Najlepšia rada, akú som dostala alebo Čo sa občas udeje v živote mamy a bábätka
Mnohé mamičky sa zhodujú, že prvý rok s malým uzlíčkom je nádherný, ale i nesmierne náročný. Často sa preto s prosbou o radu obracajú na skúsenejšie – svoje mamy, sestry, kamarátky, kolegyne. Niektoré naše čitateľky nám prezradili, aká rada alebo tip im najviac pomohli.
Prvé týždne mamy a dieťatka sú v znamení vzájomného zlaďovania sa, nachádzania spoločného rytmu, spoznávania a dešifrovania detského plaču či giest.
Mnohé mamičky sa zhodujú, že prvý rok s malým uzlíčkom je nádherný, ale i nesmierne náročný. Často sa preto s prosbou o radu obracajú na skúsenejšie – svoje mamy, sestry, kamarátky, kolegyne. Niektoré naše čitateľky nám prezradili, aká rada alebo tip im najviac pomohli.
Iné sa podelili o svoje príhody viac či menej úsmevné, ktoré vám môžu pomôcť správne dešifrovať, kedy si povedať stop a začať oddychovať, alebo čo až tak vážne nebrať.
A najmä, že sa môže stať skutočne všeličo a pokiaľ to dobre dopadne, netreba sa obávať a zobrať celú situáciu s úsmevom... Život s deťmi je skrátka pestrý!
15 rád pre začínajúce mamičky - tohto sa nezľaknite
Deti spapajú všeličo, doslova!
Svetlana + dvojičky Nina a Borisko (9 mesiacov):
„Som maminou dvoch deväťmesačných bábätiek, Ninky a Boriska. Odo dňa kedy sme si ich z nemocnice priniesli domov sme mali zážitkov neúrekom, ale tento posledný stojí zato. Veď posúďte sami. Tato priniesol domov balóny, jemne ich nafúkol a odovzdal deťom ako hračky. Tie sa na ne hodili ako hladné supy.
Sledovali sme deti i balóny, či sú v poriadku a celé. Keď sme usúdili, že sa im nič nestane, balóny sme im nechali. Po dvoch dňoch naháňania balónov v ohrádke sa jeden stratil. Stratil tak, že z neho ostal len zauzlený koniec a malý kúsok. Pustili sme sa teda do hľadania.
Ohrádku s rozmerom 2 x 2 m sme prehľadali 3-krát. Napriek tomu sme onen zvyšok balónika jednoducho nevedeli nájsť. Usúdili sme, že buď zapadol tak, že ho nevieme nájsť, alebo horšiu možnosť, že ho jeden z nich zjedol. Tak sme začali deti sledovať.
Rozuzlenie záhady prišlo rýchlo. Už na druhý deň som u Ninky v plienočke objavila zvyšnú časť balónika. S manželom sme si vydýchli. Všetko sme dcérke zdokumentovali, aby mala pamiatku, verím že sa ako dospelá pobaví.“
Trapasov si užijeme jedna radosť
Nina + Ondrej (11 mesiacov):
„Ondrejko má 11 mesiacov a ja si v hlave premietam celý jeho kratučký život. Hľadám trapasy, aké sa mi/nám stali... Spomínam na to, ako som sa v šestonedelí márne snažila zorganizovať (veď som nejaký manažér, nie?) a prísť niekam načas.
Prebaliť, prezliecť, nadojčiť, dokŕmiť, odgrgnúť a... opäť prebaliť a... Prvýkrát v živote som meškala 3 hodiny. Ono celé to manažovanie prinášalo kooopec trapasov. Ako hrdá novomanželka a čerstvá matka som sa snažila dokázať okoliu, že veľký rodinný nákup predsa zvládnem sama s malým v kočíku!
Krásne som si nakúpila (malý bol chudáčik celý v autosedačke obhádzaný potravinami), spokojne som si náklad naložila do kočíka a hrdá som sa ešte prešla cez mesto, veď synček má mať čerstvý vzduch.
Škoda, že som nedomyslela to, že treba na prvé poschodie bez výťahu vyniesť Ondríka, kočík i nákup, samozrejme bez tašky, len tak v košíku kočíka... Ale aj tak nič nepredčí môj prvý krásny trapas. Malý mal len pár hodín, keď mi ho sestrička priniesla na izbu a oznámila mi, že sa poňho vráti a nech je prebalený.
