Pravdy a mýty o bábätkách: 16 vecí, ktoré ste (možno) nevedeli

Hustota, hrúbka a kvalita vlasov je veľmi individuálna a geneticky daná záležitosť. Už pred narodením má každý človek daný počet vlasových korienkov a nie je ho možné v priebehu života zmeniť, iba ak chirurgicky. Prečo vznikla táto povera? Pravda je taká, že ak vlásky zastrihnete na určitú rovnakú alebo približne rovnakú dĺžku, pôsobia hustejšie. Strihanie však neovplyvňuje ani kvalitu vlasov, ani hustotu, môže vzbudiť len opticky lepší dojem a pestovaný vzhľad. 

Prečítajte si tiež:

Ako ostrihať prvé vlásky?

Prečo teda mamičky kúpu bábätká každý večer? Väčšina novorodencov miluje teplú vodu – voda im pripomína prostredie v maternici a 9 mesiacov strávených v plodovej vode.  Cítia sa v nej dobre, navyše voda ich upokojuje, a tak sa večerný kúpeľ stáva dôležitým rituálom pred spaním. Navyše, je to jedna z mála činností okolo čerstvého bábätka, ktorú perfektne zvládne aj otecko a vytvára si tak citovú väzbu so svojím potomkom. 

Niekedy je však lepšie kúpať bábätko počas dňa, pretože na niektoré deti voda nepôsobí upokojujúco, práve naopak – načerpajú novú energiu a sú aktívne. 

Jedna z najčastejších otázok čerstvých rodičov znie: „Ak vezmem na ruky moje bábätko zakaždým, keď plače, môžem ho rozmaznať?“ Nie, svoje dieťa nemôžete rozmaznať! Podľa psychológov je nemožné rozmaznať dieťa počas jeho prvého roku života. Napriek tomu, že táto alebo podobná odpoveď sa dnes objavuje v každom modernom rodičovskom časopise, knihách pre rodičov, tvrdia to pediatri – výskumy stále ukazujú, že veľa rodičov tomuto mýtu verí.

Paradoxne k tomu, čo si mnohí rodičia myslia, výskumy dojčiat ukazujú, že pokiaľ rodičia reagujú na detský plač a snažia sa dieťaťu pomôcť, pomáhajú mu, aby nadobudlo emocionálnu istotu a nezávislosť. Navyše podľa výskumov dojčatá, ktoré boli aspoň 4 hodiny denne nosené, plakali menej než deti z druhej kontrolnej skupiny. Okrem toho vykazovali dlhšiu fázu bdenia v spokojnej nálade.

Prečítajte si tiež:

NOSIŤ dieťa na rukách nie je ROZMAZNÁVANIE

Teraz odhliadneme od detí, ktoré majú menej či viac závažné zdravotné problémy a vyžadujú špeciálnu formu starostlivosti. Medzi zdravými deťmi nájdeme veľké rozdiely – sú ukážkové bábätká, ktoré sa správajú ako deti z filmových telenoviel, o ktorých pomaly ani neviete, že tam vôbec sú. Na druhej strane mnohí rodičia sú „majiteľmi“ bábätiek, ktoré cez deň takmer vôbec nespia, v noci sa stále budia... Nech robia čokoľvek, deti sú mrzuté, nespokojné, kedykoľvek náchylné k silnému plaču.

Rodičia pri nich nemajú čas ani na šálku kávy, dokonca aj na toaletu utekajú, až keď sa to naozaj nedá vydržať.  Dr. Sears nazýva takéto deti „náročnými“ (presne high-need baby). Sú to vraj deti, ktoré vyžadujú množstvo podnetov pre svoj vývoj. 

Náš tip: Dr. Sears radí vyskúšať všetko, čím dokážeme dieťa urobiť šťastným (kolísanie, nosenie, kŕmenie...) a zvyšok je už na vašom dieťati... Ak sa vám nedarí, nezúfajte, ako bude postupne rásť, bude sa to radikálne zlepšovať. Našťastie, väčšina detí je niečo medzi tým a doprajú vám aspoň tú hodinku či dve odpočinku, keď cez deň zaspia...  

Prečítajte si tiež:

NÁROČNÉ deti: 12 čŕt náročného bábätka

Teplota ručičiek nie je spoľahlivou známkou teplotného komfortu novorodenca. Čerstvé bábätko nemá ešte dobre vyvinuté termoreguláciu, a tak koncové časti končatín neodzrkadľujú skutočný stav. O tom, že mu nie je zima, sa môžete presvedčiť priložením dlane na jeho nos. Nesmie byť studený.

