Papkáme po prvom roku: ako a čo?

Papkáme po prvom roku: ako a čo?
5.3.2017 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Ako by mal vyzerať jedálniček dieťatka po prvom roku života? Ktoré potraviny do neho v žiadnom prípade nepatria?

Vaša otázka:

Mám 14-mesačného syna, a preto by ma zaujímalo, čomu a akým jedlám (spôsobu ich prípravy) a do akého veku je potrebné sa v každom prípade vyhnúť. 

Správne stravovacie návyky treba budovať od útleho detstva

Odpovedá MUDr. Katarína VicianováPo prvom roku života deti už neprijímajú stravu iba pasívne, ale samy začínajú o vlastnej výžive rozhodovať. I vo výžive sa tak prejavuje ich osobnosť. Preto musia byť vedené tak, aby neskôr pochopili dôležitosť správnej výživy pre svoj rast a vývoj, naučili sa zásady správnej výživy a utvrdili si správne stravovacie návyky.

Všetci vieme, že veku nenáležité zloženie stravy, zlé stravovacie návyky, nepravidelný stravovací režim, zvýšený kalorický príjem a znížený pohyb už najmenších detí má za následok stále častejšie zdravotné problémy. 

V detskom veku je to nechutenstvo alebo prejedanie sa, bolesti bruška, zápcha, hnačky, ale i bolesti hlavy, chudokrvnosť, rôzne formy alergie.

V neskoršom veku považujeme za následok zlej výživy rôzne formy alergie, obezitu, anorexiu, osteoporózu, vysoký cholesterol a s tým súvisiace ochorenia srdcovocievneho systému, nádorové ochorenia, a to predovšetkým rakovinu hrubého čreva.

Ideálna výživa pre dieťa po 1. roku života

Po 1. roku života sa dieťa učí rozprávať, chodiť, buduje si sociálne vzťahy. Začína si držať hrnček, v druhom roku jesť lyžicou, neskôr príborom. Nakoľko sa v tomto období znižuje rast, znižuje sa i chuť do jedla.

Hlavne mamičky si robia starosti, keď sa ich dobre papajúce dojča stane horším jedákom v období batoľaťa. U dieťaťa sa zvyšuje záujem o okolie a klesá záujem o jedlo. Ide o prechodné obdobie. Jedlo by preto nemalo byť používané ako výchovný prostriedok na udržanie poslušnosti a autority. Ale ani ako určitý prejav priazne vedúci k ústupkom.

Deťom treba ponúkať pestré jedlá rôznej chuti. Pri jedle začínajú používať iné zmysly ako iba chuť. Menšie deti nemajú rady príliš teplé jedlá, uprednostňujú ich mierne teplú formu. Niektoré jedlá odmietajú skôr pre ich vôňu či pach ako chuť.

Deti by mali jesť tak, že im nevisia nôžky a nemôžu nimi pohojdávať. Tanier, a teda stôl, nemajú mať na úrovni hrudníka, ale nižšie. To sa dá dosiahnuť vo vhodných stoličkách.

Dieťa nesmie jesť samo

Dieťa medzi 1. a 2. rokom nemá dostať žiadne malé pevné kúsky potravy, ktoré by mohlo vdýchnuť (oriešky, cukríky, kúsky surovej mrkvy). Nemalo by nikdy jesť bez prítomnosti dospelej osoby. Nemalo by jesť ani v aute, keď je s ním iba vodič, ktorý mu v prípade potreby nemôže rýchlo pomôcť.

Pri jedle má mať pokoj, pretože si určite neobľúbi jedlo, počas ktorého ja kárané. Nemôžeme používať ani argument, že jeho neobľúbené jedlo je „zdravé“. Dieťa si môže vytvoriť predstavu, že zdravé potraviny sú skôr nechutné a že sa potraviny delia na „dobré“ a „zdravé“. 

Základné zloženie stravy, hlavne v prvom polroku druhého roku života, je síce pestrejšie, no neznamená to, že po pomerne prísnom období výživy v 1. roku života dieťatku ponúkneme odrazu všetko a čo najskôr. Volíme veľmi postupný spôsob zavádzania nových druhov potravín. Zvyčajne za 1 – 2 dni zavedieme 1 novú potravinu.