Prebalený?! Čo? Bez návodu??? Bez kurzu??? Ja??? Takého maličkého??? Čo ak mu zlomím nožičku? Čo ak mu urobím niečo strašné? Dobrú hodinu som okolo neho krúžila (on ma mal chvalabohu novorodenecky „na háku“) a premýšľala som, z ktorej strany začať. Po chvíli sa mi ho podarilo dostať z dupačiek (bez zlomenej nožičky) a dostala som sa pred problém, ktorý som jednoducho vyriešiť nevedela. Ako mám také malé bábätko zabaliť do takej VEĽKEJ plienky?! Myslím si, že sestrička na novorodeneckom bude na mňa ešte dlho spomínať.
A nielen ona. Aj moja mamina si určite pripomenie, ako som jej hystericky volala z nemocnice, že malý má spať 3 hodiny a on už spí 5! Čo ak som mu niečo urobila?! Ublížila som mu? Veď dýcha... ale čo ak... No... uspávala ho novorodenecká žltačka. Krásne trapasy. Zamýšľala som sa nad tým, že toto už nezažijem. Keď príde druhé bábätko, ľavou zadnou ho prebalím, zmanažujem si nákupy, budem vedieť odhaliť žltačku... chytá ma akási nostalgia.“
MANUÁL na bábätko...alebo prečo nám s dieťatkom nedajú návod na použitie?
Pády k detstvu patria
Barbora + Tadeáško (3 a pol roka):
„Spomínam si na situáciu, ktorá ma riadne vyľakala: Malý má 7 mesiacov, leží vo svojej postieľke, ja som pri kuchynskej linke a varím. Skrátka bežný deň matky na materskej. Zrazu počujem dutý zvuk, otočím sa a už za riadneho plaču utekám k postieľke. Malý leží na dlažbe a vreští. Bleskovo ho zdvihnem a snažím sa zistiť, čo sa stalo. Synček plače a ja s ním, som vyľakaná a vystresovaná. Prihováram sa mu, ale on len narieka a narieka.
Neviem čo mám robiť, celá nešťastná sa rozplačem spolu sním. Po chvíli drobec prestane a aj ja sa snažím upokojiť. Volám manželovi a poviem mu čo sa stalo, jeho hlas ma upokojuje a ja sa konečne dávam dokopy.
Synček už neplače, skúmavo na mňa hľadí a ja pomaly prichádzam na to, čo sa vlastne stalo. On sa rozhodol postaviť! A zachytil sa pritom okraja postieľky, prevážil sa dopredu a… vypadol. Tak to bol náš prvý pokus postaviť sa.
Na jednej strane som bola pyšná, aký je šikovný a na druhej strane vyľakaná, či je v poriadku. Tak som ho zbalila a zašli sme k lekárke, ktorá ma upokojila, že je všetko v poriadku, ale pre istotu som ho mala sledovať. Samozrejme, že som ho sledovala, číhala som ako ostriež. Všetko bolo, aj je, v poriadku. Dnes máme trojročného čertíka.“
Mamičky, pozor na únavu a voňavé sviečky...
Milica + Paťka (17 mesiacov):
„Patrícia mala asi pol roka, keď som si raz, kvôli príjemnej atmosfére, zapálila sviečku a nechala ju voľne horieť. Ľahla som si, zapla televíziu a ani neviem, ako som zaspala... Zobudil ma až silný plač a štipľavý dym, ktorým bol zaplavený celý dom. Hneď som otvorila všetky okná a dvere. Na stole mi ostala slušná spomienka na moju nehodu, stopy som musela prelepiť tapetou.
Dnes môžem povedať, že nám malá hrdinka zachránila život. Keď je človek unavený, môže zaspať behom pár sekúnd tak, že sa už nepreberie, najmä ak si nedá pozor... Odvtedy kontrolujem horiace sviečky, plyn, elektrické spotrebiče i vypnutú vodu vždy, nech som akokoľvek unavená.
