CHODÚĽKY skôr dieťaťu ublížia ako pomôžu

Veronika Kmetóny Gazdová, Lucia Krivá fyzioterapeutka, dipl. f. | 30. júl 2023

Aké sú najsilnejšia argumenty pre rodičov, že týmto „pomôckam“ je potrebné povedať jasné NIE? Fyzioterapeutka Lucia Krivá upozorňuje najmä na chybné držanie tela, základ ktorého si dieťa v chodúľke buduje a ktorá predstavuje záťaž na dolné končatiny, panvu a chrbticu.

Odborníčka opisuje polohu dieťa v klasickej chodúľke. „Dieťa nesedí, ale je zavesené, súčasne sa opiera o ruky, telo je naklopené dopredu, je vtedy zmenené i ťažisko tela a dieťatko stojí na špičkách. Špičkami sa teda aj odráža, čo nemôžeme považovať za chôdzu a to má negatívny vplyv na držanie tela,“ hovorí L. Krivá. Pokiaľ dá rodič dieťatko do chodúľky v dobe, keď si má budovať základné motorické vzorce, vezme mu tým, podľa jej slov, mnoho dôležitých skúseností a ovplyvní sa tým jeho budúce držanie tela.

Z jej praxe opisuje skúsenosť, že väčšinou sa deti do chodúľok dávajú vtedy, keď sa najprv samostatne postavia, zároveň približne v tejto dobe začínajú aj liezť po štyroch. „Chodúľkami tak ochudobňujeme vývoj dieťaťa o tak dôležité lozenie. A nielen o to, ale aj o ďalšie podstatné vzory, šikmé sedy, voľný sed, nakračovanie do stoja, obchádzanie nábytku v stoji, postupné púšťanie sa do priestoru,“ upozorňuje fyzioterapeutka.

Prečítajte si tiež:

Ten váš ešte nechodí?

Deti "neučte" chodiť

Zároveň vymenúva faktory, ako veľmi dokáže chodúľka ovplyvniť držanie tela dieťaťa do budúcna. „Záleží na tom, kedy dieťa do nej dáte, ako dlho v nej bude a ako na tom pohybovo je – pokiaľ má nejakú drobnú odchýlku vo vývoji, bude mať na ňu chodúľka oveľa negatívnejší dopad,“ zdôrazňuje odborníčka. Žiaľ, aj pri tejto téme podľa jej slov platí, že väčšina obdobných „pomôcok“ bola vytvorená na uľahčenie života rodičom, nie pre zlepšenie kvality vývoja detí.

Rovnako sa vo svojej praxi stretáva s neustále sa opakujúcimi argumentami, že takisto sme vyrástli v „pavúkoch“ a sme v poriadku. „Áno, tento argument je častý a to nielen ohľadom čo sa týka týchto predmetov. Pokiaľ vás nič netrápi, ako napr. bolesti chrbta, horšie dýchanie, ploché nohy, postavenie nôh do X, bolesti hlavy ap., môžete byť šťastní, patríte do malej skupiny ľudí, ktorých tieto časté problémy obišli,“ vysvetľuje L. Krivá a pokračuje ďalším príkladom z jej praxe.

„Často tiež od rodičov počuť, že musíme ho/ju naučiť chodiť. Nie! Deti to zvládnu bez akejkoľvek pomoci. A to dokonca lepšie a kvalitnejšie. Navyše chodiť budú samostatne skôr, než keď im budeme pomáhať,“ dopĺňa.

Prečítajte si tiež:

UŽ CHODÍ! Prvé kroky dieťaťa prídu v pravý čas

Použitie chodúľky poriadne zvážte

Fyzioterapeutka však pre rodičov, ktorí tieto „pomôcky“ doma predsa len majú, prináša nápad, ako im nájsť aspoň aké-také využitie. „Pokiaľ dieťa už samostatne chodí, teda dokáže zmeniť smer, zastaviť sa v priestore, urobí drep a pod., môže sa s touto chodúľkou aspoň hrať a chodiť,“ dodáva.

Ak však pred sebou niečo tlačí, je stále lepšie, keď odtláča niečo ťažšie ako ľahké plastové pomôcky či predmety, nie je to ideálne pre nohy a je to navyše skoro, následkom čoho je chôdza na vnútorných hranách. Naopak, pri odtláčaní ťažšieho predmetu musí vynaložiť silu, aby s predmetom pohlo, čo je lepšie, pretože sa aktivujú horné končatiny, medzilopatkové svaly a stred tela. Každé použitie je však dobre zvážiť podľa toho, aká je to pomôcka a na aký čas sa používa, a pozorovať pri tom, čo dieťaťu spôsobuje a čo mení.“

chodúľky nepoužívajte

Nebezpečné napätie v chodúľke

Podľa slov odborníčky je potrebné sledovať, ako dieťa stojí a či chodí po špičkách, tieto faktory totiž vypovedajú o celkovom zvýšenom napätí. „Vtedy ho môžeme nabádať do pohybu v nízkych polohách ako plazenie či lozenie. Aj tu platí, že silné emócie zdvíhajú zo stoličky, preto aj dieťa radosťou skáče. Vtedy ho učíme relaxovať, uvoľniť sa, upokojiť. Predráždenie dieťaťa, následkom ktorého môže chodiť po špičkách, môže mať zdroj v pôsobení okolia naň – tlak k výkonu, moc obrazoviek, nemožnosť odpočinku, keď ho drobec potrebuje,“ prináša pre rodičov malých ratolestí niekoľko rád L. Krivá.

Chôdza je podľa jej slov zložitý proces a nie je vhodné doň nejako zasahovať. „Tým myslím nepredbiehať, neurýchľovať, nezľahčovať. Dieťa si týmto procesom prejde samo. Záleží to od toho, akou rýchlosťou zreje jeho centrálny nervový systém (mozog), ktorý celý proces psychomotorického vývoja riadi,“ dodáva na záver.