Prečítajte si: Aké bylinkové čaje ponúknuť drobcom?

Čo konkrétne môže dieťatko po 1. roku konzumovať

Medzi 1. a 2. rokom života by malo dieťatko vypiť asi 500 ml mlieka (alebo mliečnych výrobkov). Pritom 100 ml mlieka zodpovedá 1 plátku syra (15 g), alebo 30 g mäkkého syra (tvaroh, žervé). 100 g jogurtu zodpovedá približne 150 ml mlieka. 

U dojčených detí pokračujeme v dojčení podľa toho, či to matke alebo dieťaťu vyhovuje. Pri priemernej tvorbe 0,5 l denne  v tomto období materské mlieko poskytuje 1/3 potrebnej energie a bielkovín. Materské mlieko kombinujeme v strave i s inými mliečnymi výrobkami. 

Na varenie používame plnotučné mlieko. V prvých dvoch až troch rokoch deťom nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku. Pasterizované a uperizované mlieko už neprevárame.

  • Mlieko a jogurty nezahlieňujú. Je to povera. Potvrdzuje to i najnovšia odborná literatúra, ako i pediatri – gastroenterológovia. Naopak, bovinný (kravský) laktoferín stimuluje ochrannú vrstvu žalúdka, preto treba piť mlieko napr. pri zápaloch dýchacích ciest a prehĺtaní hlienu z nosa, či pri antibiotickej liečbe.
  • Maslo patrí medzi tradičné mliekarenské výrobky. Názory odborníkov na význam mliečneho tuku vo výžive sa rôznili. Poznáme obdobia, kedy boli preferované rastlinné tuky (rastlinné maslo) na úkor živočíšnych (kravské maslo). Odporúčame preto použitie oboch, no s prevahou kravského masla.
  • Kyslomliečne výrobky majú nesmiernu nutrično-fyziologickú hodnotu, dietetické účinky a širokú variabilitu senzorických vlastností. Rozhodujúce vlastnosti kyslomliečnych výrobkov ovplyvňuje zloženie ich mikroflóry.

V týchto výrobkoch je čiastočne odbúraná laktóza, vyzrážané bielkoviny, čo zapríčiňuje výbornú a ľahkú stráviteľnosť. Samotné mliečne kultúry potláčajú mikroorganizmy, vyvolávajúce hnilobné procesy v čreve.

Patria sem jogurty (prednosť majú kultúry vyrábajúce pravotočivú kyselinu mliečnu (L+), kefír (je to kysnutý a kvasený mliečny nápoj), kefírové mlieko (má nižší počet živých mikroorganizmov ako kefír), acidofilné mlieko, zakysanka.

  • Smotany poznáme sladké, s obsahom tuku 10-12-33 % – šľahačka, a kyslé, s obsahom tuku 16 %. Približne v 1,5 roku môžeme, ak dieťatko toleruje vo varení kravské mlieko, skúsiť i smotanu.
  • Tvaroh je mliečny výrobok a patrí do skupiny čerstvých nezrejúcich kyslých syrov. Na predĺženie trvanlivosti tvarohu a tvarohových výrobkov sa používa termizácia. Na báze tvarohu sa vyrábajú nátierky a peny, ktoré sú ľahké a veľmi dobre stráviteľné. Môže sa podávať po 1. roku života.

   

Už v 7. mesiaci života zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok (gliadín, glutén). Podávame obilnú kašu, múku v podobe bezvaječných cestovín, najprv biele, neskôr celozrnné pečivo, chlieb.

Medzi obilniny patrí i ryža. Chlieb na raňajky môžeme vymeniť za 25 g ovsených vločiek. V 1. roku minimálne ½ celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.

Obilniny poskytujú najväčšiu časť denného príjmu energie, a to vo forme škrobov, nie tukov. Tiež obsahujú veľa minerálov a vitamínov hlavne vitamín B1 – tiamín.

Vitamín B1 je dôležitý okrem iného pre funkciu nervového systému a zmyslových orgánov. Najviac ho je v obilných zrnách vo vonkajšej vrstve obalu. Preto sa kladie taký dôraz na celozrnné výrobky. B1 vitamín sa nachádza i v strukovinách, vnútornostiach a chudom bravčovom mäse.