Spánok detí: 10 mýtov, ktorým (možno) veríme
Všetkým mamičkám odporúčam balenie do perinky
Gabriela + Anička (1):
„Prvé mesiace po narodení Aničky mi pomohla perinka, v ktorej malá trávila veľkú časť dňa aj noci. Baliť ju do zavinovačky som plánovala už v tehotenstve, mama mi dala ušiť krásnu, naplnenú perím. Mám pocit, že vďaka pevnému zabaleniu bola Anička pokojnejšia, lepšie spala a takmer neplakala.
Spomínam si na jednu návštevu u pediatričky. Maličká si tradične hovela v perinke a spokojne sledovala svet okolo. Ostatné deti mrnčali, plakali, krútili sa. Možno sa mýlim, ale v tej chvíli som bola presvedčená, že Aňa je pokojná práve vďaka perinke. Aj výskumy potvrdzujú, že najmenšie deti nepotrebujú voľný priestor, ale tesné zavinutie. Samozrejme som si vypočula kritiku, že balenie deťom škodí, ale toho som sa nebála.
Perinku sme spontánne odložili po štyroch mesiacoch, kedy sa Anička začala viac hýbať a balenie jej začalo prekážať. Zavinovačku sme potom ešte používali ako podložku do kočíka. A pred pár dňami som ju posunula ďalej, dostala ju kamarátka, ktorá čaká narodenie dieťatka každú chvíľu. Dokonca sme mali so zavinovačkou aj milú príhodu.
Raz sme šli k lekárovi a dvere nám otvárala staršia pani. Prihovorila sa mi: „Počkala som si na vás, musím vám povedať, že sa mi veľmi páči, ako dcérku nesiete v perinke. To sa už dnes skoro nevidí. A pritom je to také pekné.“ Tak som rada, že okrem Aničky zavinovačka potešila aj niekoho iného.“
5 tipov, ako učiť svoje bábätko
Po radách od kolegyne sa mi nesmierne uľavilo
Liana + Petronelka (14 mesiacov):
„S dcérkou sme sa „zlaďovali“, starostlivosť o ňu som zvládala celkom fajn, ale čo nám príliš nešlo bolo dojčenie. Aj po troch mesiacoch ma prsníky neuveriteľne boleli, trpela som pri každom dojčení, vždy, keď som si rozopínala blúzku, chytala ma žalúdočná nervozita ako pred skúškou. Skúšala som všeličo – zmenu polohy, radila som sa s laktačnou poradkyňou, pýtala som sa mojej kolegyne z práce – zaslúžilej matky a môjho vzoru, ktorá obe deti dojčila vyše roka. Nič nepomáhalo...
Raz kolegynka prišla ku mne na kávu a keď videla, ako mi je ťažko, prehovorila mi do duše. Bolo mi smutno, ale jej „prednáška“ na tému mojej osoby mala jasný záver – zvážiť ukončenie dojčenia. A tak sa aj stalo. Trochu sa za to hanbím, ale priznávam – neuveriteľne sa mi uľavilo...“
Láskou bábätko nerozmaznám!
Vanda + Zojka (5 mesiacov):
„Najlepšiu radu mi dala moja „papierová“ kamarátka – MAMA a ja. Jedna – pre vás možno nepatrná informácia mi zásadne pomohla. Asi ako všetky tehuľky, aj ja som sa bavila s kamarátkami, rodinou či kolegami o dieťatku, výchove, výbavičke, atď. Stretla som sa tak s informáciou (najmä u staršej generácie), že malú môžem nechávať pokojne vyplakať, že sa neodporúča brať dieťa často na ruky, lebo si ho rozmaznám a podobne...
Moja intuícia mi našepkávala, že to asi nebude správne, nevedela som si predstaviť, že bábo nechám v izbe samo s plačom, aby si „potrénovalo“ pľúcka. Ako mám vedieť, koľko pestovania je v poriadku a koľko už spraví z mojej dcérky malého rozmaznanca?! Bola som zmätená, ale vravela som si, že mám ešte dosť času, hádam sa k správnej odpovedi dostanem. A rada prišla!
Rovno vo vašom článku, v ktorom ste písali, že bábätko častým nosením na rukách, reagovaním na jeho plač pohladením, svojou prítomnosťou a podobne, nemôžem rozmaznať. Ďakujem vám za to! Veľmi mi to pomohlo, rovnako aj ďalšie informácie, ktoré mesiac čo mesiac lúskam na vašich-našich stránkach.“