Niekoľko týždňov po narodení si dieťa samo vytvorí režim, kedy chce jesť, kedy spať, či bdieť. Je vhodné odsledovať si prirodzené cykly novorodenca a prispôsobiť im režim dňa. Samozrejme, nie je nutné dodržiavať režim na minútu presne, ale približne v tom istom čase dávať dieťa spať, ísť s ním na vychádzku, kúpať ho... a stanovený režim porušovať len výnimočne. Vhodný je opakujúci sa večerný rituál – napr. kúpeľ, krátka masáž, pomaznanie, uloženie. Deti milujú opakovanie a pri rovnako sa striedajúcich činnostiach získavajú pocit bezpečia. A aj vy si uľahčíte život, pretože ak dávate dieťa spať v tú istú hodinu, o niekoľko dní bude o tomto čase zaspávať samé. 

Prečítajte si tiež:

Život s batoľaťom: Rutina vám uľahčí život

Veľa mamičiek s obavami sleduje výrazný počiatočný úbytok hmotnosti svojho bábätka. V prvom týždni života môže bábätko stratiť až 10 percent svojej hmotnosti, predčasne narodené dieťa dokonca až do 20 percent. Prečo? Novorodenci sa rodia s nadpriemerným množstvom vody v telovom tkanive, ktorú postupne vylučujú vo forme smolky, čím zdanlivo „schudnú“. Pôvodnú váhu potom obyčajne získajú späť v priebehu 10 – 14 dní. Bábätkám, ktoré sú plne dojčené, to môže trvať ešte o niečo dlhšie. Po tomto prechodnom období zväčša nasleduje obdobie rýchleho rastu.

Jediná bezpečná poloha pre spánok dieťaťa do veku 3 – 6 mesiacov (kým sa nevie samo prevrátiť z chrbta na bruško a späť) je na chrbte! Spánok na brušku dokázateľne zvyšuje riziko SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). 

Dieťa totiž nevie otáčať ťažkú hlavičku a v tejto polohe môže prísť k jeho uduseniu, ak sa mu noštek zaborí do matraca postieľky. Nie je vhodná ani poloha na boku, pretože sa z nej jednoduchšie prevalí na bruško. Pokiaľ je bábätko hore, je, naopak, veľmi dobré, ak pod vaším dohľadom pobudne na brušku. Je to poloha, v ktorej sa najlepšie rozvíjajú fyzické schopnosti – môže dvíhať hlavičku, stavať sa na ručičky a naučiť sa „pásť koníčky.“

Prečítajte si tiež:

Nočná mora mamičiek: SIDS

Až do veku dvoch rokov by dieťa nemalo spať s vankúšom. Dôvodom je možné udusenie sa, ako i jeho nevhodnosť z ortopedického hľadiska. Rovnako do postieľky novorodenca a mladšieho dojčaťa nepatria plyšové hračky. Hračky v postieľke by nemali mať dlhšie šnúrky než 30 cm.  

Novorodenecká žltačka nemá nič spoločné s klasickou infekčnou žltačkou a rozhodne nie je prenosná. Príčinou jej vzniku je to, že pečeň niektorých novorodeniatok nedokáže dostatočne rýchlo spracovať farbivo – bilirubín, a to sa potom nadmerne zhromažďuje v krvi. Novorodenecká žltačka sa objavuje na 2. – 3. deň po pôrode, prejavuje sa miernym zožltnutím kože a očných bielok. Po niekoľkých dňoch sama od seba zvyčajne ustúpi. Na novorodeneckom oddelení môžu deti liečiť špeciálnym, tzv. modrým svetlom. Iba veľmi zriedkavo si vážnejšie prípady žiadajú špeciálnu liečbu. 

Znie to logicky – ak bude dieťa menej spať cez deň, o to viac a dlhšie si pospí v noci. Áno, ale iba vtedy, ak to s dĺžkou popoludňajšieho spánku preháňate a dieťa spí nonstop pomaly až do večera. Vtedy je vhodnejšie po 2 hodinách dieťa jemne zobudiť a nechať ho aspoň chvíľu bdieť, kým znovu zaspí. Vo väčšine prípadov však paradoxne v tomto prípade pomôže častejšie a pravidelnejšie ukladanie k dennému spánku! Prečo? Ak dieťa počas dňa málo spí, stane sa chronicky unaveným. Aktiváciou stresových hormónov sa dostane sa do hyperaktívneho stavu, je mrzuté, nechce zaspať a počas noci sa často budí. Tým však, že sa navonok stáva aktívnym, rodičia si myslia, že ich dieťa spánok nepotrebuje. Opak je však pravdou – ak sa dieťa dobre vyspí cez deň, bude o to pokojnejšie a dlhšie spať v noci.

Tip Mama a ja: Prehnane aktívne a mrzuté bábätko ukladajte spať čo najčastejšie. Po približne hodine a trištvrte od zobudenia sledujte u dieťaťa známky únavy (zívanie, šúchanie očí a celková mrzutosť) a hneď ako sa objavia prvé náznaky, ukladajte ho spať. Dieťa do troch mesiacov by ste mali ukladať spať najneskôr po dvoch hodinách bdenia a dojčatá medzi troma a šiestimi mesiacmi by mali byť hore maximálne 2,5 hodiny.

