotorický vývoj. Prvých 12 mesiacov je pre bábätko mimoriadne dôležitých; odborníci sa zhodujú, že v tomto období sa dieťa naučí a urobí pre svoj vývoj mozgu a tela viac než kedykoľvek neskôr. Preto je dôležité dieťatku vytvárať podmienky pre správny vývoj, usmerňovať ho a napomáhať mu v jeho napredovaní, a to aj pohybom.
Základom je vytvoriť dieťatku vhodné podmienky a stimuláciu pre aktívny pohyb
Vývoj každého dieťaťa je individuálny, ale postupnosť jednotlivých fáz v psychomotorickom vývoji má svoj význam. Nadväzujú na seba a zabezpečujú podmienky pre zdravý pohyb a kondíciu v živote dieťatka.
- Na správne lozenie, sed a neskôr chôdzu je dieťa pripravené, ak zvládlo predošlé fázy – prvé a druhé vzpriamenie (polohy na brušku) a otáčanie sa z chrbátika na bruško. Vtedy sa posilňujú šijové, brušné i chrbtové svaly, zdokonaľuje sa rovnováha i orientácia v priestore potrebná pre ďalšie fázy.
- Ak dieťa v tomto období v ľahu nedvíha nôžky a nechytá si chodidlá rukami, ale ich napína, vykopáva a kríži, prípadne neudrží na brušku hlávku pevne a zakláňa ju, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Nie je dobré čakať, či sa to náhodou samo neupraví, pretože odchýlka v motorike a jej neriešenie môže znamenať stratený čas, ktorý je potom ťažké dohnať.
Kniha ako inšpirácia
V knihe Dobehni svoj mozog autor Anders Hansen uvádza vedecké poznatky, ktoré opakovane dokazujú, že cvičenie a pohyb pozitívne vplývajú na všetky kognitívne funkcie (nielen) dieťaťa. V zápase medzi pohybom a kognitívnymi činnosťami podľa neho s obrovským náskokom vyhráva pohyb. Veda jednoznačne dokazuje nesmierny vplyv pohybovej aktivity na schopnosť detí a mládeže učiť sa. Telesná výchova totiž neznamená len loptové hry či iné aktivity na ihriskách, ale jej úlohou je zlepšiť schopnosť žiakov porozumieť matematike alebo lepšie ovládať jazyk.
Hansen jednoznačne zastáva názor, že cvičenie má okamžitý vplyv na funkcie mozgu u detí – je dokázané, že po fyzickej aktivite detí sú zaznamenané zlepšenia v oblasti čítania s porozumením a ich pozornosti. Nie je to však len o priamej súvislosti pohybu na vývoj mozgu dieťaťa, ale autor sa vo svojej knihe zameriava aj na aspekt pohybu na preventívne účinky napríklad voči depresiám. Tvrdí, že stačí 20 – 30 minútová prechádzka denne. Navyše, pravidelná fyzická aktivita v neskoršom veku dieťaťa prispieva k zdokonaľovaniu mozgu, posilňovaniu pamäte a pôsobí aj preventívne voči starnutiu mozgu.
Popri výžive je najdôležitejším aspektom vývoja mozgu bábätka oddych a dostatočný spánok
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorými vie rodič podporiť rozvoj mozgu, kognitívnych funkcií a správania detí, je výživa. Ak má dieťatko nedostatočný prísun kalórií, bielkovín a vitamínov, odráža sa to nielen na fyzickom vzraste, ale aj na mentálnom zdraví. Bolo zistené, že v dôsledku podvýživy sú mozgy takýchto detí menšie, čo môže mať za následok trvalé poruchy správania a kognitívnych funkcií vrátane pomalšieho vývoja jazyka a jemnej motoriky.
Dostatočný spánok podporuje okrem toho aj fyzický rast. Počas spánku sa v mozgu deje množstvo procesov a dieťatko spracováva množstvo podnetov, ktoré počas dňa zažilo. Navyše, správne spánkové návyky vytvárajú dobrý predpoklad pre kvalitný spánok a vývoj mozgu aj v neskoršom veku. Naopak, nedostatok spánku a narušený spánkový režim v rannom veku sa môže prejaviť neskôr, v predškolskom a školskom veku, kedy sa u dieťaťa prejavujú problémy pri čítaní, v matematike a priestorovom či abstraktnom vnímaní a učení všeobecne.
Pre správny vývoj mozgu sú, okrem vyššie spomenutého, dôležité aj iné formy starostlivosti. Okrem pravidelného oddychu a výdatného spánku adekvátneho veku je potrebné dopriať dieťaťu aj dostatok fyzickej aktivity a zároveň ho obklopovať primeranými podnetmi a činnosťami, ktoré podporujú jeho kognitívny vývoj a zručnosti. Je potrebné siahať po takých hračkách a predmetoch pre deti, ktoré majú tzv. pridanú hodnotu a buď s dieťaťom rastú a posúvajú ho stále o „level“ vyššie, alebo majú širší rozmer ako len hračku pomojkať a odložiť na poličku. Naopak, pozor na prestimulovanie dieťaťa a predráždenie jeho centrálnej nervovej sústavy neprimeranými podnetmi a ich neprimerane veľkým množstvom, ktoré vedú dieťa k nervozite, stresu, plaču a celkovému nesústredeniu sa následne už na akúkoľvek činnosť.
Digitálna hrozba a mozog dieťaťa
V dnešnej dobe je náročné nevyužívať digitálne technológie, no v prípade bábätiek a malých detí by sme ich mali odsúvať, dokedy sa to len dá. Ak už aj vo vyššom veku pozeráme s dieťaťom rozprávku, nech je to jediná aktivita, ktorej sa venujeme. Po vypnutí zariadenia sa následne presunieme k inej činnosti. Nikdy nemajme televíziu či tablety pustené ako kulisu pri bežnej hre s dieťaťom, keďže vyvíjajúci sa mozog vníma všetky podnety a tento model môže neskôr vyústiť do poruchy pozornosti či správania.
Hansen sa vo svojej knihe zameriava aj na digitálne technológie – tvrdí, že aj keď dieťa hrá vzdelávacie hry a používa aplikácie na rozvoj kognitívnych zručností, nevedie to k zmúdreniu, zlepšeniu sústredenia či pamäte, ale iba k zdokonaleniu tej-ktorej hry. To isté podľa autora platí v prípade lúštenia krížoviek či číselného sudoku, ktoré sa zvyknú nazývať gymnastikou pre mozog. Hansen uvádza, že časté lúštenie krížoviek prinesie človeku zlepšenie iba v lúštení krížoviek, v ničom inom.
Informačný stres
Vo všeobecnosti sú elektronické zariadenia pre dieťa nevhodné, pretože pre detský mozog nie sú prirodzené a vedie to k tzv. informačnému stresu. Nevhodné je rovnako pri dieťati fajčiť. Naopak, podmienkou, ktorá má byť dávkovaná v maximálnych množstvách bez obmedzenia a čo najväčšou frekvenciou, sú prejavy nekonečnej rodičovskej lásky. Ak sa k tomu pridá podnetné prostredie, bezpečie, emočné zázemie a správne nastavený harmonogram činností a celkového dňa, máme za to, že sme pre naše dieťa vytvorili maximum pre správny vývoj mozgu, čo je v rodičovských silách dieťatku poskytnúť.