Zležaná hlavička: Dôsledné polohovanie je nevyhnutné
Najlepšie výsledky je možné dosiahnuť, ak sa liečba začne čo najskôr, kedy je hlavička lepšie formovateľná.
Staršie deti spravidla potrebujú dlhšiu liečbu, pretože ich lebka rastie pomalšie, je silnejšia a odolnejšia voči zmenám. Ak je problém s tvarom hlavičky navyše sprevádzaný šikmým krkom, torticollisom, musí byť liečba pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sprevádzaná aj rehabilitáciou.
Aký je vplyv torticollis a dysbalancie svalov šije na tvar hlavičky? O ďalších detailoch tohto problému sme sa zhovárali s diplomovanou fyzioterapeutkou Luciou Krivou, dipl. f.
Zležaná hlavička - pomôžu rehabilitácie, či helma?
Fyzioterapeutka o zležanej hlavičke
„Deti s asymetrickým tvarom hlavičky majú často zvýšené napätie svalstva krčnej chrbtice, čo môže byť spôsobené kongenitálnou muskulárnou torticollis alebo dysbalanciou svalov krku alebo trupu,“ vysvetľuje odborníčka na detskú rehabilitáciu. Hlavička dieťaťa s torticollis je podľa jej slov naklonená na jednu stranu a vytočená k protiľahlému plecu. To spôsobuje, že dieťa zotrváva stále v rovnakej pozícii a hlavička sa na strane kontaktu s podložkou splošťuje. Torticollis tiež spôsobí, že ucho je posunuté viac dopredu a môže tiež ovplyvniť symetriu tváre (poloha očí, líc a dolnej čeľuste), má vplyv aj na psychosociálny vývoj, ten býva u týchto detí často oneskorený.
Zležaná hlavička - dieťa polohujte!
Lucia Krivá navyše zdôrazňuje, že najvýraznejším rizikovým faktorom zležanej hlavy je pozícia a polohovanie dieťaťa. „Je nutné zaučiť rodičov v špecifickom handlingu pri zdvíhaní, nosení a ukladaní dieťaťa, ukázať im vhodne pozície pre kŕmenie a vysvetliť nutnosť dôsledného polohovania. Za nevhodné polohovanie dieťaťa považujeme preferovanie pozície v ľahu na chrbte väčšiu časť dňa, nedostatočné polohovanie na bruchu, počas spánku sa dieťa ukladá stále na rovnakú stranu, v priebehu dňa k nemu prichádzajú senzorické podnety len z jednej strany, to všetko zvyšuje riziko vzniku pozičnej preferencie, teda možnosť získanej asymetrie,“ vysvetľuje. Dodáva, že vhodné nie je ani dlhodobé a rovnaké umiestnenie detí v autosedačkách, ležadlách alebo v kočíkoch, kde je obmedzený pohyb dieťaťa a možnosť príjmu vonkajších senzorických podnetov.
Fyzioterapeutka tiež upozorňuje, že asymetricky vývoj lebečných kostí a hlavy má dopad aj na ostatné telesné štruktúry. Dieťa v 1. trimenone (pozn. obdobie troch mesiacov vo vzťahu k vývoju plodu a veku dojčaťa) nedosiahne symetrickú pozíciu a predvádza všetky ďalšie aktivity ako otáčanie, prenos zaťaženia v sede, lozenie a chôdzu s väčšou či menšou mierou asymetrie. „Fixácia takejto asymetrie môže byť základom pre skoliózu,“ dodáva.
Plagiocefália môže byť podľa slov fyzioterapeutky následkom, nie príčinou nekvalitného psychomotorického vývoja, najmä u detí, ktoré nemajú optimálne svalové napätie a to nielen z hľadiska kvantity, ale predovšetkým kvality, kde miera deformity neurčuje mieru oneskorenia, čo fyzioterapeuti riešia ako funkčnú poruchu, preto je veľmi dôležité včasné začatie terapie. „Pri rozhodovaní o spôsobe a intenzite terapie rozlišujeme, o aký typ zležanej hlavičky ide, ako dlho a akú závažnú plagiocefáliu dieťa má,“ vysvetľuje.
Moderátor Tomáš Juríček: Ako rodina dokážeme nemožné
Vojtova metóda a zležaná hlavička
Čo si má rodič pod tým predstaviť? „Terapia zahŕňa optimalizáciu svalového napätia vo všetkých pozíciách, facilitáciu voľnej hybnosti v kvalitných pohybových vzoroch a senzorickú stimuláciu menej dráždivými impulzmi, aby nedochádzalo k provokácii patologických pohybových vzorov,“ vysvetľuje skúsená terapeutka s prácou s deťmi. Vojtova metóda je podľa jej slov spôsob, ako v určitých polohách aktivovať zóny, ktoré napomáhajú k uvoľňovaniu zablokovaných nervových, a tým aj svalových spojov medzi mozgom a miechou, s cieľom zlepšiť funkciu svalov v oblasti chrbtice, horných a dolných končatín a tváre, využívané v každodenných činnostiach.
„Dá sa ňou dosiahnuť zlepšenie spontánneho pohybu, držanie tela, funkcia hlavne bedrových a ramenných kĺbov, postavenie panvy, prehĺbené dýchanie,“ dopĺňa L. Krivá, ktorá na záver povzbudzuje rodičov, že pri cielenej vedenej terapii, vzájomnej spolupráci a pri aplikácii špecifického handlingu alebo Vojtovej metódy dochádza k úprave deformity a k zmenšeniu, či dokonca eliminácii oneskoreného psychomotorického vývoja.