Pravda je, že zdravé a donosené dieťa netreba na kŕmenie budiť, ak bude hladné, samo sa zobudí.

Predčasne narodené deti, ktoré sú unavené a „lenivé“, sa musia na dojčenie budiť, inak by upadli do „útlmového režimu“ a pili by stále  menej a potom by strácali na váhe a bolo by potrebné ich dokrmovať. Podobne sú na tom aj deti so silnou novorodeneckou žltačkou, pretože sú spavejšie a nemusia sa budiť „od hladu“.

Hlavne mamičky, ktoré dojčia a dieťatko si pýta často piť aj v noci, sú presvedčené, že ich bábätko je v noci hladné a problém by vyriešila hustá kaša na večeru. Neexistuje však žiadna medicínska štúdia, ktorá by túto skutočnosť potvrdila. Naopak, prekŕmenie môže dieťa na noc nafúknuť a tým jeho nočný spánok skrátiť.

Skutočnosť je totiž taká, že nočné dojčenie do veku 3 – 6 mesiacov je väčšinou nevyhnutné, aby si mamičky udržali dostatočnú produkciu mlieka a bábätko dostalo svoju dávku. Po tomto veku už veľa detí noc prespí, ale individuálne rozdiely sú veľmi veľké. Väčšinou sa deti budia 1 – 2-krát v noci (ale niektoré aj 4 – 6-krát) a dožadujú sa svojho mliečka. V tomto veku je to však viac citová ako výživová potreba, a preto to žiadna kaša nevyrieši.

Prečítajte si tiež:

KOLIKA bábätiek: Čo robiť, aby bruško nebolelo

Nie každý plač bábätka totiž znamená hlad. Keď vaše bábätko plače, snaží sa tým povedať, že niečo potrebuje – je hladné, je mu zima či teplo, potrebuje vymeniť plienku, necíti sa dobre a možno – „iba“ potrebuje vaše láskyplné objatie.  Plač je totiž jeho jediný spôsob komunikácie.  Pokiaľ odpovedáte na jeho plač a snažíte sa uspokojiť jeho potreby, cíti sa milované a spája ho s vami silné puto.

A to je v prvom roku života veľmi dôležité. Deti často plačú aj po jedle kvôli nahromadenému vzduchu v brušku. Ak dieťa znova nakŕmite, môže sa síce na chvíľu upokojiť, ale tlak v brušku tým ešte viac umocníte. Zároveň mu v dôsledku dlhodobo nadmerného príjmu potravy hrozí prejedenie a možno obezita. Po jedle je vhodné nechať bábätko odgrgnúť, v prípade ťažkostí pomasírovať bruško, jemne pocvičiť nožičkami či nosiť ho na rukách. 

Nadmerný príjem stravy u dojčiat môže viesť k obezite i v neskoršom veku. Problém s neprimeraným priberaním majú väčšinou deti na umelej výžive, málokedy deti dojčené. Podľa štúdií vedie prudký nárast hmotnosti v dojčenskom veku k naprogramovaniu látkovej výmeny dieťaťa smerom k obezite. Tukové bunky sa totiž vytvárajú v ranom veku dieťaťa a ich počet sa v priebehu života už nikdy nezníži. A aj keď sa dieťa okolo 2 až 6 rokov dostane na svoju optimálnu váhu, jeho telo si tzv. pamätá predchádzajúci stav, má vytvorené tukové bunky, takže sa tuk v neskoršom veku pri nadmernom príjme energie ľahšie ukladá.

Pamätajte si, že obezita je nežiaduca v každom veku. Podľa najnovších výskumov má práve výživa v detskom veku zásadný vplyv na zdravie človeka po celý život. Aj keď dieťa z obezity vyrastie, problémy sa môžu opakovane objaviť až v dospelosti. 

Názory, že bábätko menej vníma bolesť než dospelý, sú našťastie už vedecky vyvrátené. Z tohto obdobia pochádza napríklad aj tradícia prepichovania ušiek a nosenia náušníc už v novorodeneckom veku – odborníci boli totiž presvedčení, že novorodenec bolesť necíti, resp. bolesť nie je taká intenzívna. Dnes sa väčšina z odborníkov prikláňa skôr k názoru, že prepichnúť ušká by sa mali až malej slečne, ktorá sa pre to sama rozhodne. 

Väčšina rodičov vníma bolesť svojho bábätka veľmi intenzívne a snažia sa tento problém riešiť. Malé dieťa reaguje bolestivo i na fyziologické prejavy, ako je hlad, poruchy vyprázdňovania, pomočenia atď. Okrem toho sa môžeme stretnúť s príčinami bolestí typickými pre dojčenský vek, ako je kolika či prerezávanie zúbkov.