Dieťa vo veku 2 až 3 rokov má mať 3 až 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov. Väčšia časť z nich by mala byť celozrnná, pretože obsahujú viac vlákniny, minerálov a vitamínov ako výrobky z bielej múky.

Prečítajte si: Kedy je najvhodnejšie zavádzať obilniny a teda lepok do stravy najmenších?

Takáto 1 porcia je napríklad: ½ krajca chleba = 15 – 20 g,  alebo ½  rožka, alebo ½ hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky. 

Zemiaky sú rovnako veľmi dôležité pre obsah energie vo forme škrobu, bez tuku, a sú zdrojom C vitamínu. 

Zeleninu a ovocie podávame podľa známeho hesla „5 x denne“, to znamená zeleninu alebo ovocie pri každom jedle. Po 1. roku zaraďujeme do jedálnička všetky druhy ovocia z našich domácich zdrojov.

Môžeme postupne skúsiť aj citrusy (pomaranče, mandarínky, citróny). Kivi by som zaradila až neskôr, k 2. roku života, pretože sa na ne stále častejšie objavuje alergia.

Mäso, ryby, hydinu, vajíčka alebo strukoviny podávame tiež denne. Mäso je dôležitý zdroj živočíšnych bielkovín a železa. Mäso podávame v množstve približne 3 polievkových lyžíc. Po prvom roku možno zaradiť teľacie mäso a občas i chudé bravčové.

Vyprážané jedlo nepatrí do výživy dieťaťa vôbec. Po prvom roku môže dieťatko dostať kúsok šunky (hydinovej či bravčovej). Ale párky, salámy a paštéty treba rozhodne vynechať. Použitie soli má byť obmedzené.

Prečítajte si: Soliť, alebo ochucovať bylinkami?

Pitný režim dieťaťa

Pitný režim je tiež veľmi dôležitý. V dojčenskom a batolivom veku sa častejšie stretávame so zvýšeným pocitom smädu v súvislosti s faktormi vonkajšieho prostredia, ktoré kladú na dieťatko väčšie nároky – v zime sú to prekúrené byty a sucho (nízka vlhkosť) v nich.

Dochádza tu k stratám tekutín kožou a sliznicami, čo si organizmus žiada doplniť. V lete zasa prehriatie organizmu. Dieťatko, ktoré je motoricky veľmi aktívne, tiež potrebuje viac tekutín.

Problém pitia býva spojený aj s celkovým celodenným zložením prijímanej stravy a pitným režimom počas dňa. Deti treba učiť základným návykom i v príjme tekutín. A tu sa robí veľa chýb, pretože dieťa má vypiť už dopoludnia približne polovicu celkového denného množstva tekutín, a nie navečer a v noci.

Pitie sladkého čaju a sladených džúsikov tiež vedie k začarovanému kruhu nadmerného príjmu tekutín a zvýšeného smädu, nakoľko organizmus musí nadmerný cukor spracovať a na to potrebuje vodu. Tieto deti strácajú chuť do jedla, často bývajú chudokrvné.

Nadmerný príjem tekutín, zlozvyk držať „obľúbenú hračku – dojčenskú fľašu“ dojčiat a batoliat  môže viesť až k príznakom otravy vodou, pretože tak dostanú často nekontrolovateľné množstvo vody. Aby sme z detí nevychovali „sladičov“, podávame im vodu aspoň do roka, potom riedené čerstvé ovocné šťavy.

Slané čipsy, hranolky, maslové zákusky a pizza nepatria do zdravej výživy, a priam ohrozujú zdravie v tomto veku. Často majú naše deti viac cukríkov, čokolády, keksíkov a iných sladkostí ako ovocia, čerstvej, dusenej alebo naparenej zeleniny.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že stravovanie detí je na rodine, ktorá určuje zloženie potravy a spôsob stravovania dieťaťa, a nie na reklame.

Prečítajte si: Jedálniček dieťaťa medzi 1. a 2. rokom - ako by mal vyzerať?